6, písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002 v sume 6.483,13 €. Krajský súd zistil, ţe ţalobca ako príspevková organizácia mesta M. bol zaloţený uznesením Mestského zastupiteľstva v M. č. 14/1999/1 zo dňa 29.12.1999,
čl. 3 zakladacej listiny ţalobcu predmetom jeho činnosti je verejnoprospešná činnosť (údrţba verejného osvetlenia a rozhlasu, údrţba zelene, čistenie komunikácií a ostatných plôch, zimná údrţba komunikácií, pohrebné sluţby, odvoz tuhého domového odpadu a ďalšie činnosti),
čl. 2, čl. 6 a čl. 7 štatútu ţalobca v rámci svojich moţností ako príspevková organizácia má vykonávať podnikateľské činnosti za účelom zníţenia potreby dotácií mesta, pričom hospodári s majetkom, ktorý mu pri zaloţení zverilo mesto a s majetkom nadobudnutým v priebehu podnikania, ţalobca môţe vyvíjať podnikateľské aktivity a viesť ich na osobitnom účte. Z administratívneho spisu správneho orgánu krajský súd ďalej zistil, ţe Daňový úrad Moldava nad Bodvou dňa 5.3.2003 vyhotovil protokol o daňovej kontrole na daň z pridanej hodnoty vykonanej u ţalobcu za IV. štvrťrok 2002, pričom správca dane v protokole konštatoval, ţe kontrolou dane na výstupe nebolo zistené porušenie § 14 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty; rozhodnutím č. 711/230/678/6162/2003/Pe/Ši zo dňa 14.3.2003 správca dane
15 a § 30 zákona č. 511/1992 Zb. priznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002 vo výške 116.338,--Sk z dôvodu, ţe nadmerný odpočet zistený daňovou 2 6Sžf 39/2010 kontrolou sa neodlišuje od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie. Krajský súd konštatoval, ţe predmetom rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 14.3.2003 bolo priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002, kým predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002, a teda nebola tu daná zákonná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci
1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.. Poukázal na to, ţe rozdielnosť posudzovania zdaniteľnosti plnení poskytovaných ţalobcom ako príspevkovou organizáciou v rámci daňovej kontroly vykonanej v roku 2003 a v tomto konaní bola spôsobená nesprávnou aplikáciou hmotnoprávnych predpisov pri vykonávaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002.
názoru krajského súdu z uvedeného dôvodu tu nemoţno hovoriť o nerešpektovaní zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo rovnakých alebo porovnateľných veciach.
názoru krajského súdu rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní zákonnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu bolo posúdenie, či plnenia ţalobcu, z ktorých mu správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, tejto dani podliehali. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe pri výkone činnosti v oblasti výroby a rozvodu tepla a teplej úţitkovej vody bolo povinnosťou ţalobcu uplatniť daň z pridanej hodnoty nielen voči podnikateľským a iným subjektom aj pri plneniach vo vzťahu k uţívateľom bytov – občanov mesta M.. Ţalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si v zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia – došlé faktúry za dodávku plynu od dodávateľa Slovenský plynárenský podnik, za došlé faktúry za nákup tuhého paliva, faktúry za práce vykonané v kotolni a pod. v plnej výške, t.j. sám deklaroval, ţe prijaté zdaniteľné plnenia pouţije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, teda keďţe ţalobca ako platiteľ dane prijal zdaniteľné plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení pri ich dodaní mu vznikla povinnosť uplatniť daň z pridanej hodnoty. Krajský súd mal za to, ţe ţalobca tým, ţe dodával teplo a teplú úţitkovú vodu pre podnikateľské a iné subjekty nesporne nevykonával verejnoprospešnú činnosť, ale uskutočňoval podnikateľskú činnosť, ako aj, ţe rovnako to platí aj vo vzťahu k poskytovaniu ďalších sluţieb (stavebné práce, stavebné úpravy, odvoz fekálií motorovým vozidlom zn. IFA a poskytovanie dopravných sluţieb), tým ţalobca nezabezpečoval plnenie povinností, ktoré by mu ukladali osobitné zákony (napr. na úseku likvidácie odpadov), pretoţe takéto povinnosti by sa mali týkať iba jeho územného obvodu, pričom tieto aktivity by bolo moţné hodnotiť ako verejnoprospešnú činnosť iba vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb mesta a obyvateľov mesta (napr. oprava a údrţba mesta, prekládka verejného rozhlasu, odvoz fekálií v prospech obyvateľov mesta M.). Ako nedôvodnú krajský súd kvalifikoval aj námietku ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, ţe v dodatočnom platobnom výmere daňového úradu Moldava nad Bodvou sú špecifikované plnenia, ktoré