krajského súdu správne orgány nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu, konkrétne ust. § 36 ods. 1 písm.
1 písm. b), teda, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správne orgány si vyložili ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov tak, že postačuje v odôvodnení rozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval
Zákona o pobyte cudzincov a
6 žiadal SIS o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania so stupňom utajenia „Vyhradené" č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na prvostupňovom správnom orgáne. Z rozhodnutí správnych orgánov však nevyplýva, ako dospeli k záveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi
1 písm.
2 písm. d) O.s.p. v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O. s. p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 €. Náhradu trov právneho zastúpenia krajský súd žalobcovi nepriznal, pretože tieto súdu v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku neboli písomne doručené. II. Odvolanie žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s odôvodnením rozsudku týkajúcim sa nesprávneho aplikovania príslušných ustanovení zákona o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že tak ako on aj správny orgán aplikovali správne príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, týkajúce sa zrušenia prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že sa zaoberal preskúmaním zákonnosti rozhodnutia avšak rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia nesprávne aplikoval. Žalovaný zrušil žalobcovi povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm.
6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k žalobcovi so stupňom utajenia „Vyhradené", číslo 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na správnom orgáne. Záznam o tom, že správnemu orgánu bola doručená utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené" sa nachádza v administratívnom spise žalobcu pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013. Žalovaný taktiež nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku týkajúcim sa nesprávneho vyloženia ustanovenia § 120 ods. 2 písm.
1, písm.
l písm.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné, dôvodné však bolo odvolanie žalobcu v časti o trovách konania. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu
4 alebo ods. 5.
1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.
6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu zo dňa 03.10.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.02.2014, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 06.05.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013, ktorým sa žalobcovi zrušilo povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm.
čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Návrh verejnej ochrankyne práv bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 odmietnutý ako neprípustný. Pre úplnosť súd dodáva, že z procesných dôvodov ústavný súd dvakrát odmietol návrh verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ktorý je relevantný v predmetnej veci, a podobného ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (PL. ÚS 5/2014 a PL. ÚS 40/2014). S poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní žalobných námietok, ale aj odvolacích dôvodov žalovaného vychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov (konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval. Pri posúdení námietok žalovaného najvyšší súd vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad žalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, (
ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
1 písm.
krajského súdu z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako dospeli k záveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi
1 písm.
žalovaného dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán. Pokiaľ teda správne orgány postupovali v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov, konkrétne ustanovenie § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v odôvodnení rozhodnutia uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky postupovali v súlade so zákonom. Avšak tak, ako to vyplýva z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu, od ktorej nebol dôvod na odklon, v prípadoch, kde nie je daná možnosť účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôvodov a dôkazov, ktorými sa odôvodňuje neudelenie trvalého pobytu (ale i iné prípady), z dôvodu, že sa jedná o utajovanú skutočnosť, je potrebné, aby sa s týmito dôvodmi oboznámil súd v rámci svojho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 111/08), že ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom systéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Osobitne možno zvýrazniť povinnosť všetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci. Táto povinnosť súdov je základným komponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské slobody. Vďaka svojim definičným znakom - nezávislosti a viazanosti právom - ústavou, zákonmi a vybranými medzinárodnými zmluvami môže a musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi verejnej moci.
judikatúry ústavného súdu súdy sa nesmú vyhýbať oboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami a tak poskytnúť vertikálnu ochranu účastníkom konania. Tak, ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozsudku, krajský súd sa s obsahom utajenej informácie zaoberal, resp. nahliadol do nej. Po oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou však konštatoval, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou krajského súdu nestotožnil, pretože záver o tom, či správne orgány vyhodnotili existenciu dôvodného podozrenia, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu musí vyplývať z utajovanej skutočnosti, (ktorú súd musí verifikovať a vyhodnotiť), a nie z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Tým by bol popretý zmysel samotného utajenia skutočnosti. Odvolací súd zastáva názor, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie prechodného pobytu
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k záveru, že u žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Takýto záver vo svetle vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý vychádzal z právneho názoru ústavného súdu (v citovanom náleze vyššie) neobstojí. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo potrebné zrušiť z iného dôvodu, a tým bolo zistenie, nedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného rizika žalobcu a s poukazom na nesprávnosť takého postupu, ktorý konštatuje Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 480/2014-62), keď sa takáto všeobecná informácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o povolení pobytu, musel odvolací súd súhlasiť s výrokom rozsudku krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Najvyšší súd s poukazom aj na závery ústavného súdu v citovanej judikatúre zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia dôvodov, pre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu dôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností. Judikatúra ústavného súdu poukazuje na potrebu ochrany cudzincov preverením formálnejších, avšak relevantných stránok procesu a taktiež potrebu oboznámenia sa s dôvodmi, či tieto nie sú neudržateľné. Najvyšší súd konštatuje, že utajovaná skutočnosť, ktorá bola podkladom rozhodnutia správnych orgánov mala charakter všeobecnej informácie, z ktorej nebolo možné identifikovať a teda ani posúdiť bezpečnostné riziko žalobcu a súd sa nemohol pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov uspokojiť s príliš všeobecnými informáciami o žalobcovi dodanými SIS. Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že nie je možné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní dôvodov zrušenia prechodného pobytu u žalobcu vychádza. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní. V danej veci sa senát 1S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.12.2015 oboznámil s obsahom utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby vedenej pod č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá bola podkladom rozhodnutia správneho orgánu o zrušení povolenia na prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť neobsahovala konkrétne dôvody, ktoré by viedli k rozhodnutiu o zrušení povolenia na prechodný pobyt žalobcu. Ide o totožnú utajovanú skutočnosť, s ktorou sa museli oboznámiť správne orgány prvého i druhého stupňa ako aj krajský súd, ale z jej obsahu
názoru najvyššieho súdu nie je zrejmé, o aký konkrétny prípad dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie ide. Pokiaľ teda, krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu vo veci samej
1 OSP potvrdil. Po preskúmaní spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca si písomným podaním zo dňa 28.06.2013, daným na poštu dňa 02.07.2013, doručeným krajskému súdu dňa 08.07.2013, vyčíslil trovy konania v celkovej sume 393,92 €. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca si vyčíslil trovy konania a tieto uplatnil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov, a preto odvolací súd na základe odvolania žalobcu zmenil rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 393,92 € a náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 161,97 €. Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva z náhrady za:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.