Dohody o odplate zo dňa
ktorého v konaniach prerušených
ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu, správca sa podaním návrhu v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Zároveň žalovaný namietol žalobný petit, keďže spor vyvolaný
5 zákona o konkurze a vyrovnaní nie je obdobným sporom o určenie spornosti, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávok, keď rozsudok spočíva v tom, že výsledok sporu vedeného
zákona o konkurze a vyrovnaní nemá bezprostredný vplyv na ďalší priebeh a výsledok vyrovnacieho konania. Ďalší rozdiel spočíva v tom, že ako účastník konania nevystupuje správca, ale dlžník. Z uvedeného vyplýva, že nemôže ísť o incidenčný spor, v ktorom sa zisťuje pohľadávka, ako je to v konkurznom konaní, a má za to, že žalobca si neuplatnil svoj nárok riadne a včas. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na podanie žalobcu zo dňa 27. februára 2011, v ktorom žalobca žiadal o zmenu žaloby v zmysle § 95 O. s. p., z čoho je zrejmé, že žalobca potvrdil, že nesprávne formuloval petit, a teda že si svoje nároky neuplatnil v súlade s § 59 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní riadne a včas. Žalovaný má za to, že súd musí o podaní žalobcu, ktoré je zmenou žaloby, rozhodnúť
p. a nesúhlasí so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici, že predmetné podanie žalobcu nie je zmenou žaloby. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/112/2008 súd prvého stupňa zistil, že Krajský súd v Bratislave konal s Ing. E. B. ako žalovaným a rozsudok č. k. 3Cob/166/2013-561 zo dňa
p., preto môže konať aj bez zmeny žaloby o tomto petite. Žalobca bol vyzvaný súdom na uplatnenie popretej žaloby, ktorý si ju uplatnil, riadil sa teda viac - menej výrokom, ktorý bol uvedený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
ktorých zmenou návrhu na začatie konania je predovšetkým rozšírenie návrhu, t. j., že žalobca žiada viac ako požadoval v návrhu na začatie konania, prípadne ak žalobca žiada iné plnenie ako v návrhu na začatie konania, alebo ak žiada žalobca iné plnenie na základe iného skutkového stavu než uviedol v návrhu na začatie konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/166/2013-561 zo dňa
Dohody o odplate zo dňa
Dohody o odplate zo dňa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno postúpiť len existujúcu pohľadávku, nemohol žalovaný nadobudnúť práva z absolútne neplatnej zmluvy. Ak bola absolútne neplatná Zmluva o prevode obchodného podielu spolu s Dohodou o odplate za prevod obchodného podielu, nemohol potom ani žalobca ako povinný v notárskej zápisnici č. N 656/2003, Nz 55088/2003 zo dňa
ktorého je viazaný rozhodnutím iného súdu o vyslovení platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Keďže došlo k právoplatnému rozhodnutiu o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, má súd za to, že je týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave viazaný, aj keď okruh účastníkov nie je totožný s účastníkmi v konaní vedenom pod sp. zn. 52Cbi/25/2007, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/112/2008 sa riešila otázka, od ktorej sa odvíja nárok žalobcu v rozhodovanej veci. Na základe uvedeného aj vzhľadom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobe vyhovel, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 2 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov
2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. Žalovaný uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
5 zákona o konkurze a vyrovnaní, išlo by o žalobu podanú po uplynutí stanovenej lehoty, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
názoru žalovaného nemal byť rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
ktorej uložená povinnosť zanikla, či došlo k jej zmene alebo k zmene povinného subjektu. Pokiaľ nebola vyslovená neplatnosť vyhlásenia žalobcu o súhlase s vykonateľnosťou záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici, nemal by súd neprihliadať na notársku zápisnicu. Z uvedených dôvodov musí súd vychádzať z toho, že notárska zápisnica je po formálnej a materiálnej stránke vykonateľným exekučným titulom. Žalovaný uviedol, že neexistencia pohľadávky nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ako to vyplýva z judikatúry (R 119/2003). Zároveň žalovaný spochybnil záver súdu prvého stupňa o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatným právnym úkonom.