správca dane kvalifikoval ako výkon všeobecne prospešnej činnosti a podnikateľskej činnosti a zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. zodpovedá aj odôvodnenie ţalovaného, pričom ţalovaný podrobne zdôvodnil rozlíšenie činností, ktoré ţalobca vykonával ako verejnoprospešné činnosti resp. ako podnikateľské činnosti. Krajský súd povaţoval vykonanie opakovanej daňovej kontroly v súlade s § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán bolo oprávnené nariadiť opakovaný výkon daňovej kontroly, jej vykonaniu nebránilo ust. § 15b ods. 3 písm. a/ citovaného zákona, pretoţe nešlo o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch, keďţe opakovaná daňová kontrola bola nariadená po ukončení odvolacieho konania. Krajský súd sa taktieţ stotoţnil s právnym názorom ţalovaného,
ktorého nedošlo k zániku práva správcu dane vyrubiť rozdiel dane v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe ţalobcovi daňová povinnosť vznikla v roku 2002 a úkon smerujúci 3 6Sžf 39/2010 na vyrubenie dane (doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly zo dňa 18.9.2006) bol vykonaný dňa 13.10.2006 jeho doručením, preto nová päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň začala plynúť od konca roku 2006. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu ţalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného v medziach ţaloby bol v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov a preto ţalobu zamietol
1 O.s.p.. Ţalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania
1 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe svoje rozhodnutie vo veci neodôvodnil dostatočne a v súlade so zákonom, čím mu ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať pre súdom. Povaţoval rozsudok krajského súdu za zmätočný, v rozpore s platnou právnou úpravou a za nepreskúmateľný. Poukázal na to, ţe predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, v ktorom správca dane vyvodil záver, ţe z charakteru poskytnutých sluţieb a ich prijímateľov vyplýva, ţe sa nejedná o sluţby poskytované v rámci hlavnej činnosti – verejnoprospešnej činnosti, ale sa jedná o činnosti a sluţby, ktoré nespĺňajú atribút verejnoprospešnej činnosti, a preto tieto činnosti sa posudzujú ako zdaniteľné plnenie. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade nebola daná prekáţka právoplatne skončenej veci. Uviedol, ţe správca dane na základe daňovej kontroly vykonanej u neho v roku 2003 v rozhodnutí č. 711/230/678/6162/2003/Pe/Ši konštatoval, ţe nezistil u neho ako daňovníka ţiadne nedostatky a chyby, neboli zistené porušenia platných právnych predpisov a dokonca mu bol vrátený nadmerný odpočet DPH vo výške 116.338,--Sk, ktoré rozhodnutie je právoplatné a na základe neho mu bola vrátená časť DPH. Namietal, ţe tú istú DPH priznanú právoplatným rozhodnutím správcu dane (ktoré dodnes nikto nezrušil ani nenapadol) - vrátenú časť, dnes ten istý správca dane poţaduje zaplatiť, pričom súd konštatuje, ţe takýto postup je v súlade so zákonom a súčasne, ţe
jeho názoru pôvodné rozhodnutie vychádzalo z nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych predpisov a teda tu nie je prekáţka rozhodnutej veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa jeho námietkami v tomto smere vôbec nezaoberal, a preto v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre rozpor s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, ţe uvedený postup je potrebné kvalifikovať ako zásadný právny rozpor s európskymi princípmi – ktoré zaväzujú aj Slovenskú republiku - princíp legitímnych očakávaní a zásadou rovnakého rozhodovania v skutkovo rovnakých alebo porovnateľných veciach (čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach). Dôvodil, ţe v ţalobe dostatočne poukázal, na to, ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešnej a podnikateľskej) je nevyhnutné postupovať prostredníctvom koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, ktorý podiel, ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, ţe ţalovaný podrobne zdôvodnil rozlíšenie činností, ktoré ţalobca vykonával ako verejnoprospešné činnosti resp. ako podnikateľskú činnosť. Namietal, ţe správca dane len zosumarizoval jednotlivé faktúry a konštatoval, ţe ide o zdaniteľné plnenia. Vyslovil názor, ţe treba nepochybne rozlišovať medzi podrobným rozlíšením činnosti a jednoduchým prepísaním faktúr do odôvodnenia rozhodnutia. Taktieţ vytýkal krajskému súdu, ţe odôvodnenie jeho rozhodnutia je v tomto smere nepreskúmateľné a právne zmätočné. