← Slovensko

o zaplatenie 1 039,03 € sprísl.

Najvyšší súd 2 Obdo 13/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. B. D. B., P. IČO: X., právne zast. JUDr. P. K., advokátkou, K. proti ţalovanému R. B., a. s., N., IČO: X., o zaplatenie 1 039,03 Eur (31 301,70 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. januára 1999, č. k. 30 Cob 152/98-91, takto r o z h o d o l : Dovolacie konanie z a s t a v u j e. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa
  3. 1998 č. k. 22Cb 202/95-66 rozhodol tak, ţe ţalobu o zaplatenie 31 301,70 Sk z titulu poplatku z omeškania zamietol a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 3 322,-- Sk titulom náhrady trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe rozhodnutím Štátnej arbitráţe pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa
  5. 1990 číslo arb. 4702/90, ktoré nadobudlo právoplatnosť
  7. 1990 a vykonateľnosť
  9. 1990, bol štátny podnik P. S. B. zaviazaný na povinnosť zaplatiť S. B. D. v obvode B. istinu 511 465,-- Kčs,- a trovy konania 10 230,-- Kčs, t. j. spolu 521 695,-- Kčs. Predmetom arbitráţneho konania bolo penále podľa § 295 ods. 1 Hosp. zák. v súvislosti s dokončením objektu č. 202 sídliska D. realizovaného na základe hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 zo dňa
  12. Keďţe k úhrade peňaţného plnenia nedošlo, ţalobca listom zo dňa
  14. 1994 vyúčtoval ţalovanému poplatok z omeškania 0,05% denne za obdobie od
  16. 1994 do
  18. 1994, t. j. 120 dní v celkovej sume 31 301,70 Kčs. Ţalovaný nárok uplatnený ţalobou neuznal s tým, ţe namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Súdu predloţil dohodu o postúpení všetkých práv a povinností z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 na C. štátny podnik B., ktorú dňa
  20. 1991 riadne potvrdili Delimitačná skupina zaniknutého štátneho podniku P. S. B., C. štátny podnik B., K.-I. štátny podnik pre 2 Obdo 13/2010 2 inţiniersku a projektovú činnosť B., G. I.. B. a S. B. D. v obvode B. Súčasne ţalovaný predloţil súdu Rozhodnutie č. 6/1990 riaditeľa štátneho podniku P. S. B. zo dňa
  22. 1990 a prílohu k nemu, z ktorých je zrejmé, ţe nositeľstvo vyššieho dodávateľstva S. D. II. bolo stanovené na odštepný závod 3, z ktorého štátneho podniku P. S. B. rozdelením, vznikol samostatný právny subjekt C. štátny podnik B. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania súd uznal skutkovú i právnu opodstatnenosť námietky ţalovaného, a preto ţalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
  24. 1999 č. k. 30 Cob 152/98-91 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 31 301,70 Sk istiny a na náhradu trov konania sumu 614,-- Sk k rukám právnej zástupkyne ţalobcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe predloţených listinných dôkazov, ako i z priebehu konania odvolací súd zistil, ţe bývalá Štátna arbitráţ pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. arb. 4702/1990 uloţila býv. š. p. P. S. B. povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 511 465,-- Sk a 10 230,-- Sk. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť
  27. Za meškanie so splnením vykonateľného arbitráţneho rozhodnutia znejúceho na peňaţné plnenie, si ţalobca právom uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 378 ods. 1 Hosp. zák. Poplatok z omeškania si ţalobca uplatnil za čas od
