zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. Mareka Paru proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
c) Tr. por. dovolanie obvineného JUDr. I. F. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., obvinený S. W. formou účastníctva
1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
4 Tr. zák. bol obvinený na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.
2 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávania notárskej činnosti v trvaní 10 (desať) rokov.
1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia majetku. Obvinenému S. W. bol
4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
4 Tr. zák. bol obvinený na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.
1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia majetku. Na podklade odvolania oboch obvinených Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. júla 2013, sp. zn. 5 To 29/2013
1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
3 Tr. por. obvineného S. W. uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v úmysle prisvojiť si finančné prostriedky po tom, ako obžalovaný notár JUDr. I. F. prijal
4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
4 Tr. zák. obvineného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. obvinenému uložil aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 Tr. zák. Obvineného JUDr. I. F. uznal za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
zák. na tom skutkovom základe, že po tom, ako notár prijal
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a
1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti - vykonávať notársku činnosť na dobu 3 (troch) rokov. Proti tejto časti rozsudku v lehote uvedenej v §ú 370 ods. 1 Tr. por. podal obvinený JUDr. I. F. prostredníctvom obhajcu Mgr. Mareka Paru v časti týkajúcej sa tohto obvineného dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Poukázal na to, že
ustálenej súdnej praxe predmetom dovolacieho konania
uvedeného dovolacieho dôvodu môže byť len nesprávne právne posúdenie skutku ustáleného v skutkovej vete rozsudku, pričom skutok musí byť vymedzený tak, aby zodpovedal zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.
dovolateľa v skutkovej vete rozsudku odvolacieho súdu absentuje vymedzenie povinnosti, ktorej porušenie malo viesť ku vzniku škody. Poukázanie na všeobecne záväzný právny predpis regulujúci činnosť notárov, t. j. zákona č. 323/1992 Zb. nepostačuje pre záver, že obvinený mal z nedbanlivosti porušiť konkrétnu povinnosť, ktorú mu ukladal Notársky poriadok. Samotné konanie vo forme „...na základe kópie dohody o zmene podmienok notárskej úschovy uzavretej 04. apríla 2003 previedol na rôzne účty a vybral v hotovosti sumu...“
dovolateľa nenaplňuje znaky nedbanlivostného prečinu
zák. po objektívnej stránke, ktorá spočíva v tom, že páchateľ spôsobí značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. V tom je potrebné vidieť zásadný rozdiel oproti objektívnej stránke skutkovej podstaty porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
zák., ktorá je rozšírená o porušenie povinností pri správe cudzieho majetku vyplývajúcej zo zmluvy. Ak teda notár alebo advokát prijíma peniaze do úschovy nemôže ísť
dovolateľa o porušenie povinnosti spravovať majetok, ktorá vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Dovolateľ konštatoval, že „v porovnaní s § 237 Tr. zák. nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za nedbanlivostné porušenie povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok, ak táto povinnosť nevyplýva zo zmluvy.“ Vzhľadom na to, že skutok neobsahuje žiadnu z požadovaných foriem konania, ktoré charakterizuje objektívnu stránku skutkovej podstaty „uvedeného trestného činu“ je
dovolateľa naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., nakoľko je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2013, sp. zn. 5 To 29/2013 bol porušený zákon v neprospech obvineného JUDr. I. F., aby
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. prikázal predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu obvineného JUDr. I. F. po postupe
por. sa vyjadrili Okresný prokurátor v Banskej Bystrici a poškodená strana T.. Prokurátor okresnej prokuratúry považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože v danom prípade nejde o nesprávne právne posúdenie skutkového stavu veci ani o nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, ale len o spôsob vymedzenia skutkovej vety, pričom došlo k porušeniu povinnosti notára, ktoré mu vyplývali zo zákona a právny vzťah bol len založený zmluvou. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí odmietol dovolanie
1 písm. i) Tr. por. avšak k porušeniu zákona nedošlo v neprospech, ale v prospech obvineného JUDr. I. F..
tohto ustanovenia dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. Postupom
dovolacieho dôvodu
písm. i) § 371 ods. 1 Tr. por. sa zásadne nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, pokiaľ tieto sú do tej miery úplné, že pri rozumnej a logickej interpretácii možno z nich vyvodiť adekvátne právne závery. Skutkový stav je takto hodnotený pri rozhodovaní súdu len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a následne právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného práva. Zásah dovolacieho súdu do skutkových zistení a hodnotenie dôkazov teda prichádza do úvahy vtedy, ak sú tieto v zásadnom rozpore s vykonanými dôkazmi a z nich vyplývajúcimi právnymi závermi. Je tomu tak i v prípade, ak dovolací súd v rámci preskúmania veci
písm. i) § 371 ods. 1 Tr. por. zistí, že skutok a jeho právne posúdenie v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu sú v zásadnom rozpore so skutkovými zisteniami a ich právnou kvalifikáciou v rozsudku súdu prvého stupňa a stalo sa tak len v dôsledku odchylného hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní. Za tejto situácie totiž skutok v dovolaním napadnutom rozsudku nemožno hodnotiť izolovane bez prihliadnutia na dôkazy a ich hodnotenie súdom prvého stupňa v intenciách § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že ak súd prvého stupňa ako súd zo zákona na to určený vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a pri ich hodnotení postupoval dôsledne
12 Tr. por. to znamená, že ich hodnotil na základe svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže
1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy odchýlne s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade nemožno napadnutému rozsudku prvostupňového súdu vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia (porovnaj aj R 53/1992 Zb. rozh.). V posudzovanej veci odvolací krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu i v časti týkajúcej sa obvineného JUDr. I. F. postupom
1 psím.
