Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Oboer/104/2015 Identifikačné číslo spisu: 6607215169 Dátum vydania rozhodnutia: 09.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ľubomíra Kúdelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6607215169.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. Q., nar. XX. J. XXXX, bytom I., o vymoženie 482,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 21Er/943/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. októbra 2014, č. k. 6CoE/109/2014-78 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto rozhodol: I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a . II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a . III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Okresný súd Lučenec poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 08. augusta 2007 sp. zn. SR 5716/07 Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 27. februára 2012, č. k. 21Er/943/2007-45 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, odkázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Vyslovil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písmene q/ bodu 1/ Prílohy k smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, z ktorej je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ a dôvody na podanie žaloby dlžníkom boli minimalizované. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bol už od začiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, preto nie je exekučný titul vykonateľný, čo bolo dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, pričom v odôvodnení odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/33/2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o nároku zo Zmluvy o úvere č. 66800800. V bode 1 VPPÚ, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, bola upravená rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd vyslovil, že v rámci svojej zákonnej prieskumnej povinnosti môže exekučný súd počas celého exekučného konania skúmať exekučný titul, nakoľko spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Ak exekučný súd zistí, že predložený exekučný titul nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku oprávneného o prekročení preskúmavacej právomoci súdu, vyhodnotil ako nedôvodnú (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011). Námietku oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv na spravodlivý proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd vyslovil, že nie je dôvodná, pretože exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listín predložených oprávneným, a preto nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd vyslovil, že súd prvého stupňa správne právne posúdil právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľský, pretože spĺňa zákonné znaky spotrebiteľského úveru podľa § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a exekučný súd správne skúmal zmluvné podmienky z hľadiska a kritérií spotrebiteľského práva. Správne sa zameral aj na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti najmä rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj rozhodcovského konania. Odvolací súd súhlasil aj s vysloveným názorom súdom prvého stupňa, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 VPPÚ je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, len prijať alebo odmietnuť. Ak bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého by sa v exekúcii mohol domáhať. Z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. a/, b/, d/, e/, f/ O. s. p., t. j., že rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.). Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vedľajší účastník podľa názoru dovolateľa nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, že vo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Zároveň namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní. Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 1/ K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/70/2013, z 18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/149/2013, z 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/163/2013 a zo 14. augusta 2014 sp. zn. 3Oboer/229/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.