Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/7/2015 Identifikačné číslo spisu: 1308208123 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1308208123.4 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ján Ješko - Nouble Europeen, so sídlom Hájska 42/19, 911 02 Dolná Strehová, IČO: 30 441 722, proti odporcovi: Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, v konaní o zaplatenie 808 280 452,04 eur s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- novembra 2013 č. k. 1Obdo/13/2012-114 v znení opravného uznesenia zo dňa
- decembra 2014 č. k. 1Obdo/13/2012-149, takto rozhodol: I. Konanie o dovolaní navrhovateľa z a s t a v u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa
- júla 2010 č. k. 26Cb/97/2008-37, podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, zastavil konanie o návrhu navrhovateľa s odôvodnením, že navrhovateľ napriek výzve súdov nezaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 33 193,50 eur napriek poučeniu, že v prípade, ak súdny poplatok nebude zaplatený, súd konanie zastaví. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie navrhovateľa uznesením zo dňa
- júna 2011 č. k. lCob/415/2010-63, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 808 280 452,04 eur titulom náhrady škody. Navrhovateľ podal návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. O tomto návrhu bolo uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
- augusta 2009 č. k. 26Cb/98/2008-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- marca 2010 č. k. lCob/315/2009-31, rozhodnuté tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo navrhovateľovi priznané a bola zmietnutá jeho žiadosť ustanovenia zástupcu z radov advokátov. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa
- mája 2010 doručenou navrhovateľovi dňa
- júna 2010, vyzval navrhovateľa pod následkom zastavenia konania na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 33 193,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ súdny poplatok na výzvu súdu v určenej lehote nezaplatil s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- júna 2011 č. k. lCob/415/2010-63, podal dovolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, napadnutým uznesením z
- novembra 2013 č. k. 1Obdo/13/2012-114 v znení opravného uznesenia zo dňa
- decembra 2014 č. k. 1Obdo/13/2012-149, dovolanie navrhovateľa odmietol a odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Dovolací súd poukázal na § 237 a § 239 O. s. p. a zdôraznil, že v preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 239 O. s. p., keďže dotknutým uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa bez toho, aby odvolací súd vyslovil v potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania a nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolací súd nezistil ani žiadne vady, pre ktoré by prípustnosť dovolania bola daná v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko o ich priznanie nepožiadal. Proti napadnutému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, podal dovolanie navrhovateľ s poukazom na Ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj s poukazom na viaceré články Ústavy Slovenskej republiky, ktoré boli podľa jeho názoru v konaní porušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať v zmysle ust. § 103 O. s. p. o podanom dovolaní a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba dovolacie konanie zastaviť. I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Občiansky súdny poriadok v § 10 a nasl. určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O. s. p.), na rozhodnutie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O. s. p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 2 O. s. p.), ako aj na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O. s. p.). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú spôsobilými predmetmi dovolania. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom v inštančnom postupe. V danom prípade dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie navrhovateľa z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Na dovolanie proti takémuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani iného súdu. Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, dovolacie konanie bolo treba zastaviť podľa § 104 ods. 1 v spojení s ustanovením § 243c O. s. p. Výrok o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 243 b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keď dovolacie konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.