2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 03.03.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 47823-1/2013-CA zo dňa 29.10.2013 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe výsledkov kontroly kontrolných zamestnancov Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, zameranej na overenie reálneho výkonu činností zamestnancov WEBUNG, s.r.o. nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec ma území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 27926-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila a odvolanie zamietla. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS w Nowym Saczu oznámila žalobcovi listom zo dňa 19.11.2013, že v období 1.10.2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS w Nowym Saczu určenie uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu oznámila žalovanej a táto určenie uplatniteľných predpisov nenamietala, a preto sa určenie poľskej legislatívy v oblasti poistenia stalo podľa čl. 16 ods. 3 základného nariadenia definitívnym po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola žalovaná o tejto skutočnosti informovaná. Ďalej žalovaná uviedla, že prvostupňový správny orgán nerozhodol, že žalobca nemôže vykonávať práce na území SR a taktiež nepoprela platnosť pracovnej zmluvy, ale rozhodla v súlade so základným nariadením
vykonávacím nariadením, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
rozhodnutím žalovaného je predčasné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia. Najvyšší súd sa stotožnil vytýkanými vadami voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktoré uviedol krajský súd a v danom prípade najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie v tejto časti napadnutého súdneho rozhodnutia, ktoré je plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd naviac k veci udáva, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná sa v rozhodnutiach vôbec nevenovali tomu, či žalobca je v Poľsku SZČO a či vlastne žalobca vykonáva na území SR reálne činnosť zamestnanca, nakoľko v spise nie sú predložené žiadne doklady (okrem správy o kontrole a fotokópie dochádzkových listov žalobcu, ktoré sú však nekonkrétne z hľadiska konkrétneho miesta vykonania prác, konkrétneho dátumu vykonania prác ako aj rozsahu prác), a tieto skutočnosti sú dôležité na posúdenie, či vôbec a ktoré konkrétne ustanovenie základného nariadenia sa má v danej veci aplikovať. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako irelevantné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p.
1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej vo výške 139,83 € + režijný paušál vo výške 8,39 € a DPH 20 % vo výške 29,64 €, v celkovej výške 177,86 €. Prisúdenú náhradu je žalovaná povinná zaplatiť na účet advokáta žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.