zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 100/1988 Zb.“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne považoval za správne, zákonné, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a riadne a podrobne odôvodnené, s ktorých obsahom sa stotožnil. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania o opravnom prostriedku odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutia týkajúce sa nárokov navrhovateľky a to z 25.1.2010, ktorým bola doplnená doba poistenia navrhovateľky, z 25.3.2010, ktorým bolo rozhodnuté o invalidnom dôchodku aj
ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a z 1.4.2010, ktorým bolo rozhodnuté o súbehu invalidného dôchodku. Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom namietala, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a vyjadrila presvedčenie, že invalidný dôchodok jej má patriť od 1.3.2005 a nie až od 15.1.2009. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý vychádzal z posudkov vecne príslušných orgánov vyhotovených za osobnej účasti navrhovateľky, potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal 3 1So/94/2010 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola od 2.7.1997 uznaná invalidnou. Dňa 17.8.2001 bola invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu a navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 16.10.2003 bola k 1.6.2004 uznaná invalidnou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 45% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – depresívnych poruchách stredne ťažkého stupňa. K rovnakému záveru dospeli aj posudkoví lekári v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky v posudkoch zo dňa 7.3.2005 a 6.9.2005. V ďalších posudkoch z 3.5.2006 a 25.9.2006, vyhotovených z dôvodu predloženia nových lekárskych správ a nálezov, bola pri zhodnom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre iné zdravotné postihnutie – iné poruchy a choroby oka. Z dôvodu vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 460/2006 Z.z. bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný dňa 4.12.2006
predpisov platných do 31.12.2003 so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná ale je čiastočne invalidná
3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. Z tohto dôvodu krajský súd dovtedy vydané rozhodnutia odporkyne svojim rozsudkom č. k. 36Sd/195/2005-140 zo dňa 23.9.2008 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný už v súlade s nálezom ÚS SR dňa 19.3.2009 posudkovým lekárom pobočky v Senici so záverom, že navrhovateľka je: - naďalej čiastočne invalidná
3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok 4 1So/94/2010 - od 15.1.2009 invalidná
3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Z posudku vyplýva, že k zmene invalidity došlo k dôsledku zhoršenia zmyslových funkcií (praktická hluchota), ktoré bolo potvrdené vyšetrením z 15.1.2009. V súlade s právnou úpravou bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Senici, dňa 6.7.2009 a to
zákona č. 461/2003 Z.z. Z posudku je zrejmé, že posudkový lekár preskúmal a hodnotil všetky navrhovateľkou udávané a lekársky doložené zdravotné ťažkosti a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil veľmi ťažkú slabozrakosť (kap. VII, oddiel A, pol. 3 prílohy č.- 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) podmieňujúcu 65%-ný pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Obojstranná praktická hluchota odôvodňuje navýšenie percentuálnej miery o 10%.
záveru posudkového lekára uvedené zdravotné postihnutia spôsobujú 75%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa 15.1.2009, kedy bolo ORL vyšetrením zistené zhoršovanie sluchu a praktická hluchota, tiež postupné zhoršovanie zrakových funkcií (praktická slepota ľavého oka, vpravo vízus na úrovni ťažkej slabozrakosti). Na základe uvedeného vydala odporkyňa postupne tri rozhodnutia týkajúce sa nároku navrhovateľky: - rozhodnutím zo dňa 16.9.2009 zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 15.6.2004 o priznanie invalidného dôchodku, s poukazom na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. - rozhodnutím zo dňa 23.9.2009 s poukazom na § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 a 9 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 55 zákona č. 100/198 Zb. vyslovila, že navrhovateľke sa od 15.1.2009 vypláca invalidný dôchodok v sume 235,80 € mesačne a od 14.11.2009 sa jej odníma čiastočný invalidný dôchodok, pretože od 15.1.2009 jej vznikol nárok na invalidný dôchodok (235,80 €) a zároveň mala nárok aj na čiastočný invalidný dôchodok (145,60 €), ktorý bol nižší 5 1So/94/2010 - rozhodnutím zo dňa 30.9.2009 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 15.1.2009 v sume 235,80 € mesačne s tým, že v uvedenej sume sú zahrnuté aj príslušné zákonné úpravy. Po podaní opravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľka domáhala priznania invalidného dôchodku už od 1.3.2005, bol jej zdravotný stav posúdený dňa 13.1.2010 a to s rovnakým záverom o trvaní čiastočnej invalidity navrhovateľky do 14.1.2009 a vzniku invalidity
3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom 15.1.2009. Dátum vzniku invalidity ostal nezmenený vzhľadom na zhoršenie jej zmyslových funkcií potvrdené ORL vyšetrením v januári 2009.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané
predpisov účinných pred
tohto zákona v sume, v akej patrili k
prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne 6 1So/94/2010 dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
100/1988 Zb. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkov toho istého druhu alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to vyšší (najvyšší). Pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, ale rovnakej výšky, vypláca sa dôchodok, ktorý si oprávnený zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity
2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity
zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006, b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej
zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006, alebo c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca 7 1So/94/2010 po preskúmaní trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
zákona účinného do
posudkových lekárov zistené zdravotné postihnutia v takom rozsahu, ktorý by odôvodňovali skoršie priznanie invalidity. Aj
názoru odvolacieho súdu predložené posudkové závery sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná. 8 1So/94/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 5. apríla 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.