1 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby a táto osoba ako oprávnená z vecného bremena prejavila vôľu byť zmluvou viazaná. V prípade, ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve na strane povinných z vecného bremena musia byť všetci podieloví spoluvlastníci v tom istom právnom úkone, zmluve. Ak sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno len na príslušný spoluvlastnícky podiel, nemôže byť táto zmluva platná a vkladu schopná. Vecné bremeno, hoci je viazané na spoluvlastnícky podiel, zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože spoluvlastník nie je majiteľom určitej reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ale len ideálneho podielu. Poukázal, že navrhovatelia 1. a 2. sú podieloví spoluvlastníci na vyššie uvádzaných nehnuteľnostiach a to každý v rovnakom podiele. Vecné bremeno je možné zriadiť iba k cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a povinného z vecného bremena.
1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vlastník v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu je oprávnený tento užívať a nie je potrebné v jeho prospech zriaďovať vecné bremeno, nakoľko práva v ňom dohodnuté vyplývajú zo spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované priamo zákonom. Platný právny poriadok nepozná inštitút reálneho spoluvlastníctva, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou oddelenou časťou veci. Navrhovatelia v odvolaní zhodne ani neuvádzajú, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné a odkaz na určité rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné vnímať ako rozhodnutie v konkrétnej veci. Ďalej uviedol, že navrhovatelia v odvolaní zhodne ani neuvádzajú, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné a odkaz na určité rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné vnímať ako rozhodnutie v konkrétnej veci. Je názoru, že v posudzovanej veci bol odporcom dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, vyvodený správny právny záver a napadnuté rozhodnutie odporcu zodpovedá zákonu. II. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka 2. odvolanie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nepovažuje za správne. Je názoru, že ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné interpretovať tak, že nemožno zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej sa oprávneným z vecného bremena stane jeden z podielových spoluvlastníkov vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, považovať za zmluvu odporujúcu zákonu, teda vecné bremeno je teda možno zriadiť i v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom. Poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp.zn. 26Sp/21/2014, vyhlásenom v konaní s totožnými účastníkmi, ktorého predmetom bola obsahovo totožná vec, preskúmanie rozhodnutia č. V 1509/14 odporcu o zamietnutí návrhu na vklad vecného bremena. Tiež poukazuje na rozsudok NS ČR R 45/86, že vecné bremeno je možné zriadiť i v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti: „Nemožno vylúčiť takú zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou si pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, ktorý scudzil len jej časť a zostal tak spoluvlastníkom, zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to užívanie celej nehnuteľnosti. Ako spoluvlastník má právo nehnuteľnosť užívať, a pokiaľ s tým ďalší spoluvlastník súhlasí, môže užívať hoci i celú nehnuteľnosť na základe dohody. Ak si však chce spoluvlastník svoje právo, užívať celú nehnuteľnosť, zabezpečiť i voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka, nemožno považovať takúto zmluvu za odporujúcu zákonu.“ Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v rozsudku sp.zn. 8Sžo/98/2012, kde: „Keď je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov.“ O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci s tým, že obsahom vecného bremena, ktoré zriaďuje podielový spoluvlastník v prospech druhej spoluvlastníčky nehnuteľnosti je právo doživotného bývania. III. K odvolaniu sa vyjadril odporca a uviedol, že vecné bremeno
Samotná právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v tretej hlave, druhej časti Občianskeho zákonníka, v časti práva k cudzím veciam. Z toho vyplýva jasný zámer zákonodarcu upraviť „iné vecné práva k cudzím veciam osobitne“, vzhľadom na odlišnosť od inštitútu vlastníckeho práva, ktoré je upravené v prvej hlave, druhej časti Občianskeho zákonníka. Obsahom vlastníckeho práva
Občianskeho zákonníka je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom s poukazom na ustanovenie § 137 Občianskeho zákonníka, v prípade podielového spoluvlastníctva, mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci, určuje veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ ako podielový spoluvlastník je v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu oprávnený vyššie uvedenú nehnuteľnosť užívať z titulu vlastníckeho práva, pričom toto právo je určené a garantované zákonom. Odporca poukázal, že navrhovateľka
1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy a postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Najvyšší súd konštatuje, že v zmysle § 151n Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Najčastejšie vznikajú vecné bremená na základe písomnej zmluvy. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník/spoluvlastník zaťažovanej nehnuteľnosti, pričom
názoru najvyššieho súdu aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu, ktorý vlastní, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci (s výnimkou prípadov, keď vecné bremeno obmedzuje iba jeho spoluvlastnícke práva). Ak je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. Najvyšší súd poukazuje na vyslovený právny názor i v rozhodnutí Najvyšší súd ČR č. R 45/86,
ktorého: „Nemožno vylúčiť takú zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou si pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, ktorý scudzil len jej časť a zostal tak spoluvlastníkom, zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to užívanie celej nehnuteľnosti. Ako spoluvlastník má právo nehnuteľnosť užívať, a pokiaľ s tým ďalší spoluvlastník súhlasí, môže užívať hoci i celú nehnuteľnosť na základe dohody. Ak si však chce spoluvlastník svoje právo, užívať celú nehnuteľnosť zabezpečiť i voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka, nemožno považovať takúto zmluvu za odporujúcu zákonu.“ Rovnaký záver zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.05.2010, sp.zn. 8Sžo/98/2010 (na ktorý sa nakoniec odvoláva aj navrhovateľka 2.). Najvyšší súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu, konkrétne zo Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvorili povinný Ing. V. M. a oprávnená Ing. S. Y. zistil, že v článku I. predmet zmluvy 1.1. je uvedené, že povinný a oprávnený sú podielovými spoluvlastníkmi - spoluvlastnícke podiely 1:1, čo sa však nezakladá na pravde, pretože účastníci zmluvy sú podielovými spoluvlastníkmi, avšak v podiele každý 1.
názoru najvyššieho súdu povinný z vecného bremena sa môže zaviazať strpieť právo oprávnenej z vecného bremena len vo svojej časti 1 spoluvlastníckeho podielu. Avšak zmluva účastníkov v tomto prípade nebola koncipovaná v súlade so zákonom, keďže vecné bremeno bolo zriadené de facto i na podiel oprávnenej, čo ani v zmysle súdnych rozhodnutí nie je možné akceptovať. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1, 2 a uvedeného zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1, 2 a 3 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Nie je povinnosťou správy katastra vyzývať účastníkov na dopĺňanie alebo opravu zmluvy, pretože správa nielenže nemá povinnosť, ale ani oprávnenie nahrádzať vôľu účastníkov zmluvy, keďže účastníci zodpovedajú za vôľu, ktorú prejavili vo svojom zmluvnom záväzku. V prípade predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena ide o absolútne neplatný právny úkon týkajúci sa vyjadrenia spoluvlastníckych podielov v článku I bod 1.1. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a súd (alebo iný štátny orgán) na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Preto odvolací súd konštatuje, že absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena, t.j. neplatnosť od počiatku nie je možné uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku napraviť. Naopak účastníci konania majú možnosť si svoje práva upraviť zmluvou novou, ktorá bude zodpovedať reálnemu stavu veci. S poukazom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok krajského súdu potvrdil, avšak z iných dôvodov. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal, keďže v odvolacom konaní navrhovatelia 1. a 2 . neboli úspešní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.