jeho názoru zmluva o prevode obchodného podielu a dohoda o odplate predstavujú perfektný právny úkon. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa
konštantnej judikatúry ako aj
názorov odbornej verejnosti nejde o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca rozšíri alebo zmení právnu kvalifikáciu svojho návrhu. Pokiaľ sa žalobca v písomne vyhotovenom návrhu na začatie konania domáhal výroku, že pohľadávka nepovažuje za zistenú a v priebehu konania precizoval tento petit v zmysle, ako ho nakoniec vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí, nešlo zo strany žalobcu o zmenu návrhu, o ktorom by mal súd rozhodnúť, ale len o vyjadrenie inými slovami toho istého cieľa, ktorý žalobca žalobou sledoval, t. j. nezaradiť prihlásenú pohľadávku žalovaného do vyrovnávacieho konania. K námietke žalovaného ohľadne nezáväznosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. júna 2014 sp. zn. 3Cob/166/2013 žalobca uviedol, že táto nemá oporu v zákone. Uvedené rozhodnutie bolo pre konajúci súd záväzné, pretože súd spadá do okruhu všetkých orgánov tak, ako ho definuje ust. § 159 ods. 2 O. s. p. Záujmy upevňovania dodržovania právneho poriadku si žiadajú, aby s právoplatnosťou súdnych rozhodnutí rátali predovšetkým súdne orgány. Žalobca uviedol, že uznať dlh vo forme notárskej zápisnice možno len vtedy, ak tento existuje. Ak záväzok, ktorého sa uznanie dlhu týka, nikdy nevznikol, nemožno ho platne uznať. V tomto smere prvostupňový súd nepochybil, keď konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom
2 písm. c/ Exekučného poriadku. Otázka platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu je už právoplatne vyriešená, preto žalovaný nedôvodne namieta, že zmluva o prevode obchodného podielu je platná. K otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že postúpiť je možné len existujúcu pohľadávku a pohľadávku, ktorá sa zakladá na neplatnej zmluve, nie je možné postúpiť, pretože platne nevznikla. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalovaného
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu žaloby vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c /. V prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej vzniku a označiť vymáhajúci orgán. Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28 ) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd (§ 56 ods. 2 ZKV). V zmysle § 56 ods. 3 ZKV, prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2 ).
5 ZKV, ak je popretá pohľadávka vykonateľná, súd určí dlžníkovi lehotu na uplatnenie práva
ustanovení osobitného zákona s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech veriteľa, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech veriteľa aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech dlžníka; inak sa uvoľní v prospech dlžníka.
c/ O. s. p. sa žalobou možno domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žaloba
5 ZKV predstavuje určovaciu žalobu (§ 80 písm. c/ O. s. p.), na základe ktorej súd rozhoduje, či existuje alebo neexistuje právo, ktoré si veriteľ prihlásil do vyrovnacieho konania. Aby súd takejto žalobe vyhovel, musí mať žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie (ZSP 81/2006). Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neskúmal naliehavý právny záujem žalobcu v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p., nakoľko uviedol, že na podanie takejto žaloby bol žalobca vyzvaný súdom a z uvedeného je zrejmé, že naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby žalobca má. Súd vo vyrovnávacom konaní neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu, len v súlade s ust. § 59 ods. 5 ZKV určil žalobcovi lehotu, v ktorej môže žalobu podať. Zároveň platí, že naliehavý právny záujem je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu žalobnému návrhu naformulovanému žalobcom. Vo všeobecnosti však platí, že pri žalobe
5 ZKV, ak žalobca postupuje
pokynov súdu vo vyrovnacom konaní, je daný naliehavý právny záujem na určení, či je alebo nie je právo veriteľa, nakoľko rozhodnutím súdu sa definitívne vyrieši otázka neistoty v právnom vzťahu medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa žalobe dlžníka vyhovie, vzniká žalobcovi právo na uvoľnenie zabezpečenej sumy (popretá pohľadávka), v prípade zamietnutia žaloby naopak vzniká žalovanému ako veriteľovi právo na vyplatenie popretej pohľadávky zo zabezpečenej sumy. Ak sa teda žalobca domáha určenia, že žalovaný ako veriteľ nemá právo na zaplatenie pohľadávky popretej správcom alebo dlžníkom vo vyrovnacom konaní, je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Preto odvolací súd námietku žalovaného uplatňovanú počas prvostupňového konania o nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie predmetnej žaloby, považoval za neopodstatnenú a je správny záver prvostupňového súdu, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Základom odvolania žalovaného je argumentácia, že súd prvého stupňa nerozhodol o zmene žaloby a vo svojom rozhodnutí rozhodol ultra petitum.
1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
2 O. s. p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Ustanovenie § 95 O. s. p. je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu,
ktorého môže v priebehu konania meniť svoje návrhy vo veci samej a tým ich prispôsobovať prípadným zmenám, ktoré nastali až po začatí konania. Ak súd nerozhodne o navrhovanej zmene žaloby vôbec, ide o podstatnú vadu, ktorá znemožňuje účastníkom konania uplatňovať svoje práva. V takomto prípade celé konanie a zároveň aj jeho výsledok v podobe vydaného rozhodnutia treba považovať za zmätočné, lebo súd bez rozhodnutia o (ne)pripustení zmeny nemá s istotou vyriešené, čo je predmetom konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2014 sp. zn. 6Cdo/94/2013). Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti
1. Pod zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od toho však treba odlišovať odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade, keď súd postupuje
. Inak povedané, buď na základe výzvy súdu, alebo na základe podania žalobcu, nejde o zmenu žaloby. Rovnako nejde o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca predkladá nové dôkazné návrhy najmä so zreteľom na výsledok doterajšieho konania. Rovnako o zmenu žaloby nepôjde ak žalobca rozšíri alebo zmení fakultatívnu právnu kvalifikáciu svojho nároku. Za zmenu žaloby treba považovať:
p., sa rozumie prípad, kedy účastník konania odstraňuje
p., či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe rozhodnutia súdu vydaného
1 O. s. p. Ak však žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. a následne žalobca zmení žalobnú žiadosť, hoci na základe rovnakého skutkového stavu, ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, kedy žalobca požaduje niečo iné, než žiadal pôvodne. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v naznačenom smere neskúmal, či podanie žalobcu zo dňa
2 O. s. p. a nemôže rozhodnúť o inom nároku, než si v konaní uplatnil žalobca. Zároveň platí, že v sporoch vyvolaných konkurzom a vyrovnaním je súd viazaný nielen petitom žaloby, ale aj prihláškou a rozhodnutím, ktorým bola určená lehota na uplatnenie, resp. popretie pohľadávky. V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd okrem toho, že nemal pred svojim rozhodnutím jednoznačne ustálený predmet konania, prekročil aj rozsah viazanosti petitom návrhu, prihláškou žalovaného do vyrovnania a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
5 ZKV, keďže rozsah žaloby, o ktorej mal súd rozhodnúť, je vymedzený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 O. s. p. odstrániť. Súd nemôže vo svojom rozhodnutí svojvoľne opraviť znenie petitu žaloby, a to aj ak by mal za to, že sa jedná iba o pisársku chybu na strane žalobcu. Odstrániť uvedenú chybu môže iba žalobca. Nakoľko súd prvého stupňa nemal ustálený predmet konania a prekročil rozsah žaloby
2 ZKV, je konanie na súde prvého stupňa poznačené inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd však považoval za potrebné vysporiadať sa aj s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa založenia napadnutého rozhodnutia na výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
Dohody o odplate z
2 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
3 ZKR v konaniach prerušených
odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že jedným z procesnoprávnych dôsledkov vyhlásenia konkurzu je prerušenie súdnych konaní, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu; prerušenie konania tu nastáva zo zákona (ex lege), preto o prerušení konania netreba vydávať rozhodnutie. Ďalším významným dôsledkom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že v prerušených konaniach možno pokračovať len na návrh správcu, pričom správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 ZKR. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave následne doručoval rozsudok z
ktorého mal súd ako predbežnú otázku skúmať platnosť základných zmlúv. Keďže súd prvého stupňa neskúmal otázku (ne)platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, vec nesprávne právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávne posúdenie neplatnosti notárskej zápisnice súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd v rozhodnutí len skonštatoval, že ak žalobca uznal na základe notárskej zápisnice neexistujúci dlh, nespĺňa takáto notárska zápisnica predpoklady spôsobilosti exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Ak teda žalobca v notárskej zápisnici uznal záväzok, ktorého predmetom je nemožné plnenie vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, je takéto uznanie záväzku v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. Tento záver súdu prvého stupňa nepovažuje odvolací súd za správny. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti, ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.). Vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010 sp. zn. 3Cdo/63/2009). Ak súd posudzuje, či pohľadávka prihlásená vo vyrovnacom konaní je pohľadávkou vykonateľnou na základe predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je oprávnený skúmať spôsobilosť notárskej zápisnice len v zmysle kritérií uvedených § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, a to, či obsahuje právny záväzok, či je označená oprávnená osoba a osoba povinná, či je uvedený právny dôvod, predmet a čas plnenia, či povinná osoba v notárskej zápisnici s jej vykonateľnosťou súhlasila a či bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané ust. § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Pokiaľ súd posudzuje otázku (ne)spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá má povahu verejnej listiny, aj z iných než vyššie uvedených dôvodov, prekročí tým oprávnenie skúmania, ktoré mu umožňujú príslušné právne predpisy. Súd prvého stupňa založil svoj záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice na vyhodnotení uznania neexistujúceho dlhu ako neplatného právneho úkonu. Uznanie dlhu v notárskej zápisnici nie je obligatórnou náležitosťou v zmysle § 41 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Ak žalobca namietal neplatnosť uznania dlhu a súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením stotožnil, nemá to vplyv na spôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V rozhodnutí súd prvého stupňa neskúmal, či notárska zápisnica ako exekučný titul, na podklade ktorej si žalovaný prihlásil pohľadávku do vyrovnacieho konania, obsahuje, resp. neobsahuje náležitosti predpokladané ust. § 41 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a ust. § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Z tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd otázku nespôsobilosti notárskej zápisnice nesprávne právne posúdil. Keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 221 ods. 2 mu v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.