  29. 1994 do
  32. Predmetom priznanej istiny v arbitráţnom rozhodnutí bolo penále za meškanie s dokončením objektu 202 stavby OS D.
  33. stavba - K. V. B., ktorú stavbu realizoval na základe uzavretej zmluvy č. 2/87-3 závod 1 bývalých š.p. P. S.. Rozhodnutím zakladateľa Ministerstva výstavby a stavebníctva SR č. 321-1383/1990 z
  35. 1990 bol š.p. P. S. B. rozdelený a k
  37. 1991 bol i jeho odštepné závody začlenené do novozaloţených štátnych podnikov. Odštepný závod 1 bol začlenený do š. p. R. B. (neskôr a. s.). Podľa rozhodnutia zakladateľa novoza1oţené štátne podniky ako právni nástupcovia, preberajú majetok a vstupujú do práv a záväzkov tých vnútorných organizačných jednotiek zaniknutého štátneho podniku, ktoré boli do nich začlenené. V bode III. citovaného rozhodnutia bolo uloţené býv. štátnemu podniku vytvoriť delimitačnú komisiu a vysporiadať všetok majetok a práva a záväzky. Táto delimitácia však mala byť vykonaná v súlade s rozhodnutím zakladateľa o prechode práv a záväzkov. Nemoţno preto prisvedčiť názoru ţalovaného, ţe v danej veci nemá pasívnu legitimáciu, pretoţe neprevzal práva a záväzky zo zmluvy č. 2/87-
  38. Práva a záväzky prešli na ţalovaného priamo na základe rozhodnutia zakladateľa. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď 2 Obdo 13/2010 3 rozhodol, ţe ţalovaný nie je pasívne legitimovaný, a to na základe dohody z
  40. 1991 o postúpení práv a povinností zo zmluvy č. 2/87-
  41. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 Hosp. zák., ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií, alebo povaha záväzku, môţu sa práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú organizáciu. Podľa ods. 2 cit. ust. povinnosť zo záväzku môţe dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, práva zo záväzku môţe postúpiť len ten, kto je nositeľom tohto práva (oprávnená organizácia). Dohodu o postúpení práv v danom prípade by musel uzavrieť ţalovaný. Ţalovaný však nie je účastníkom tejto dohody, a preto táto je právne neúčinná. Odvolací súd mal nesporne preukázané, a to zápisnicou o odovzdaní a prevzatí objektu 202 stavby OS D.
  42. stavba, ţe tento objekt realizoval závod 1 býv. š. p. P. S. B. Z uvedeného vyplýva, ţe povinnosť splniť vykonateľné arbitráţne rozhodnutie č. arb. 4702/1990, znejúce na peňaţné plnenie, prešla na ţalovaného. Keďţe tento v lehote nesplnil túto povinnosť, ţalobca si právom uplatnil nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania, a preto odvolací súd v súlade s § 378 ods. 1 Hosp. zák. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie a ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Na odôvodnenie ţalovaný uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní v predmetnej veci nesprávne posúdil vec a prijal nesprávny právny názor. Svoje rozhodnutie odôvodnil rozhodnutím ministra MVS SR č. 321-1383/90 z
  44. 1990 a zápisnicou z odovzdania a prevzatia objektu DD
  45. Neprijal pri rozhodovaní iné materiály predloţené ţalovaným, najmä rozhodnutie riaditeľa štátneho podniku P. S., š. p., B., č. 6/1990 vydané v súlade s § 10 zákona č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku. V tomto rozhodnutí zo dňa
  47. 1990, t. j. pred rozdelením š. p. všetky práva a záväzky, týkajúce sa stavby D. II. a vyplývajúce z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 z
  49. 1986, prešli s účinnosťou k
  51. 1990 na závod 3 – C., š. p. Prechod práv a záväzkov sa neobmedzil na časti stavieb – záväzkov, ale týkal sa celej stavby D. II. a celej hospodárskej zmluvy č. 2/87-
  52. K samotnému odovzdávaniu a preberaniu objektu 202 S. D. II. ešte ţalovaný podotkol, ţe právnym subjektom, ktorý uzatvoril hosp. zmluvu č. 2/87-3, nie je závod 1 P., š. p., B. a tento závod taktieţ nie je odovzdávajúcim subjektom zhotovenej dodávky, ale týmto je P. S., š. p., B.. Krajský súd v Bratislave podľa ţalovaného nesprávne zhodnotil „Dohodu o postúpení práv a povinností z hospodárskej zmluvy č. 2/87-3 z
  54. 2 Obdo 13/2010 4 1996 na stavbe D. II.“ z
  56. 1991 uzatvorenú medzi všetkými zainteresovanými účastníkmi zmluvy. Táto zmluva podporne konštatovala jestvujúci právny stav, prejav vôle bol jasný a jednoznačný, ale nie taký, ako to uvádza napadnutý rozsudok. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozhodnutí ďalej nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozhodnutiach 3 Obo 61/96, 3 Obo 67/96, na ktoré rozhodnutia ţalovaný poukázal. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zistil, ţe ţalovaný bol dňa
  58. 2010 vymazaný z obchodného registra ex offo. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  60. 2009 č. k. 4K 67/2000-1511, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  62. 2009 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu R. B., a. s., N., IČO: X., vyhlásený uznesením zo dňa
  64. 2000 pod č. k. 4K 67/2000-208 po splnení rozvrhového uznesenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
  66. 2010, č. k. 33Exre/2388/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  68. 2010 súd rozhodol o výmaze spoločnosti z obchodného registra. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O. s. p.). Podľa ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V danom prípade ţalovaný počas dovolacieho konania zanikol bez právneho nástupcu, a preto dovolací súd podľa § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 243c O. s. p. dovolacie konanie zastavil. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 243b ods. 4 O. s. p., ktorým sa toto dovolacie konanie spravuje, v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. 2 Obdo 13/2010 5 P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  69. januára 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.