Obsah (5)

§ 213§ 239§ 109§ 237§ 243b

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/20/2016 Identifikačné číslo spisu: 6114220216 Dátum vydania rozhodnutia: 14.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

súdu navrhovateľ osvedčil existenciu svojho nároku, zásahu do jeho práv z ochranných známok i obchodného mena, ako aj bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že nebudú pred rozhodnutím vo veci samej upravené pomery účastníkov navrhovaným predbežným opatrením. Na odvolanie odporcu o predbežnom opatrení rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením zo dňa

1. novembra 2014, č. k. 41Cob/565/2014-41 tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ v návrhu tvrdil, že napriek uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa
2. augusta 2014, č. k. 10CbPv/9/2014-51 odporca stále používa internetové domény obsahujúce označenie „Slovak Gold“. Navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu na plnenie predbežného opatrenia
3. augusta 2014, avšak ani na základe tejto výzvy nedošlo k náprave protiprávneho stavu udržovaného odporcom, ktorý naďalej používa ochranné označenie „Slovak Gold“ aj na verejne prístupných internetových doménach. Ako dôkaz k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ priložil uznesenie zo dňa
4. augusta 2014, č. k. 10CbPv/9/2014-51, ako aj listiny vytlačené z internetu, z ktorých vyplýva, že odporca používa doménu slovakgoldwings.sk a listiny, z ktorých vyplýva, že odporca používa označenie Slovak Gold Wings spolu s okrúhlym logom, ktoré má čiernožlté vyhotovenie a v strede sa nachádzajú žlté krídla. Navrhovateľ sa domnieva, že aj používaním označenia „Slovak Golden Wings“ odporca porušuje jeho práva z ochranných známok a zároveň tvrdí, že nárok na ochranu jeho práv a záujmov vyplývajúcich z práv duševného vlastníctva voči odporcovi, je v zmysle príslušných právnych predpisov preukázateľne daný.

odvolacieho súdu navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vierohodne nezdôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu sa obmedzujú výlučne na konštatovanie, že odporca aj napriek už vydanému predbežnému opatreniu, ktorým mu bolo zakázané používanie označenia „Slovak Gold“, ako aj užívanie akýchkoľvek internetových domén obsahujúcich označenie „Slovak Gold“ nijakým spôsobom konkrétne nešpecifikoval, v čom vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo je zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň z návrhu nie je zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal s otázkou, v čom vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, hoci návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zdôraznil, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriložil žiadne listinné dôkazy osvedčujúce skutočnosť, že je vlastníkom ochranných známok, na ktoré sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvoláva, teda k návrhu neosvedčil relevantnými listinnými dôkazmi skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie. Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Navrhovateľ zopakoval, že je vlastníkom : 1/ochrannej známky č. 194122, deň zápisu

1. február 2001, individuálna, kombinovaná a čiernobiela s predpokladanou splatnosťou
2. augusta 2020, ktorá sa vzťahuje o.i. na triedy tovarov: trieda č. 07-alternátory...letecké motory..., trieda č. 12-automobilové podvozky...lietadlá... a trieda č. 16-bytové akváriá... brožované knihy, bružúry, časopisy...papiernický tovar...tlačoviny (ďalej len „ochranná známka 194122“). 2/ ochrannej známky č. 192455, deň zápisu
3. septembra 2000, individuálna, kombinovaná a čiernobiela, predpokladaný dátum splatnosti
4. decembra 2018, ktorá sa vzťahuje na nasledovné triedy služieb: trieda č. 35-vydávanie a aktualizovanie reklamných materiálov, uverejňovanie reklamných textov, reklama, organizovanie komerčných alebo reklamných výstav, podpora predaja pre tretie osoby, trieda č. 36- sprostredkovateľská činnosť služieb zaradených v triede a trieda č. 41-organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží, vydávanie textov s výnimkou reklamných alebo náborových, vydávanie kníh, organizovanie a vedenie konferencií, organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav, plánovanie a organizovanie večierkov, organizovanie a vedenie seminárov, organizovanie a vedenie sympózií (ďalej len „ochranná známka 192455“). Dovolateľ predovšetkým poukazuje na nedostatky dokazovania, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia. Považuje za nepravdivé tvrdenie súdu, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, pretože jej bezprostrednosť preukázal aktuálnymi listinnými dôkazmi-výpismi z internetových stránok, na ktorých sa nachádzalo označenie „Slovak Gold Wings“, používané odporcom. Zároveň navrhovateľ oznámil súdu, že anketa, vyhlásená odporcom s udeľovaním Národnej ceny letectva Slovenskej republiky, ako aj slávnostný galavečer usporiadaný za týmto účelom zo strany odporcu
5. augusta 2014, priamo zasiahli do konania galavečera usporiadaného navrhovateľom a nadáciou Slovak Gold
6. novembra 2014, pričom došlo k parazitovaniu na povesti navrhovateľa a Nadácie Slovak Gold. Odporca napriek doručenému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a napriek výzve navrhovateľa nezrušil galavečer a ani neodstránil používanie označenia „Slovak Gold Wings“., na tomto podujatí. Organizovanie komerčných ale Ďalej tvrdí, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal listinnými dôkazmi ako sú internetové stránky odporcu, používaných označenie „Slovak Golden Wings“ a v odôvodnení rozhodnutia sa k jednotlivým skutkovým okolnostiam prípadu vyjadril iba formálne a bez ďalšieho uviedol, že nie je zrejmá povaha návrhu vo veci samej. Vytýka odvolaciemu súdu, že sa vôbec nezaoberal viacerými písomnými vyjadreniami odporcu a súvisiacimi listinnými dôkazmi predloženým súdu prvého stupňa. V rozhodnutí mal podrobne zdôvodniť svoje rozhodnutie a mal sa vyjadriť k odmietnutiu vykonania dôkazov označovaných odporcom. Z uvedenej skutočnosti vyvodzuje naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Poukázal na právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré predstavujú základné piliere právneho poriadku Slovenskej republiky a na právo účastníka konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré rešpektuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedol, že odvolací súd rozhodol iba poukazom na niektoré listinné dôkazy, pričom sa vôbec nevenoval ostatným, ktoré predkladal navrhovateľ. Pritom v odvolacom konaní sa súd mal zaoberať buď všetkými dôkazmi a zopakovať dokazovanie

