5 a § 293aa ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), rozhodla o priznaní a výške starobného dôchodku navrhovateľky od 11. mája 2009 a o jeho zvýšení od 1. januára 2010, od 1. januára 2011 a od 1. januára 2012
zákona a príslušných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutí vydaných odporkyňou v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľky krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho poslednej zmeny z 18. septembra 2012 je v súlade so zákonom. Odporkyňa pri posúdení nároku a určovaní výšky starobného dôchodku správne aplikovala ustanovenia § 293aa ods. 1 a § 273 ods. 5 zákona. Zhodnotila obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky na základe preukázaných podkladov a pri určení osobného mzdového bodu postupovala v súlade s § 63 ods. 1, § 255 ods. 3 a § 63 ods. 4 písm. f/ zákona, pričom spôsob a postup pri výpočte sumy starobného dôchodku uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie.
jej názoru dôvodne namietala, že jej do odpracovaného obdobia nebolo započítané obdobie, keď bola vo výkone trestu odňatia slobody. Poukazovala na skutočnosť, že aj keď odporkyňa žiadne údaje o pracovnom zaradení navrhovateľky počas výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 1961 až 1967, 1968, 1969 a 1997 nezistila z dôvodu vyradenia a zničenia dokumentácie, ona vo výkone trestu vykonávala pracovnú činnosť, keďže bola povinnosť pracovať a mala by jej odporkyňa všetky doby vo výkone trestu započítať. Povinnosťou štátu a odporkyne je viesť a zachovať evidenciu obdobia jej výkonu trestu. Z toho dôvodu žiadala, aby si krajský súd vyžiadal jej trestné spisy z archívov príslušných okresných súdov, v ktorých by sa mali nachádzať údaje o vykonaní trestu odňatia slobody, avšak krajský súd tento návrh zamietol. Z toho dôvodu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Poukázala na potvrdenie Väzenskej služby Českej republiky, VaÚVZD Opava z 15.08.2013,
ktorého sa v archíve nenachádzajú žiadne doklady o navrhovateľke a potvrdenie ÚVTOS Želiezovce z 13.08.2013,
ktorého údaje o navrhovateľke za roky 1961 až 1967 nie je možné poskytnúť z dôvodu skartácie po 40 rokoch od uloženia.
oznámenia ÚVTOS v Banskej Bystrici navrhovateľka v dobe od 24.03.1997 do 22.04.1997 nepracovala. Súčasne odporkyňa uviedla, že navrhovateľka má pre dôchodkové účely hodnotený celý rok 1967 a obdobie od 01.01.1968 do 08.10.1968 ako obdobie starostlivosti o dieťa. Odporkyňa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia z
2 O.s.p. v spojení s § 250s a s § 250l O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania (250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka, narodená 30. novembra 1944, vychovala 5 detí a vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (53 rokov) dosiahla XX. U. XXXX, avšak nezískala potrebnú dobu 25 rokov zamestnania, preto jej nárok na starobný dôchodok
zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol. Vek 62 rokov dosiahla XX. U. XXXX. Žiadosťou z 11.05.2012 požiadala opäť o priznanie starobného dôchodku
zákona č. 461/2003 Z. z. od 11.05.2009 (t. j. tri roky pätne od podania žiadosti). V žiadosti navrhovateľka ako doby zamestnania, poistenia a iné činnosti uviedla: od 04.08.1959 do 08.10.1968 starostlivosť o dieťa od 09.10.1968 do 07.11.1972 nezamestnaná, neevidovaná od 08.11.1972 do 26.12.1974 Ústav nápravnej výchovy Bratislava od 27.12.1974 do 16.01.1980 nezamestnaná, neevidovaná od 17.01.1980 do 16.11.1980 Ústav nápravnej výchovy Bratislava od 17.11.1980 do 22.01.2001 nezamestnaná, neevidovaná od 23.02.2001 do 20.01.2003 nezamestnaná, evidovaná a od 21.01.2003 nezamestnaná, neevidovaná. Iné doby zamestnania ani poistenia neuvádzala.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý pred
5.
5 zákona poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred
predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok
tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.
1 zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
rozhodnutia odporkyne z 18.09.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 15.08.2012, ktoré zmenilo rozhodnutie z 05.06.2012, navrhovateľka ku dňu
1 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradený do pravidelného výkonu prác v rozsahu obvyklom u pracovníkov, vzniká dňom zaradenia do týchto prác, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje, či pracuje v útvare nápravného zariadenia alebo mimo tohto útvaru. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď bol odsúdený odvolaný z výkonu týchto prác.
1 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.
1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“) dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Z uvedených ustanovení vyplýva, že dôchodkové zabezpečenie odsúdených bolo upravené vyhláškami, ktorými sa vykonávali jednotlivé zákony o sociálnom zabezpečení a je nepochybné, že dôchodkovo zabezpečený bol len ten odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený na pravidelný výkon prác, pričom účasť na zabezpečení mu vznikla dňom zaradenia na tieto práce a zanikla dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Nie je teda dôvodné tvrdenie navrhovateľky, aby jej bola hodnotená doba poistenia na základe údajov o vykonaní trestu odňatia slobody v trestných spisov príslušných súdov. Údaj o dobe výkonu trestu odňatia slobody nie je údajom potvrdzujúcim zaradenie navrhovateľky do pracovnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ by navrhovateľka vykonávala pracovnú činnosť príslušný ústav pre výkon trestu odňatia slobody by vyhotovil evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku tak, ako to bolo za obdobie od 08.11.1972 do 26.12.1974 a od 17.01.1980 do 16.11.1980. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nebolo možné navrhovateľke započítať ako dobu poistenia doby výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 1961 až 1967, 1968, 1969 a 1997, lebo napriek vykonanému šetreniu odporkyňou nebolo preukázané, že by bola navrhovateľka vo výkone trestu odňatia slobody zaradená na pravidelný výkon prác, alebo sa pripravovala na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Z uvedeného dôvodu nebola
vtedy platnej právnej úpravy dôchodkovo zabezpečená, a teda uvedené obdobie nie je možné považovať ani v zmysle § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia. Naviac, doba od 01.01.1961 do 08.10.1968 bola navrhovateľke z titulu starostlivosti o deti vo veku do troch rokov v plnom rozsahu zhodnotená ako doba poistenia rozhodnutím odporkyne z
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.