1 písm. a/ a § 6 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP") povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20 eur za podané odvolanie vo veci samej. Vychádzal zo skutočnosti, že poplatková povinnosť vznikla po účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým došlo k novelizácii ZoSP v podobe zrušenia vecného oslobodenia konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom od súdnych poplatkov. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením z 30.júna 2014, č. k. 8Co/387/2014-172 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa obsahuje stručné dôvody rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce v opise rozhodných skutočností z pohľadu aplikovanej právnej úpravy, citáciu príslušných ustanovení ZoSP a následne i konkrétne deklarovanie vzniku poplatkovej povinnosti odvolateľa za podané odvolanie vo veci samej, vrátane posúdenia intertemporality. Boli tak naplnené všetky zákonné predpoklady pre vyrubenie poplatku za odvolanie vo veci samej - vymedzenie poplatníka, vzniku poplatkovej povinnosti a tiež sadzby poplatku. Odvolací súd poznamenal, že relevantnej právnej úprave - § 18 ca ZoSP - zodpovedá i riešenie vzniku poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do
f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/3 31/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2()14, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2()14, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej navrhovateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesné neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.