§ 213O. s.

p., alebo mal aspoň zdôvodniť, prečo nepovažoval viaceré listinné dôkazy predložené navrhovateľom za podstatné. Týmto považuje naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., keďže účastníkovi konania súd odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a naplnenie dovolacieho dôvodu

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. s tým, že konanie má byť postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na záver dovolateľ tvrdí, že zo strany odvolacieho súdu došlo k selektívnemu výberu a hodnoteniu dôkazov, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní, ktorá taktiež predstavuje tzv. inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.. Zásada rovnosti zbraní je uznávaná aj v ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Uvedenými skutočnosťami považuje za nepochybne preukázané, že v prejednávanej veci boli porušené viaceré ústavné princípy zabezpečujúce ochranu práv navrhovateľa a to predovšetkým právo na spravodlivý súdny proces a právo na rovnosť zbraní účastníkov konania. K dovolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Navrhol dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že navrhovateľ nijakým spôsobom náležite neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, z jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, aká ujma mala navrhovateľovi v čase jeho podania bezprostredne hroziť, obzvlášť, ak galavečer ankety Národnej ceny letectva Slovenskej republiky, v súvislosti s ktorým bolo označenie „Slovak Golden Wings“ použité, sa uskutočnil

1. augusta 2014, t. j. skoro mesiac pred tým, ako navrhovateľ podal svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na súd (
2. septembra 2014). Od tejto doby odporca predmetné označenie v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou nepoužil. Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že navrhovateľ nijakým spôsobom náležite neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodu, že takáto ujma mu nielenže v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nehrozila, ale ani v súčasnosti nehrozí. Ďalej považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za správne aj pokiaľ ide o konštatovanie, že navrhovateľ v konaní nijakým relevantným spôsobom nepreukázal vlastnícke alebo iné právo ku kombinovaným ochranným známkam č. 194122 a č.
3. Nepovažuje za relevantnú ani námietku nedostatočného dokazovania a nenariadenia pojednávania, pretože bez akýchkoľvek pochybností súd prvého stupňa a odvolací súd nie sú povinní pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nariadiť pojednávanie a súd nevykonáva ani dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za dostatočne odôvodnené, odvolací súd sa v ňom vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, resp. jeho nenariadenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti kterému nie je prípustné.

ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 239ods.

1 O. s. p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak:

1. a)odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
2. b)odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/.

§ 239ods.

2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých ustanoveniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V prejednávanej veci odvolací súd napadnutým uznesením síce zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, avšak ide o uznesenie odvolacieho súdu, uvedené v § 239 ods. 3 O. s. p.. Na prejednávanú vec preto nie je možné aplikovať prípady upravené v § 239 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania

§ 239O. s.

p. nie je daná. Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd sa zaoberal otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich.

ustanovenia § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p., prípustnosť dovolania z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom.

§ 237písm.

f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by postupom odvolacieho súdu bola navrhovateľovi znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní odporcu vychádzal z obsahu spisu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, reagoval na všetky podstatné argumenty navrhovateľa a odporcu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenie dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je dôvodné. Rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa limity zákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že súd je povinný na každý argument odporcu alebo navrhovatel dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., keď v odôvodnení uviedol podstatné dôkazy, tieto vyhodnotil a dospel v zmysle dokazovania k záveru. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacího), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04,

ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať

nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p.. Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou taxatívne vymenovanou v § 237 O. s. p. Navrhovate v dovolaní predovšetkým namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). K uvedenej námietke dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, neprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p.. Pokiaľ dovolanie nie je prípustné

§ 239O. s.

p., nie je možné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti pri napadení, resp. nenapadení predbežného opatrenia v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov dovolací súd procesne neprípustné dovolanie navrhovateľa odmietol

§ 243bods.

5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Dovolací súd priznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). Trovy odporcu predstavuju odmenu za právne zastupovanie v dovolacom konaní a to za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k dovolaniu) po 81,88 eur za úkon, dvakrát režijný paušál po 8,39 eur, spolu 180,54 eur. Toto rozhodnutie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.