Obsah (11)

§ 8§ 142§ 205§ 61§ 14§ 107§ 212§ 214§ 146§ 148§ 220

Najvyšší súd 2 Obdo 91/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Iza

§ 8ods.

2 ZKV je správca konkurznej podstaty povinný postupovať pri spravovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou. Poukázal na ust. § 70b ods. 1 ZKV účinného od 01. 08. 2000,

ktorého sa konania začaté pred jeho účinnosťou dokončia

doterajších predpisov, a preto súd aplikoval na daný prípad ZKV účinný do

3. Taktieţ poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV,

ktorého iné konania, neţ uvedené v písmene c/, ktorých výsledkom môţe byť nárok proti podstate, sa prerušujú a ďalej na ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV,

ktorého pre pohľadávku proti podstate nemoţno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Exekučné konanie sa prerušuje ex lege dňom vyhlásenia konkurzu a je irelevantné, v ktorej fáze sa exekučné konanie nachádza. K speňaţeniu majetku v rámci exekúcie nemôţe dôjsť po vyhlásení konkurzu, pretoţe toto konanie sa po vyhlásení konkurzu prerušuje. Posledným dňom, kedy je moţné právom vykonať exekúciu na majetok úpadcu, je len deň pred vyhlásením konkurzu. Výťaţok z draţby by patril do konkurznej podstaty len vtedy, keby v exekučnom konaní došlo k speňaţeniu majetku. 2 Obdo 91/2010 3 Uviedol, ţe v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, vydraţiteľ môţe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu draţby len za predpokladov schválenia udeleného príklepu súdom a v tomto prípade k takémuto schváleniu, vzhľadom na vyhlásenie konkurzu, nemohlo dôjsť, ţalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v súlade so zákonom. Exekúcia predajom nehnuteľností nie je skončená schválením príklepu, ale aţ schválením rozvrhu z draţby nehnuteľnosti a následným zaplatením najvyššieho podania a poukázaní príkazných súm oprávneným osobám. Preto je otázka prechodu vlastníckeho práva na vydraţiteľa irelevantná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe úkon Okresného súdu v Trnave, a to schválenie príklepu uznesením zo dňa 11. 06. 2003, po vyhlásení konkurzu je právne neúčinný z dôvodu existencie prekáţky prerušenia exekučného konania, a ako taký nemôţe spôsobiť ţiadne relevantné následky. Preto bolo ţalobe vyhovené. O trovách konania bolo rozhodnuté

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie z dôvodov

§ 205ods.

2 písm. a/, d/, f/ O. s. p. V odvolaní namietol aktívnu legitimáciu ţalobcu. Uviedol, ţe nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, boli vydraţené na draţbe dňa

2. 2003, vlastnícke právo k ním prešlo na ţalovaného spätne ku dňu udelenia príklepu, teda v čase vyhlásenia konkurzu uţ tieto nehnuteľnosti nepatrili do konkurznej podstaty a patril do nej výťaţok z draţby. K speňaţeniu majetku došlo v rámci exekúcie udelením príklepu, voči ktorému nikto nevzniesol námietky. Rozhodnutie súdu o schválení príklepu má iba procesný charakter, povahu procesného potvrdenia postupu súdneho exekútora. ZKV túto situáciu rieši explicitne v ust. § 14a, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe do konkurznej podstaty patrí výťaţok z draţby a nie samotná nehnuteľnosť. Nemoţno súhlasiť s názorom súdu, ţe k speňaţeniu majetku v exekúcii dochádza aţ schválením rozvrhu z draţby a následným zaplatením vyššieho podania a poukázaním súm oprávneným osobám. Takýto výklad pojmu „speňaţenie majetku“ nemá oporu v ţiadnom ustanovení zákona. Ţalovaný je toho názoru, ţe výklad ust. § 14a ZKV je potrebné robiť v spojitosti s ust. § 14 ZKV. Obe ustanovenia platili v čase, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Ak by sa aj vychádzalo z ustanovení § 14 ZKV v znení platnom do
4. 2000, táto situácia je riešená v odseku 1 písm. c/ druhá veta,

ktorej sa stáva súčasťou podstaty výťaţok zo speňaţenia dlţníkovho majetku, pokiaľ nebol vydaný oprávnenému. Ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho 2 Obdo 91/2010 4 práva k nehnuteľnostiam. V danom prípade sa ţalobca môţe domáhať plnenia od súdneho exekútora. Súd nesprávne dospel k záveru, ţe uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa

