2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti trestnému rozkazu Okresného súdu Martin z 22. apríla 2014, sp. zn. 23 T 50/2014, podanému prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Petra Baláža, takto rozhodol:
d/ Tr. por. dovolanie obvineného N. I. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 22. apríla 2014, sp. zn. 23 T 50/2014, bol obvinený N. I. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacích prečinov krádeže a porušovania domovej slobody
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, § 194 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v trestnom rozkaze pod bodmi 1/ až 4/. Okresný súd mu uložil v zmysle § 212 ods. 3, § 41 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., s použitím § 353 ods. 2 písm. a/ Tr. por., § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor, ktorý na hlavnom pojednávaní 14. novembra 2014 vzal v plnom rozsahu späť. Späťvzatie odporu vzal samosudca na vedomie uznesením
9 Tr. por. Trestný rozkaz obvinený napadol dovolaním z dôvodov, že trest mu bol uložený mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por.). Dovolateľ argumentoval nesprávnosťou výšky trestu s poukazom, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil trestný rozkaz vydaný v konaní pred Okresným súdom Martin, sp. zn. 1 T 38/2014, ktorým bol odsúdený za rovnaké pokračovacie trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu. Boli splnené podmienky na aplikáciu § 41 ods. 3 Tr. zák. a zároveň na uloženie súhrnného trestu. Tresty, ktoré mu boli v oboch konaniach uložené (18 a 18 mesiacov), presahujú trestnú sadzbu stanovenú zákonom pre tieto trestné činy. Prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že neboli splnené podmienky
1 Tr. por. a dovolanie navrhla odmietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či dovolanie bolo podané včas a na zákonom stanovenom mieste, či má všetky obsahové a formálne náležitosti, či bolo podané oprávnenou osobou a či je prípustné (§ 370 ods. 1, ods. 3, § 372, § 373, § 374, § 368, § 369 Tr. por.) a dospel k týmto záverom :
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. V zmysle § 356 písm. b/ Tr. por. trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia. Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené osoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom a dovolací súd tým nestavali do pozície druhoinštančného súdu, je natoľko podstatná, že zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, resp. odmietnutím, dovolania. Uvedené platí o to viac, ak sa oprávnená osoba sama vzdá práva na riadny opravný prostriedok, prípadne ak podaný opravný prostriedok vezme späť, čím sa naň hľadí, akoby vôbec nebol podaný. Z takého výslovného prejavu vôle možno predpokladať, že s rozhodnutím vo veci sa stotožňuje, resp. je s ním spokojná. Dovolaním nie je možné takýto úkon anulovať. Výslovné späťvzatie opravného prostriedku má za následok, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Táto základná vlastnosť rozhodnutia znamená jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní vzal odpor podaný proti trestnému rozkazu v celom rozsahu späť. Trestný rozkaz 14. novembra 2014 nadobudol právoplatnosť. Obvinený nevyužil svoje zákonné právo na opravný prostriedok a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum veci na dovolacom súde. V danej veci nebola splnená podmienka dovolania
por. Ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý sa nedá zhojiť ani výzvou v zmysle § 379 ods. 1 Tr. por. Dovolací súd na neverejnom zasadnutí preto bez meritórneho preskúmania prípadu dovolanie obvineného
d/ Tr. por. odmietol. Na rámec dovolacieho prieskumu najvyšší súd uvádza, že pokiaľ by námietky dovolateľa týkajúce sa uloženia súhrnného trestu boli opodstatnené, takéto pochybenie súdu prvého stupňa by bolo možné napraviť len v rámci obnovy konania
1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.