2 písm. c/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 22171/2011/VSÚ/48702 zo dňa 26.09.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66 € a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi vo výške 475,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Preskúmavaným rozhodnutím č. 22171/2011/VSÚ/48702 zo dňa 26.09.2011 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil
6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe“) prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. 297/2008-OÚ zo dňa 07.08.2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním dňom 08.08.2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 25.04.2008 vydal rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (právny predchodca žalovaného), sekcie civilného letectva a vodnej dopravy, odboru civilného letectva č. 109365/2008-2510/z.20693, ktorým v rozpore s internými predpismi, pokynmi a záujmami Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zamýšľal zrušiť Letisko Bratislava - Vajnory umiestnené v Bratislave, mestská časť Vajnory (katastrálne územie Vajnory, parc. č. 2048/7, 2048/19, 2048/40, 2048/42, 2048/44, 2048/61, 2049/1, 2049/2, 2049/3, 2049/4, 2049/5, 2049/6, 2049/7, 2049/8, 2049/9 a 2049/10), čím porušil svoje povinnosti
1 písm. c/, f/ a m/ zákona o štátnej službe - a odvolanie žalobcu zo dňa 20.08.2008 zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že krajský súd považoval za potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, nakoľko správny orgán
2 písm. c/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Podané odvolanie odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za chybné považoval tvrdenie krajského súdu, že sa v spise nenašiel pokyn nadriadeného o súhlase alebo nesúhlase so zrušením letiska. Zákon o štátnej službe v § 57 stanovuje písomnú formu pokynu nadriadeného len v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že uložený pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo služobnými predpismi. Inak môže mať pokyn nadriadeného rôznu formu. Žalobcovi bola oznámená informácia pre ministra dopravy pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 02.08.2006, ktorým minister oznámil zamestnancom ministerstva prísny zákaz zmeny významu letiska. Zároveň žalobca osobne podpísali informáciu pre ministra zo dňa 06.11.2007,
ktorej v prípade letiska ide o verejné letisko pre všeobecné letectvo, za, ktoré neexistuje adekvátna náhrada ani vo vzdialenejšom okolí hlavného mesta, preto ministerstvo považuje za potrebné ho zachovať. Tieto pokyny jasne stanovovali príslušným zamestnancom ministerstva vykonať zákaz zmeny významu letiska a neboli ministrom zmenené ani v čase, keď žalobca vydal rozhodnutie o udelení súhlasu so zrušením letiska. Ak mal žalobca pochybnosti, či uvedené pokyny stále platia, mal sa na túto skutočnosť opýtať priameho nadriadeného alebo ministra. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že krajský súd sa v rámci vykonaných dôkazov nezaoberal porušením organizačného poriadku a registratúrneho poriadku zo strany žalobcu. Žalobca nedostal od žiadneho svojho predstaveného ústny alebo písomný pokyn urobiť opatrenia na zrušenie letiska. Navyše o tomto závažnom opatrení nepodal informáciu svojmu predstavenému a vykonal ho sám, obchádzajúc bežný administratívny postup určený vnútornými predpismi. Úmyselné porušenie služobnej disciplíny žalobcom je zrejmé aj z toho, že žalobca rozhodnutie o udelení súhlasu so zrušením letiska neodovzdal podateľni ministerstva za účelom jeho odoslania určeným príjemcom. Dôvodmi skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nebolo teda len nerešpektovanie pokynu nadriadeného, ale aj ďalšie porušenia služobnej disciplíny, ktorými sa krajský súd v odôvodnení rozsudku nezaoberal.