2. 2003 je právne neúčinné z dôvodu existencie prekáţky prerušenia exekučného konania. Ust. § 14 ZKV však neobsahuje ţiadne ustanovenie o právnej neúčinnosti. Súd nemôţe v zmysle § 134 O. s. p. ignorovať existenciu právoplatného rozhodnutia iného súdu, pretoţe o takejto verejnej listine platí domnienka jej pravosti a pravdivosti, pokiaľ nie je dokázaný opak. Skutočnosť, ţe súd schválil príklep, uznesenie sa stalo právoplatné, a následné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nemá ţiadny vplyv na nastúpenie účinkov prechodu vlastníckeho práva a nemôţe byť na škodu vydraţiteľa.

§ 61

Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Taktieţ povaţuje rozhodnutie ohľadne uloţenia o povinnosti vypratania nehnuteľností za predčasné a neodôvodnené. Ţalobca nie je vlastníkom ani nositeľom práva hospodárenia k nehnuteľnostiam, ktorých vypratanie navrhol. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţaloba sa zamietne v celom rozsahu ako nedôvodná. Ţalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, ţe v danom prípade došlo k súbehu exekučného konania a konkurzného konania a

§ 14ods.

1 písm. d/ ZKV účinného do

2. 2000 sa iné konania, neţ uvedené v písm. c/, ktorých výsledok môţe byť nárokom proti podstate, prerušujú. Pod pojmom „iné konania“ treba rozumieť všetky ďalšie súdne konania, v ktorých je úpadca účastníkom, vrátane exekučného konania. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV moţno v konkrétnom konaní uplatniť len za predpokladu, ţe v príslušnom exekučnom konaní došlo k speňaţeniu majetku povinného. Proces speňaţovania je úspešne zavŕšený aţ právoplatným schválením príklepu príslušným súdom, k čomu v predmetnej exekúcii nedošlo z dôvodu jej prerušenia ex lege – vyhlásením konkurzu. Keďţe nedošlo k speňaţeniu majetku povinného, nemohol vydraţiteľ – ţalovaný za ţiadnych okolností platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo dňa
4. 2008, právoplatným dňa
6. 2008, č. k. 5Obo/208/2006-89, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O. s. p. tak, ţe k náhrade trov konania v sume 3 000,-- Sk ţalovanému zaviazal neúspešného ţalobcu. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného 2 Obdo 91/2010 5 uviedol, ţe v priebehu odvolacieho konania ţalovaný oznámil, ţe došlo k zmene účastníka konania. Spoločnosť T. s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., sa s účinnosťou od

2. 2006 stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti – T. R. D., s. r. o., D., ktorá bola zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou (výpis z obchodného registra Okresného súdu v Trnave oddiel: S. vloţka číslo: X., č. l. 59). Odvolací súd preto v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného ţalovaného. Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) uznesením zo dňa
4. 2010, č. k. 1ObdoV/59/2008 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu zo dňa
6. 2008, právoplatného dňa
8. 2008, č. k. 5Obo/208/2006-89 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe dovolací súd v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom, ako i jeho rozhodnutie, trpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O. s. p. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem iného dovolací súd uviedol, ţe v priebehu konania sa zmenil okruh účastníkov oproti návrhu a došlo k viacerým zmenám na strane ţalovaného

§ 107ods.

4 O. s. p. Pôvodne (v čase podania ţaloby) bola ţalovaným obchodná spoločnosť T. R. D., s. r. o., IČO: X. Z výpisu tejto spoločnosti z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X., mal dovolací súd za preukázané, ţe v priebehu odvolacieho konania bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra dobrovoľným výmazom (rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti jej zlúčením). Právnym nástupcom sa od

