Obsah (5)

§ 243f§ 243a§ 243i§ 242§ 243d

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1MCdo/7/2013 Identifikačné číslo spisu: 9013898666 Dátum vydania rozhodnutia: 08.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p., nakoľko týmto rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne posúdil hodnotu sporu a hodnotu základnej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Nesprávne vychádzal zo sumy uplatnenej v návrhu na začatie konania (56 642,10 € - 1 706.400,- Sk). Podľa názoru generálneho prokurátora je nepochybné, že pri uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vyjadriť požadovanú náhradu v peniazoch z dôvodu určitosti petitu. Stanovenie výšky náhrady je však závislé od úvahy súdu. Zároveň uviedol, že v predmetnom prípade žalobcovi z hmotného práva nevyplýva právo na konkrétne plnenie. Konkrétny nárok na plnenie mu vzniká až rozhodnutím súdu (nadobudnutím právoplatnosti), ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu. Je preto spravodlivé, aby už súdom prisúdená výška plnenia (nie žalobcom v návrhu uplatnená) bola braná za základ pre výpočet trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Tu generálny prokurátor poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 2 M Cdo 3/2006 a 1 M Cdo 1/

1. Žalobca svojím podaním zo dňa
2. júna 2013, doručeným dovolaciemu súdu dňa
3. júna 2013 žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia v zmysle § 243 O.s.p. Dovolací súd tejto žiadosti žalobcu vyhovel a uznesením z
4. júna 2013, sp. zn. 1 M Cdo 7/2013 odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora a žiada napadnuté uznesenie odvolacieho súdu taktiež zrušiť. Žalovaný vo svojom vyjadrení považoval podané mimoriadne dovolanie za nedôvodné, žiadal ho zamietnuť a žiadal priznať žalovanému náhradu trov dovolacieho konania. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
5. januárom 2015)], po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
2. b)konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. V mimoriadnom dovolaní je ako dovolací dôvod uvedené, že rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávne posúdenie charakteru nároku z hľadiska určenia hodnoty sporu a hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určení výšky trov právneho zastúpenia žalobcu. V prvom rade sa dovolací súd zaoberal otázkou prípustnosti mimoriadneho dovolania v intenciách ustanovení § 243e O.s.p. a § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p, a to najmä s ohľadom na rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu vo vzťahu k inštitútu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktorá bola zjednotená spoločným zjednocujúcim stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z

1. októbra 2015 publikovaným pod č. R 94/2015 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Právna veta predmetného stanoviska uvádza, že procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť. Dovolací súd zároveň uvádza, že podľa prevažujúceho názoru sudcov zúčastnených na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu má zjednocujúce stanovisko pôsobiť nielen do budúcna, ako je to pri zrušení protiústavných právnych predpisoch, ale nový právny názor vyjadrený v stanovisku aplikovať na všetky pred súdmi prebiehajúce konania (primerane § 154 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené považoval dovolací súd za potrebné uviesť, že aj napriek uvedenému vyššie citovanému stanovisku, dovolací súd v tomto prípade zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora neodmietol, aj keď vo veci nebolo podané dovolanie účastníkom konania, avšak tento svoj postup dôvodí nasledovne. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. dovolanie nie je prípustné voči uzneseniu odvolacieho súdu, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V uvedenom prípade sa jedná o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade, ak by dotknutý účastník konania podal vo veci najskôr dovolanie, toto by musel dovolací súd odmietnuť z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti podľa § 239 ods. 3 O.s.p. a teda jeho dovolanie by bolo neúčinné. Dovolací súd skúmal ex offo aj vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p., avšak ani tieto vady v postupe odvolacieho súdu nezistil. Dovolací súd preto musí konštatovať, že podanie dovolania dotknutého účastníka konania vo veci by viedlo k odmietavému rozhodnutiu dovolacieho súdu z dôvodu procesnej neprípustnosti takéhoto dovolania. Opačným prístupom k posúdeniu veci by dovolací súd postupoval prísne formalisticky neprihliadajúc pritom na iné mimoprávne súvislosti, pričom by sa popieral skutočný význam právnych noriem a taktiež aj predmetného stanoviska. Dovolací súd sa ďalej zaoberal dovolacím dôvodom uvedeným v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, a to že rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právne posúdenie veci je činnosť súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ako správne generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uviedol, pri uplatnení nároku na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí žalobca v návrhu na začatie konania uviesť požadovanú výšku nároku, avšak presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto naozaj spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom, pretože až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia (až právoplatnosťou vzniká právo na plnenie) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním návrhu na súd. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. januára 2007 sp. zn. 2 M Cdo 3/2006 a dovolací súd nemal dôvod v prejednávanej veci sa od tohto názoru odchýliť. Dovolací súd preto vo veci konštatuje, že v prípade ak nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zamietnutia návrhu, teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch (ako je to v danej veci), je potrebné pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Vzhľadom na uvedené je dovolací súd toho názoru, že odvolací súd sa náležite nezaoberal otázkou, že v danej veci je potrebné pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z v znení neskorších predpisov. Tým, že odvolací súd z tohto aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa iba náhrady trov konania a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.