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa vôbec nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou činnosťou NS SR, s poukazom na rozhodnutia č. sp. zn. 7Sţ 115/98, 4Sţ 38/00, 4Sţ 62/00, 6Sţ 91/98, 4Sţ 128/02, 7Sţ 15/99, zdôrazniac rozsudok č. sp.zn. 5Sţ 98- 105/00, ktorý detailne rozoberá právne a skutkové okolnosti posúdenia charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie obce Nálepkovo. Ďalej namietal, ţe súd prvého stupňa vôbec nevenoval pozornosť otázkam rozlíšenia činností, keď konštatoval, ţe podnikateľskú činnosť potvrdili dodávateľské faktúry, pričom ale u jednotlivých činností ani súd a ani správca dane vôbec nezdôvodnili prečo zaradili takéto činnosti medzi podnikateľské aktivity. 4 6Sžf 39/2010 Mal za to, ţe aj povinnosťou súdu bolo vysporiadať sa s tým u kaţdého jednotlivého plnenia a rozlíšiť a uviesť presné rozlišovacie kritériá – charakter, ciele a dôvod činnosti, pričom nepostačuje všeobecné konštatovanie bez právne relevantných dôkazov. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. S dôvodmi uvedenými ţalobcom v odvolaní nesúhlasil. Poukázal na to, ţe ţalobca v podstate uvádza tie isté dôvody ako v ţalobe. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešnej a podnikateľskej) je nevyhnutné postupovať prostredníctvom koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, ktorý podiel ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne, táto námietka ţalobcu nebola predmetom odvolania ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane a ani predmetom ţaloby podanej na krajskom súde. Nesúhlasil s námietkou nedostatočného rozlíšenia činnosti, pretoţe správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere, vychádzajúc pritom zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné plnenia, t.j. plnenia podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli predmetom v rámci hlavnej činnosti, pričom pracným a dôsledným spôsobom vykonal rozlíšenie činností
obsahu, aj
toho pre koho boli vykonané s poukazom na to, ţe prioritným dôkazom preukazujúcim vyššie uvedené skutočnosti je faktúra, ktorá obsahuje charakter fakturovanej sluţby a odberateľa, v prospech ktorého dodávateľ túto sluţbu vykonal. Ďalej poukázal na to, ţe činnosť rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie môţe byť povaţovaná za podnikateľskú činnosť v zmysle zákona o DPH, aj keď nie sú zriadené za účelom dosahovania zisku, avšak zo svojej činnosti dosahujú príjem a to bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolacích dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 211 a nasl. a v spojení s § 250ja ods. 2 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil
6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval v konečnej platnosti o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach 5 6Sžf 39/2010 ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účelom vykonania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu si súd vyţiada administratívny spis, ktorý je povinný ţalovaný správny orgán súdu predloţiť. Ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho prieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.
1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta. Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe nie sú splnené zákonné podmienky
1 O.s.p., a v preskúmavanej veci sú splnené podmienky ustanovené v § 250j ods. 2 písm. a/ aţ e/ O.s.p., zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.
3 veta prvá O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec 6 6Sžf 39/2010 ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené. Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré ţalobca namietal v ţalobe. Z obsahu predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril pripojený administratívny spisový materiál odvolací súd zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 12.5.2009 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu – Daňové riaditeľstvo SR č. I/223/6101-38058/2009/992517-r zo dňa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby nemohol v súlade so zákonom konať a rozhodnúť bez listinných dôkazov zadováţených daňovými orgánmi v daňovom konaní, preukazujúcich dôvodnosť alebo nedôvodnosť daňovej povinnosti ţalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie (IV. štvrťrok 2002) a aţ následne bolo jeho povinnosťou, aby v rozhodnutí vo veci samej dal jednoznačnú odpoveď na všetky námietky ţalobcu uvedené v ţalobe proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vzhľadom na uvedené takéto závery
názoru odvolacieho súdu neobsahuje a teda je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. 8 6Sžf 39/2010 Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 30. marca 2011 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.