2. 2006 stala T., s.. r. o., V., IČO: X. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa
4. 2008 (č. l. 86 – 87) vyplýva, ţe odvolací súd na tomto pojednávaní prijal uznesenie, na základe ktorého pokračoval s takto označeným právnym nástupcom pôvodne ţalovaného. Dovolací súd však zdôraznil, ţe odvolacím súdom bola opomenutá ďalšia, resp. ďalšie zmeny, ku ktorým následne došlo na strane ţalovaného ešte v priebehu odvolacieho konania. Z výpisu spoločnosti T., s. r. o., V., IČO: X., z Obchodného registra Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X., dovolací súd zistil, ţe obchodná spoločnosť T., s. r. o., V., IČO: X., bola dňa
6. 2008 vymazaná z obchodného registra – dobrovoľný výmaz (spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia). Jej novým nástupcom sa od
8. 2008 stala spoločnosť A. S. a. s., S.. 2 Obdo 91/2010 6 V danom prípade v dobe vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu ţalovaný označený ako T. s. r. o., V., uţ neexistoval, bol vymazaný z obchodného registra, tzn. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nemal teda ani pasívnu legitimáciu. V dôsledku nedostatočného skúmania procesného nástupníctva po pôvodnom ţalovanom, sa odvolací súd nevysporiadal s tým, kto bol v štádiu odvolacieho konania ţalovaným. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa zachová postup

§ 107ods.

1 a ods. 4 O. s. p. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O. s. p.) opätovne prejednal vec

§ 212ods.

1 O. s. p.,

§ 214ods.

1 O. s. p. Odvolací súd sa zameral na zmenu okruhu účastníkov oproti návrhu (ţalobe), ku ktorým došlo na strane ţalovaného. V priebehu odvolacieho konania ţalovaný oznámil, ţe došlo k zmene účastníka konania. Spoločnosť T. s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., sa s účinnosťou od

2. 2006 stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti – T. R. D., s. r. o., D., ktorá bola zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou (výpis z obchodného registra Okresného súdu v Trnave oddiel: S. vloţka číslo: X., č. l. 59). Ďalej v priebehu odvolacieho konania spoločnosť T., s. r. o., V., IČO: X., bola dňa
4. 2008 vymazaná z obchodného registra dobrovoľným výmazom, nakoľko spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia (výpis spoločnosti T., s. r. o., V., IČO: X., z Obchodného registra Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X.). Jej novým nástupcom sa od
6. 2008 stala spoločnosť A. S., a. s., S. S účinnosťou od
8. 2008 však spoločnosť A. S., a. s., S. , je v obchodnom registri evidovaná pod obchodným menom T., a. s., so sídlom V., IČO: X. (výpis spoločnosti T., a. s., V., IČO: X., z Obchodného registra Trnava, oddiel: S,, vloţka číslo: X.).

ust. § 107 ods. 1 O. s. p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi

povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať. 2 Obdo 91/2010 7

ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právnym nástupcom právnickej osoby sú tí, ktorí pri zrušení právnickej osoby bez likvidácie alebo na základe zvláštnej právnej úpravy preberajú jej práva a povinnosti. K procesnému nástupníctvu dochádza vtedy, ak práva alebo povinnosti účastníka konania prešli po začatí súdneho konania na iného v dôsledku niektorého z prípadov univerzálnej sukcesie. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok procesné nástupníctvo a súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým z účastníkov uplatnená. Výpis obchodnej spoločnosti T., a. s., V., IČO: X., z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: S., vloţka číslo: X., svedčí o tom, ţe akciová spoločnosť bola zaloţená v súlade s § 154, § 766 a § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka, zánikom spoločného podniku A. P. so sídlom v S. bez likvidácie, so splnením podmienky, ţe ku dňu jeho výmazu sú splnené náleţitosti pre vznik novej spoločnosti, akciovej spoločnosti A. S.. Z úplného výpisu tejto akciovej spoločnosti vyplýva, ţe T., a. s., V., IČO: X., je zapísaná v predmetnom obchodnom registri od

