nich uložená povinnosť v nesprávnej výške. Neuvádzajú teda ani jeden argument na podporu svojich tvrdení o nesprávnosti platobného rozkazu. Na to, aby bolo možné považovať odpor za odôvodnený, nestačí uviesť len v ktorej časti sa platobný rozkaz napáda, ale je potrebné uviesť, z akých dôvodov sa napáda (v čom
odporcu spočíva nesprávnosť platobného rozkazu). Skutočnosť, či ide o také dôvody, ktoré sú spôsobilé privodiť pre odporcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pritom nie je podstatná. Poukázal na to, čo znamená pojem odôvodnenie
Slovníka slovenského jazyka (). Dospel k záveru, že odpor odporcov nie je odôvodnený , zákon neumožňuje zmenu lehoty splatnosti po vydaní platobného rozkazu, ktorý má účinky právoplatného rozsudku, pričom odmietnutie odporu nebráni odporcom uzavrieť s navrhovateľkou dohodu o splácaní uplatňovanej pohľadávky. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcov 1/, 2/ uznesením z 8. apríla 2015 sp.zn. 5 Co 56/2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že z § 174 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že ak odporca podá proti platobnému rozkazu odpor, ktorý neobsahuje odôvodnenie vo veci samej a bol v predmetnom platobnom rozkaze poučený o následkoch podania takéhoto odporu, predseda senátu ho uznesením odmietne, čím platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. Občiansky súdny poriadok neobsahuje bližšie ustanovenia o tom, kedy je splnený predpoklad odôvodnenia odporu vo veci samej, zo zmyslu tohto opravného prostriedku však možno v zhode so súdom prvého stupňa vyvodiť, že by malo ísť o námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom navrhovateľke priznanej peňažnej sumy, resp. dôvodnosti alebo rozsahu odporcom uloženej povinnosti. V preskúmavanej veci mal prvostupňový súd opodstatnene preukázané splnenie zákonných podmienok pre odmietnutie odporu odporcov, keďže išlo o odpor bez odôvodnenia vo veci samej a zároveň o možnosti jeho odmietnutia boli odporcovia riadne v platobnom rozkaze poučení. Odôvodnenie odporu odporcami nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, keďže ním nedošlo k spochybneniu dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom navrhovateľke priznanej peňažnej sumy. Odporcovia v odpore neuviedli žiadne vecne ani právne tvrdenia, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť navrhovateľkou uplatneného nároku, ale výlučne prezentovali svoj zámer doložiť žiadosť (na pojednávaní) o inú lehotu splatnosti a bez akejkoľvek bližšej špecifikácie namietali neprimeranosť výšky platobných rozkazov a trov. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie odporcovia, a to z dôvodu
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu
2 písm. b/ O.s.p. Namietali odňatie im možnosti konať pred súdom tým, že potvrdením uznesenia prvostupňového súdu o odmietnutí ich odporu im bola odňatá reálna a efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať v dvojinštančnom súdnom procese a predovšetkým možnosť, aby ich vec bola verejne prejednaná v ich prítomnosti na ústnom pojednávaní. Postup a rozhodnutie súdov nižšieho stupňa je
ich názoru v hrubom rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, pretože v dvoch rovnakých sporoch medzi rovnakými účastníkmi (vedených na Okresnom súde v Partizánskom pod sp.zn. 20 Ro 68/2014 a 20 Ro 69/2014) bolo rozhodnuté úplne inak. V predmetnom konaní (č.k. 20 Ro 68/2014) bol odpor proti platobnému rozkazu odmietnutý a v konaní vedenom pod sp.zn. 20 Ro 69/2014 bol odpor totožného znenia akceptovaný ako riadne podaný , platobný rozkaz bol zrušený a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom po vykonaní ústneho pojednávania. Dokonca v uznesení Okresného súdu Partizánske sp.zn. 20 Ro 69/2014 súd opiera svoje rozhodnutie o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 124/98, o ktoré oprel svoje rozhodnutie aj súd v danej veci. Navrhli tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu spolu s uznesením prvostupňového súdu. Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania vo výške 191,33 € (za jeden úkon právnej služby á 181, 26 € spolu s režijným paušálom 10,07 € ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustne, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie sudu prvého stupňa, ak a/ odvolací sud vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadli odporcovia dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v ustanovení § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie odporcov preto
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť dovolania odporcov by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Odporcovia procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, g/ O.s.p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Odporcovia v dovolaní namietali, že súdy im v konaní odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Teda s prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V prejednávanej veci odporcovia prípustnosť dovolania odôvodnili vadou konania uvedenou v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v tom, že súd prvého stupňa odmietol ich odpor proti platobnému rozkazu, ktoré rozhodnutie odvolací súd potvrdil pre absenciu odôvodnenia, hoci neboli splnené podmienky na takýto postup.