názoru žalovaného krajský súd taktiež nesprávne právne vec posúdil, keď sa vyjadroval k neexistencii dôvodov odmietnutia udelenia súhlasu ministerstva na zrušenie predmetného letiska. Preskúmanie samotného konania a rozhodnutia o udelení súhlasu so zrušením letiska nie je predmetom konania o preskúmanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodovanie o udelení súhlasu so zrušením letiska je vecou závislou výlučne na záujmoch ministerstva a od toho sa odvíja aj to, či sa urobia primerané administratívne úkony vedúce k jeho zrušeniu alebo nie. Samotné podanie žiadosti a zabezpečenie súhlasu dotknutých orgánov štátnej správy a obcí nezakladá automaticky súhlas ministerstva so zrušením letiska. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že jeho postup pri vydávaní rozhodnutia o zrušení predmetného letiska bol bezchybný a skutkový stav bol ním zistený správne a v potrebnom rozsahu. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal za to, že prvostupňový súd vo svojom rozsudku presne vystihol podstatu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom jeho odvolanie považoval za účelové a nevystihujúce právnu podstatu veci. Zopakoval, že nedostal od žiadneho svojho predstaveného pokyn v zmysle § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe, ako má postupovať vo veci udelenia súhlasu so zrušením Letiska Bratislava - Vajnory. Takýmto pokynom nemôže byť ani údajná informácia pre ministra zo dňa 02.08.2006, keď okrem iného je nelogické, aby minister oznamoval zákaz zmeny významu letiska prostredníctvom informácie, ktorá je určená pre neho. A ani ďalšia informácia pre ministra zo dňa 06.11.2007, ktorú mal navyše žalobca sám podpísať, teda
argumentácie žalovaného by mal dať žalobca takýmto spôsobom sám sebe pokyn ohľadne ďalšieho postupu vo veci zrušenia Letiska Bratislava - Vajnory. Žalobca zotrval na tvrdení, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by ktorýkoľvek z uvedených dokumentov obsahoval pokyn jeho predstaveného spočívajúci v odmietnutí udelenia súhlasu na zrušenie Letiska Bratislava - Vajnory. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré je napadnuté žalobou a ani v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí netvrdil, že by žalobcovi mal byť vo veci zrušenia letiska Bratislava - Vajnory udelený určitý pokyn ohľadne jeho postupu, ale sa odvolával len na žalobcovu údajnú vedomosť o existencii tzv. štátneho záujmu na zachovaní uvedeného letiska. Podotkol, že zákonnosť rozhodnutia o udelení súhlasu so zrušením Letiska Bratislava - Vajnory, ktoré vydal žalobca ako funkčne príslušný pracovník správneho orgánu, nebola nikdy nikým spochybnená a preto považuje za úplne absurdné, aby vydanie takéhoto zákonného rozhodnutia malo byť takým porušením povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré by malo zakladať dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním v zmysle § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej službe. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že krajský súd sa nezaoberal porušením organizačného poriadku a registratúrneho poriadku zo strany žalobcu, žalovaný tvrdené porušenia zo strany žalobcu nepreukázal. Tieto by
názoru žalobcu ani nemohli byť dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko by nepochybne išlo len o menej závažné porušenia služobnej disciplíny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán
6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 297/2008-OÚ zo dňa 07.08.2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru dňom 08.08.2008, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 25.04.2008 vydal rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného), sekcie civilného letectva a vodnej dopravy, odboru civilného letectva č. 109365/2008-2510/z.20693, ktorým v rozpore s internými predpismi, pokynmi a záujmami Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zamýšľal zrušiť Letisko Bratislava - Vajnory umiestnené v Bratislave, mestská časť Vajnory (katastrálne územie Vajnory, parc. č. 2048/7, 2048/19, 2048/40, 2048/42, 2048/44, 2048/61, 2049/1, 2049/2, 2049/3, 2049/4, 2049/5, 2049/6, 2049/7, 2049/8, 2049/9 a 2049/10), čím porušil svoje povinnosti
1 písm. c/, f/ a m/ zákona o štátnej službe. Ako už bolo uvedené krajský súd preskúmavaným rozsudkom druhýkrát zrušil rozhodnutie žalovaného. Prvýkrát bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 159/2008-129 zo dňa 23.04.2010, ktorý ako vecne správny potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžo/167/2010 zo dňa 12.05.2011, v ktorom o.i. uviedol, že: „V posudzovanej veci však aj
názoru odvolacieho súdu bolo zistené závažné procesné pochybenie, a v tomto smere konštatuje nasledovné.
1 zákona o štátnej službe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak.
1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom o pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V správnom konaní správny orgán konajúci
ustanovenia § 125 ods.1 zákona o štátnej službe, postupuje
ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, že v konaní sa dopustili takej procesnej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom. Z administratívneho spisu avšak nevyplýva, že správny orgán prvého stupňa resp. žalovaný v danej veci žalobcovi ako účastníkovi správneho konania umožnili sa vyjadriť k podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu treba považovať za takú vadu, ktorá podmieňuje zákonnosť rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemožno považovať za skutkovo podložené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“ Nadväzujúc aj s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 7 OSP na citovanú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/167/2010 zo dňa 12.05.2011 je potrebné uviesť, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k pochybeniam, z dôvodu ktorých krajský súd správne ustálil, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, z čoho vyplýva, že bol porušený zákon, keď bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním
2 písm. c/ zákona o štátnej službe (v znení, platnom do 31.10.2009) pre závažné porušenie služobnej disciplíny. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním je taký závažný zásah do statusu štátneho zamestnanca, že z rozhodnutia musí byť zrejmé závažné porušenie služobnej disciplíny. Tu je potrebné prisvedčiť záveru krajského súdu, že z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v danej veci nie je možné zistiť, prečo prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný prijali záver, že konanie žalobcu bolo porušením niektorej povinnosti štátneho zamestnanca v zmysle § 53 ods. 1 písm. c/, f/, m/ zákona o štátnej službe (v znení, platnom do 31.10.2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu (v spojení s opravným uznesením) ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal náhradu trov konania uplatnenej vo výške 170,45 €. Uvedená suma pozostáva z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu)vo výške 160,80 € (základ 134 € + daň z pridanej hodnoty 26,80 €), z paušálnej náhrady vo výške 9,65 € (základ 8,04 € + DPH 1,64 €), z náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, vyčíslené
4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v rozhodujúcom období. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.