písm. i) § 371 ods. 1 Tr. por. v posudzovanej veci nemožno hodnotiť len z pohľadu či skutok ustálený v napadnutom rozsudku krajského súdu zodpovedá zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku za spáchanie ktorého bol obvinený JUDr. I. F. uznaný za vinného ako prostredníctvom obhajcu sa domáha obvinený. Zistenia odvolacieho súdu v otázke viny t. j. skutok a jeho právnu kvalifikáciu preto treba posúdiť komplexne z toho hľadiska, či závery odvolacieho súdu v uvedenom smere sú v súlade so stavom veci a zákonom berúc do úvahy vykonané dôkazy a ich hodnotenie súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd „pokiaľ ide o zavinenie v konaní, ktoré prechádzalo napadnutému rozsudku (rozsudku prvého stupňa) nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a právo obžalovaných na obhajobu. Konštatoval, že „okresný súd pri dodržaní procesného postupu v podstate správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a prebral všetky dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by v napadnutom rozsudku nebol vykonaný (strana 7 posledný odsek rozsudku). Napriek tomuto zisteniu (konštatovaniu) bez toho aby vyhodnotil dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. a zaoberal sa skutkovými zisteniami okresného súdu a jeho hodnotením vykonaných dôkazov krajský súd vyslovil záver, že „vykonaným dokazovaním - výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že už v čase vyhotovenia notárskej zápisnice sp. zn. N 75/2008, V 8/2008 dňa 04. apríla 2008 bola medzi Ing. X. U. a obžalovaným W. dohoda a súhlas, že obžalovaný W. môže dať pokyn notárovi obžalovanému JUDr. F. na výber a prevody finančných prostriedkov uložených v notárskej úschove (strana 8 odsek prvý napadnutého rozsudku). Napokon na strane 10 odsek prvý rozsudku „oznámil“ (bez prihliadnutia na dôkazy a ich hodnotenie okresným súdom), že zistenie krajského súdu o existencii dodatku k notárskej zápisnici o možnosti disponovania obžalovaného S. W. s predmetom notárskej úschovy malo zásadný vplyv aj na právne posúdenie konania obžalovaného JUDr. I. F.“. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nielenže sa zásadne odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa, ale tieto ani náležite neodôvodnil, pretože sa vôbec nevysporiadal so skutkovými závermi okresného súdu. Naplnenie zákonných znakov trestného činu
zák. vyvodil z toho, že obvinený (JUDr. I. F.) „tým, že netrval na predložení originálu predložených dodatkov nekonal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o notároch a notárskej činnosti č. 323/1992 Z. z. a tak z nedbanlivosti spôsobil škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať cudzí majetok“. Za toho stavu skutkové i právne závery odvolacieho súdu sú nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku nerešpektuje zásady uvedené v § 168 ods. 1 Tr. por., ktoré sa vzťahujú v primeranom rozsahu i na rozsudok odvolacieho súdu. Krajský súd nielenže sa nevysporiadal so skutkovými zisteniami, ktoré sám ustálil v skutkovej vete, ale vôbec sa nezaoberal a nevysvetlil na podklade akých úvah neprihliadol a neprevzal do skutkových zistení okrem iného zistenie okresného súdu, že konal po vzájomnej dohode s S. W., v úmysle prisvojiť si finančné prostriedky a v skutkovej vete popísaným spôsobom a ako jediný disponent s účtom v období od
1, ods. 4 písm.
por. Bráni tomu ustanovenie § 391 ods. 2 Tr. por. o neprípustnosti zhoršenia postavenia obvineného ak sa konalo o dovolaní podanom v jeho prospech. Na záver v súvislosti s podaným dovolaním Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že ustanovenia § 237 a § 238 Tr. zák. sa vzťahujú len na osoby, ktorým bola zverená správa cudzieho majetku. Uplatnia sa tam, kde sa im nedá preukázať, že by pritom seba alebo iného obohatili a preukáže sa len spôsobenie škody. V tomto zmysle je ustanovenie § 237 Tr. zák. subsidiárne k ustanoveniu § 213 Tr. zák. o trestnom čine sprenevery. To znamená, že ak si páchateľ prisvojí vec z cudzieho majetku, ktorý je povinný opatrovať alebo spravovať dopustí sa trestného činu sprenevery a nie porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Ak teda v posudzovanom prípade súd prvého stupňa skutkom uvedeným v skutkovej vete zistil, že obvinený JUDr. I. F. finančným prostriedkami zloženými mu do notárskej úschovy nakladal ako s vlastnými a ku škode spoločnosti T. obohatil seba i iné osoby správne bolo jeho konanie kvalifikované ako trestný čin sprenevery
zák. Na podklade vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa (krajský súd žiadne dôkazy nevykonal) vôbec neprichádzalo do úvahy posúdenie konania obvineného ako prečinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
zák. spáchaného z nedbanlivosti tak ako sa to stalo v predmetnej veci. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného JUDr. I. F. rozhodol tak, že ho odmietol na neverejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 382 písm. c) Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.