ich názoru je takéto rozhodnutie aj v hrubom rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, pretože v skutkovo i právne obdobnej veci bolo rozhodnuté inak. Dovolací súd dospel k záveru, že odporcovia vytýkajú uvedenú vadu konania súdom nižšieho stupňa dôvodne. Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúcim prípustnosť dovolania
uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odporu v prípade, že podmienky pre takýto postup neboli splnené (viď R 23/1994). Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Proti platobnému rozkazu podali odporcovia odpor - a to jedným podaním v predmetnej veci, t.j. č.k. 20 Ro 68/2014-32 a súčasne aj vo veci č.k. 20 Ro 69/2014-42. Tento odôvodnili žiadosťou o inú lehotu splatnosti, ako bola určená v predmetných rozhodnutiach, neprimeranou výškou platobných rozkazov a neprimeranou výškou trov konania pozostávajúcou hlavne z trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci prvostupňový súd odpor odmietol z dôvodu absencie jeho odôvodnenia, ktoré rozhodnutie považoval odvolací súd za vecne správne. Vo veci č.k. 20 Ro 69/2014, v ktorej bol súčasne proti platobnému rozkazu odpor totožného znenia podaný, bolo nariadené pojednávanie a konanie bolo skončené po nariadenom pojednávaní.
2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
3 písm. b/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor , ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Riadnym opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu - proti výroku vo veci samej - je odpor, ktorého podanie zabráni účinkom platobného rozkazu v prípade, ak bol odpor odôvodnený (ak odpor nebol odôvodnený, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku).
názoru dovolacieho súdu za odôvodnený treba považovať aj odpor, v ktorom odporca namieta bezzákladovosť, resp. nesprávnosť, či nedôvodnosť uplatnenej pohľadávky alebo jej výšky. Nevyžaduje sa teda podrobné uvedenie všetkých skutočností, ktoré odporca namieta alebo dokonca označenie dôkazov, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Teda v odôvodnení odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia, ktoré sú spôsobilé spochybniť samotnú opodstatnenosť alebo výšku v platobnom rozkaze uloženej povinnosti - pohľadávky spolu s príslušenstvom bez ohľadu na skutočnosť, či môžu mať v konečnom dôsledku pre neho (po nariadenom pojednávaní) priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V predmetnom odpore odporcovia namietali výšku samotnej pohľadávky, na zaplatenie ktorej bolo zaviazaní vrátane trov konania, t.j. jej neprimeranosť a žiadali inú lehotu splatnosti pohľadávky - v splátkach (v platobnom rozkaze boli zaviazaní na jej zaplatenie v lehote 15 dní od jeho doručenia). Preto
názoru dovolacieho súdu treba takýto odpor považovať za odôvodnený. Potom možno dospieť k záveru, že odmietnutím odporu došlo k odňatiu možnosti odporcov konať pred súdom ( § 237 ods. 1 O.s.p.). Okrem uvedeného tým, že v skutkovo a právne obdobnej veci, t.j. vo veci č.k. 20 Ro 69/2014 bol odpor úplne totožného znenia akceptovaný ako riadne odôvodnený a bolo nariadené pojednávanie, bola porušená zásada predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Potom možno konštatovať, že v danej veci (totožnej veci s vecou vedenou pod č.k. 20 Ro 69/2014) bola odporcom odňatá možnosť vo veci konať, t.j. argumentovať (skutkovo alebo právne) v dvojinštančnom súdnom konaní (voči rozhodnutiu vydanom na nariadenom pojednávaní mali možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie). Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.