Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/65/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013201186 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250jods.

2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi z titulu súdneho poplatku vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,44 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že preloženie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej hierarchii je nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej funkcii s viacročnou praxou. Vykonanie takéhoto zásahu

§ 35ods.

2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) proti vôli policajta v postavení nadriadeného umožňuje zákon za predpokladu, že je to v dôležitom záujme služby, pričom jeho príslušný nadriadený o tom môže rozhodnúť aj bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. Pokiaľ však zákon vyžaduje, aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý záujem služby má krajský súd za to, že tento záujem je potrebné definovať, pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt, ale celý policajný zbor, napokon aj verejnosť, ktorej tento zbor slúži vedeli, aký služobný záujem viedol nadriadeného k preloženiu.

názoru krajského súdu nestačí len konštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je potrebné niečím konkrétnym naplniť. Nepomenovanie dôležitého záujmu služby na preloženie žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprospieva k dôvere občanov v Policajný zbor.

odporúčania č. Rec

bodu B

§ 250kods.

1 O.s.p.. II. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že najvyšší súd zamietne žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že žalobca bol ustanovený na funkciu riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi. Žalobcu bolo možné považovať za nadriadeného. Z ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe vyplýva, že minister môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby preložiť nadriadeného na inú funkciu bez uvedenia dôvodu. Návrh na preloženie žalobcu bol predložený ministrovi vnútra dňa 25.02.2013 a bol prerokovaný v Odborovom zväze PZ dňa 06.02.

1. Žalovaný poukazuje na právny názor Krajského súdu v Bratislave k § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, vyslovený v rozsudku č.k. 2S/196/05, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č.k. 1Sžo/113/2007 z 11.03.
2. Zákonodarca dal ministrovi vnútra absolútnu úvahu, pretože taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby. V predmetnej veci ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva iba ministrovi vnútra možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia. Z výroku musí byť zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia príslušný orgán rozhodol. Služobný pomer príslušníkov PZ je svojou povahou pomer štátno-zamestnanecký, čiže je svojou povahou inštitútom verejného práva. III. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 35ods.

2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č.: SLV-PS-PK-48/2013 zo dňa 18.04.2013 a personálny rozkaz ministra vnútra č. 46 zo dňa 27.02.2013, ktorým bol žalobca ako nadriadený preložený

§ 35ods.

2 zákona o štátnej službe bez uvedenia dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že z dikcie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe vyplýva, že personálne rozkazy vydané na jeho základe nie je potrebné odôvodňovať. Avšak, takisto z tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ide o nadriadeného, jeho preloženie zákon podmieňuje tým, že si to vyžaduje dôležitý záujem služby. Je pravdou, že zákon samotný, ani dôvodová správa k zákonu č. 201/2004 Z.z., ktorý uvedené ustanovenie do § 35 ods. 2 zaviedol, neobsahuje vysvetlenie, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem služby. Avšak na rozdiel od žalovaného, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade práve pre absenciu vysvetlenia tohto pojmu v zákone je potrebné, aby správny orgán v takýchto prípadoch dôležitý záujem služby pomenoval. Odvolací súd taktiež zhodne ako krajský súd poukazuje na Odporúčanie č. Rec

bodu B

§ 35ods.

2 zákona o štátnej službe, t.j. preloženie bez uvedenia dôvodov. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že otázka dôležitého záujmu služby je ponechaná na úvahu ministra, avšak bez jeho pomenovania nemôže súd posúdiť, či správny orgán postupoval

zákona, pretože nezistí, či takáto okolnosť vôbec nastala, alebo nie a či preloženie nadriadeného nie je len prejavom svojvôle. Správny orgán disponuje diskrečnou právomocou v prípadoch, kedy mu to zákon umožňuje, avšak diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali, alebo nie, konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem služby, v zmysle ktorého je potrebné, aby bol nadriadený preložený na inú pozíciu. Takáto právomoc žalovaného by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného. Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na obdobné rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžo/52/2011 zo dňa 13.06.2012, ktoré obsahuje zhodné právne závery. Čo sa týka rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžo/113/2007 zo dňa 11.03.2008, na ktorý poukazuje žalovaný, je potrebné konštatovať, že tento názor už novšia judikatúra najvyššieho súdu prekonala, pretože tento názor je v rozpore s Odporúčaním č. Rec

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovanému náhrada trov konania

§ 250k

OSP neprináleží.

§ 250jods.

7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.