1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľke od
prílohy č. 4 zákona, Kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. c) zodpovedá 40 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné zdravotné postihnutia - úzkostná porucha, hepatopatia ľahká až stredne ťažká, art. hypertenzia II., sy. karpálneho kanála bilat., gonartrosis bilat., koxartróza gr. II. vpravo, syndróm závislosti na alkohole anamn. a únik moču II. st. susp. malo za následok navýšenie tohto ohodnotenia o 10 %, teda spolu 50 %. V závere posudku uviedol, že v odvolacom konaní sa oboznámil s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi a vykonal vlastné vyšetrenie. Navrhovateľka s verifikovanými degeneratívnymi zmenami driekovej chrbtice, bez RTG známok instability v dolných segmentoch, v obj. klinickom vyšetrení je mierna až ťažšia porucha statodynamiky s radikulopatiou L5 vľavo, bez svalových hypotónii, či hypotrofií, bez paretickej symptomatologie, preto MPSVZČ hodnotí na dolnej hranici daného rozpätia t. j. 40 %. Ostatné ochorenia uvedené v dg. záveroch svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú však vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto MPSVZČ zvyšuje o 10 %. Vysoký krvný tlak pri liečbe vo vyššom hraničnom pásme (sy. bieleho plášťa), úchopová schopnosť rúk je zachovaná, s oslabením sily úchopu vľavo, hybnosť v kolenných kĺboch vo fyziológ. rozpätí s bolestivosťou v koncových fázach, bez známok dekompenzácie artrózy. Úzkostná porucha je dobre kontrolovaná psychiatrom. Anamnestický udávaný únik moča zodpovedá II. st. bez klinických známok porúch sfinktérov neurologickej etiológie. Celková MPSVZČ je naďalej 50 %. Navrhovateľka v konaní pred súdom neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o jej invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Zo zisteného skutkového stavu a z doložených lekárskych správ navrhovateľkou nevyplýva iný, ako prijatý záver o stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky. Navrhovateľka v priebehu konania súdu nepredložila žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by diagnosticky hodnotili jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v označených lekárskych správach zo dňa 26. februára 2014, 9. júla 2014 a 8. augusta 2014, teda nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Zdravotný stav navrhovateľky
posudkových lekárov sociálneho poistenia nespĺňa posudkové kritériá na uznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo stanovené.
záverov posudkových lekárov rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách odôvodňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Stabilizačná operácia
nálezu neurochirurga zo dňa 27. februára 2014 bola len zvažovaná,
nálezu zo dňa 17. júla 2014 na dynamických RTG snímkach bez evidentnej instability. Navrhovateľke bola doporučená rehabilitácia, dispenzár neurológa a kontrola pri zhoršení. Pri klinickom vyšetrení zistená mierna až ťažšia porucha statodynamiky s radikulopatiou L5, vľavo, bez svalových hypotónií, či hypotrofií, bez paretickej symptomatologie, čo
názoru druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. Q. M. odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia 40 % - 50 %. Navrhovateľka žiadne ďalšie lekárske nálezy preukazujúce zhoršenie jej zdravotného stavu nepredložila. Ako ďalej uviedol krajský súd navrhovateľke bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 222-3135/2007 zo dňa 5. septembra 2007 priznaná
februára 2006, a to v sume 1642,-Sk od
ktorého ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená
odseku 1 o sumu tohto dôchodku.
ods.3 citovaného zákona na zníženie úrazovej renty
odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorý má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že v rozsudku nebol riešený hlavný bod jej predchádzajúceho odvolania zo dňa 4. júna 2014 a to skutočnosť, že jej odporkyňa znížila výšku úrazovej renty priznanej v dôsledku choroby z povolania o sumu dôchodku podmieneného dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení. Nebol daný dôvod zníženia úrazovej renty, ktorej diagnóza nemá nič spoločné s diagnózami, na základe ktorých bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok. Ďalej navrhovateľka uviedla, že omylom sa dostavila v stanovený čas do budovy okresného súdu a nie krajského súdu. Po tomto zistení sa dostavila s 10 minútovým oneskorením do správnej inštitúcie, kde svoje oneskorenie odôvodnila. Spôsob akým sa pristúpilo k tejto skutočnosti bol prinajmenšom poľutovaniahodný. Súd rozhodol v jej neprítomnosti a nedal jej možnosť obhájiť svoje stanoviská. Taktiež uviedla, že nesúhlasí s tou skutočnosťou, že z jej úrazovej renty, ktorú jej vypláca jej bývalý zamestnávateľ za vedomé zapríčinenie doživotného postihnutia je jej vyplatený odporkyňou stanovený invalidný dôchodok. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade v uvedenej právnej veci udáva, že predmetom preskúmania je rozhodnutie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2014, ktorým bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok
1 a § 82 zákona od
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa
ustanovenia 70 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia odporkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil
Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
1 a 5 zákona lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“). Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 zákona ). O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Pokiaľ navrhovateľka v konaní namietala zníženie jej úrazovej renty v spojení s priznaným invalidným dôchodkom, odvolací súd udáva, že tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu ako i zákonnosť rozhodnutia odporkyne, nakoľko v tomto konaní sa o znížení úrazovej renty nerozhodovalo. V uvedenom konaní na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľkou proti rozhodnutiu číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky a k jej zhoršeniu, môže navrhovateľka opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.