2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. nezistil. Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde. Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. Posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné. Keďže v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie povinného 1/ podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa zásady úspechu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní procesne úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.
1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Oprávnený podal návrh na rozhodnutie o náhrade jeho trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p.) a trovy konania vyčíslil. Dovolací súd oprávnenému priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene za 1 úkon právnej služby poskytnutej oprávnenému právnym zástupcom, a to za vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu z 21. 07. 2014 podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška)
5 vyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu v podobe výšky vymáhaného nároku 12.322,38 eur, zníženú o 1/2 základnej sadzby podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky (1/2 z 287,14 eur), t. j. vo výške 143,57 eur. Spolu s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky, t. j. 8,04 eur) predstavujú trovy 151,61 eur a s DPH 20% vo výške 30,32 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sú trovy dovolacieho konania celkom 181,93 eur. Náhradu trov nad túto sumu dovolací súd oprávnenému nepriznal, keďže si úkon právnej služby neponížil o 1/2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.