2. 2008 a jej právnym predchodcom bola spoločnosť A. S,. a. s., so sídlom S., IČO: X., ktorá v obchodnom registri figurovala od
4. 1993 do
7. Odvolací súd preto pokračoval v konaní so ţalovaným T., a. s., V., IČO: X. Zo spisu odvolací súd zistil, ţe predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. vedenom na K. Ú. v T., Katastrálne územie B., a to stavby: - zásobníky tekutých hnojív na parc. č. X. - prevádzková budova – vodáreň na parc. č. X. - stanica PHM na parc. č. X. - prevádzková budova – dielňa na parc. č. X. - dielňa a hala na parc. č. X. - administratívna budova na parc. č. X. s tým, ţe patria do konkurznej podstaty úpadcu P. D. B. Na majetok dlţníka P. D. B. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 69/00 zo dňa
9. 2003 vyhlásený 2 Obdo 91/2010 8 konkurz. Dňa
11. 2002 začalo exekučné konanie v neprospech povinného – úpadcu na vymoţenie peňaţného plnenia – pohľadávky vo výške 661 726,-- Sk s príslušenstvom Exekúcia č. 149/2002 bola vykonaná predajom – draţbou predmetných nehnuteľností patriacich povinnému.

§ 146zák.

č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnení (ďalej Exekučný poriadok) bol udelený príklep vydraţiteľnosti – ţalovanému dňa

2. 2003, o čom bola spísaná zápisnica (č. l. 4.). Okresný súd v Trnave uznesením sp. zn. 24 Ex 1953/02, Ex 149/02 zo dňa
4. 2003 príklep

§ 148Exekučného poriadku schválil (č.

l. 8). Konkurzné konanie bolo začaté dňa

2. 2000, a preto je potrebné s poukazom na prechodné ustanovenia § 70b ods. 1 zák. č. 238/2000 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/91 Zb., aplikovať ustanovenia ZKV v znení účinnom do
4. 2000.

§ 14ods.

1 písm. d/ ZKV, iné konania, neţ uvedené pod písmenom c/, ktorých výsledkom môţe byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môţe tento návrh podať len vtedy, ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom.

§ 14ods.

1 písm. e/ ZKV, pre pohľadávku proti úpadcovi nemoţno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených

písm. d/ speňaţil dlţníkov majetok a výťaţok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Z obsahu spisu a doloţených písomných dôkazov je nesporné, ţe exekučné konanie sa začalo dňa

2. 2002, k predaju nehnuteľností draţbou a udelenie príklepu vydraţiteľovi exekútorom došlo dňa
4. 2003, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného (
6. 2003). Vydraţiteľ v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatil najvyššie podanie, jedná sa o zaplatenie sumy 770 000,-- Sk, za ktorú sa nehnuteľnosti vydraţili. Exekučný súd schválil príklep uznesením zo dňa
8. 2003

§ 148ods.

1 Exekučného 2 Obdo 91/2010 9 poriadku. Toto uznesenie je listinou osvedčujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva, voči ktorému nie je odvolanie prípustné. Vlastnícke právo prechádza dňom udelenia príklepu z povinného na vydraţiteľa a povinný stráca právo drţby veci (§ 150 ods. 1 Exekučného poriadku) a nemôţe uţ nakladať s nehnuteľnosťami ako s majetkom patriacim povinnému. Exekučný súd príklep schvaľuje spätne ku dňu jeho udelenia, a preto je nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe vydraţiteľ môţe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu draţby aţ rozhodnutím súdu a z dôvodu existencie prekáţky prerušenia predmetného exekučného konania (vyhlásenia konkurzu) je preto otázka prechodu vlastníckeho práva na vydraţiteľa irelevantná. Bolo preukázané písomným oznámením exekútora z

2. 2003, ţe do dňa vyhlásenia konkurzu nebol oprávnenému vydaný výťaţok z draţby nehnuteľností a v súlade s ust. § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, exekútor vyplatil správcovi podstaty úpadcu vymoţenú pohľadávku. Uvedenú skutočnosť ţalobca bez výhrad potvrdil v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania. Výťaţok sa preto stal súčasťou podstaty v zmysle § 14 ods. 1 písm. e/ druhá veta ZKV, a nie nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva sa ţalobca domáha. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal v zmysle vykonanej exekúcie do vyhlásenia konkurzu vydraţiteľ – ţalovaný, čoho dôkazom je aj list vlastníctva č. X. (č. l. 9). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok

§ 220O. s.

p. zmenil a ţalobu zamietol. Úspešnému ţalovanému vzniklo

ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 2 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Trovy konania predstavuje súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 99,58 Eur (3 000,-- Sk). Keďţe si právny zástupca ţalovaného nevyčíslil trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa, ani pred odvolacím a dovolacím súdom, neboli mu preto priznané s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu 2 Obdo 91/2010 10 Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová