Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/11/2016 Identifikačné číslo spisu: 5114234640 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Darina Ličková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 138ods.

1 O. s. p. nie sú na strane žalobcu splnené. V tejto súvislosti súd primerane poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z

1. júna
2. Odvolací súd pri posudzovaní odvolania žalobcu a jeho majetkových pomerov vychádzal nielen z disponibilných finančných zdrojov žalobcu, ale v zhode so záverom okresného súdu tiež poukázal na hodnotu majetku žalobcu, ktorá vyplynula zo Súvahy predloženej žalobcom k
3. decembru 2013 v súvislosti s jeho žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, rozsah predmetu činnosti, ktorý má žalobca zapísaný v obchodnom registri a ktorý ho oprávňuje na výkon činnosti s potenciálnou možnosťou zabezpečenia si finančných prostriedkov na úhradu súdnych poplatkov. Odvolací súd prihliadol aj k spôsobilosti žalobcu si tieto prostriedky zadovážiť, čo mu umožňuje aj iný druh predmetu činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri. Podľa názoru súdu, s ohľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca nebol spôsobilý zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, vzhľadom aj na jeho výšku 99,50 eur, keď v súvislosti s rozhodovaním súdu podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p. je nevyhnutné prihliadať aj k výške poplatkovej povinnosti žalobcu. Za týchto okolností odvolací súd konštatoval, že nebola osvedčená objektívna neschopnosť žalobcu súdny poplatok zaplatiť a jeho súčasné pomery oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Odvolací súd z titulu vecnej správnosti potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
4. októbra 2015 č. k. 13Cob 260/2015-85, podal žalobca dovolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p., pretože konanie vedené pod sp. zn. 13Cob 260/2015 je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poukázal na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a požiadal súd, aby pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov posudzoval charakter uplatňovaného práva a zobral do úvahy, že žalobcovi ako veriteľovi voči žalovanému vznikla škoda, čím bola znížená vlastná likvidita a tým sa znížila rentabilita žalobcu ako firmy. Uviedol, že na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú dané majetkové dôvody žalobcu a zároveň nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva na strane žalobcu. Žalobca tiež navrhol, aby dovolací súd pri posúdení bral do úvahy konania žalovaného na pojednávaní na súde prvého stupňa, ktorého cieľom bolo konanie smerujúce k podstatnému narušeniu formálnej právnej rovnosti zmluvných strán. Žalobca sa konaním žalovaného dostal do zlých majetkových pomerom. Záverom dovolania žalobca navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznáva oslobodenie od povinnosti uhradiť súdny poplatok v sume 99,50 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (len) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, dosiahol nápravu, prípadný pád konania, alebo nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a nemožno sa ním - a ani pokiaľ je procesne prípustné - úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; a so zreteľom na ktorú dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu - nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď. § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V preskúmavanej veci žalobca napadol rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

§ 239ods.

1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
2. b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [ § 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

§ 239ods.

2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

§ 239ods.

3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním žalobcu nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p. Prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Osobitne treba zdôrazniť, že § 239 ods. 3 O. s. p. vylučuje prípustnosť dovolania (i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi významnými z hľadiska § 239 ods. 1, 2 O. s. p.) vtedy, ak smeruje (okrem iného) proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu (§ 239 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád

§ 237ods.

1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalobca procesné vady konania

§ 237ods.

1 písm. a/ až g/ O. s. p. nenamietal a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Výhradu žalobcu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

§ 237ods.

1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde. Za týchto okolností v prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania

§ 237ods.

1 O. s. p., alebo § 239 O. s. p., a preto dovolací súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Záverom považuje dovolací súd za dôležité uviesť, že dovolanie podané žalobcom nespĺňalo všetky podmienky ustanovené v § 241 ods. 1 O. s. p., keď žalobca nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom, resp. nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie, alebo že právnické vzdelanie má jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na odstránenie tohto nedostatku súd prvého stupňa žalobcu nevyzval. Dovolací súd to však nepovažoval za nevyhnutné, keďže ani následné odstránenie tohto nedostatku by nemalo za následok iné rozhodnutie, pretože z vyššie uvedených dôvodov nie je dovolanie v predmetnej veci prípustné. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.