Obsah (5)

§ 57§ 239§ 109§ 237§ 243b

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Oboer/4/2016 Identifikačné číslo spisu: 1113233689 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 57a § 58 Exekučného poriadku.

Námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel z dôvodu, že súdny exekútor konal rozpore s ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, keď si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 25,50 eura, pričom v rozpise hotových výdavkov zaslaných súdu prvého stupňa si uplatnil aj náklady, ktoré síce možno predpokladať, avšak k ich skutočnému vzniku do času vydania upovedomenia doposiaľ nedošlo. Proti tomuto uzneseniu, v časti ktorej súd prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii zamietol podal povinný odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 6. novembra 2014, č. k. 18CoE/279/2014-54 odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol s odôvodnením, že toto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním. Poukázal na nesprávny postup súdov v základnom konaní vo veci náhrady škody

zákona č. 58/1969 Zb, o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu, pokiaľ pri rozhodovaní nevychádzali z rozsudku Krajského súdu v Bratislave - pobočka Nitra z

2. 1992, č. k. 23S/22/92-
3. Mal za to, že odvolací súd odmietnutím odvolania diskriminoval účastníka, ktorý je nezákonnosťou exekúcie poškodený, ako nerovného pred zákonom, tak v konaní, v ktorom chýba rovnosť zbraní alebo aj ako subjektu zákonodarnej úpravy na podanie efektívneho a vertikálneho opravného prostriedku v konaní, ktorý by bol v súlade s právom Európskej únie, lebo súdna moc členského štátu musí uprednostniť európske právo ex officio aj v zmysle záväzného čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedol, že na právnom základe dôkazných listín a právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu vyššieho stupňa sp. zn. 23S/22/92, ktorý odporcom uložil riadne dokončiť správne konanie o uplatnenej reštitúcii a ktorý zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Topoľčany, je dostatočne preukázaný relevantný právny dôvod na zrušenie uznesenia odvolacieho súdu. Dovolanie považoval za prípustné nakoľko konanie je

vnútroštátneho práva ultra vires a zároveň diskriminuje poškodeného dovolateľa aj z hľadiska európskeho práva, porušením zásady reformationis in peius, ktorý nemal možnosť zrušiť nezákonný stav efektívnym opravným prostriedkom účinným

čl. 13 Dohovoru. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu navrhoval dovolanie povinného odmietnuť. Súd prvého stupňa uznesením z

1. marca 2015, č. k. 1Er/2096/2013-69 vyzval povinného, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady dovolania tak, že označí advokáta, ktorý ho zastupuje v dovolacom konaní alebo aby preukázal, že má sám právnické vzdelanie. Podaním z
2. apríla 2015 povinný zaslal súdu prvého stupňa kópiu diplomu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, preukazujúceho ukončenie štúdia a nadobudnutie vysokoškolskej kvalifikácie v odbore právo. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý má právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané
3. januára
4. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 353/2014 Z. z. (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie povinného odmietnuté.

§ 239ods.

1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania povinného

§ 239O. s.

p. nie je daná. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania povinného smerujúceho proti uzneseniu

§ 239O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237ods.

1 O. s. p.

§ 237ods.

1 O. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia).

§ 237ods.

2 O. s. p., dovolanie

odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní

osobitného predpisu. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 353/2014 Z.z.) došlo, s účinnosťou od 01. januára 2015, k vylúčeniu prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam vydaným

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) z dôvodu, že v konaní došlo k procesným vadám uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Preto ak by v exekučnom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktoré by bolo postihnuté niektorou z týchto procesných vád, nezakladalo by to prípustnosť dovolania

§ 237O. s.

p. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o námietkach povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku). Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo teda nepochybne vydané v konaní

Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania povinného nevyplýva ani z § 237 O. s. p. Keďže prípustnosť dovolania povinného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže povinný nebol v konaní úspešný a oprávnený návrh na jej priznanie nepodal a v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.