250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporcu z
5 zákona č. 518/2003 Z z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov,
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 229/1991 Zb.) rozhodol vo veci uplatneného nároku oprávnenej osoby V.
1 cit. zákona tak, - že oprávnená osoba splnila podmienky cit. zákona ustanovené v § 6 ods. 1/ písm. r/ - odňatie nehnuteľnosti postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Oprávnená osoba V. zomrel 15. januára 2002; na jeho miesto v konaní
notárskej zápisnice z 27. apríla 2005 č. D142/02-90 D not 46/02 nastupujú jeho právni nástupcovia - deti (navrhovateľ a zúčastnené osoby v 1/ 9/ rade), ďalej - právnym nástupcom nepriznal vlastnícke právo k pozemku vo výmere 953 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území H. KN - E pč. 1042/50 pre prekážku vydania
1 písm. a/ a d/ cit. zákona, ktorý bol pôvodnému vlastníkovi a jeho manželke N. M. rod. Y. vyvlastnený rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor územného plánovania v Prievidzi z
2, alebo
zákona, ak o náhradu požiadajú Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Prievidza v lehote do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia s upozornením, že inak právo zanikne. Krajský súd ďalej zistil, že predmetom konania bol na základe návrhu navrhovateľa ako jedného z právnych nástupcov oprávnenej osoby preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v časti priznanej náhrady v celosti vo výmere 953 m2 za vyvlastnený pozemok. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že napadnutým rozhodnutím o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k pozemku, záhrade, p.č. 1042/50 kat. úz. H. na štát vo výmere 953 m2 z celkovej výmery pozemku 1.044 m
zákona č. 229/1991 Zb. Dodal, že
listu vlastníctva č. XXX sú už parcely č. 1042/2 (199 m2) a č. 1042/50 (91 m2) vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Krajský súd nepokladal za vecne správnu žiadosť navrhovateľa na priznanie nároku na náhradu nehnuteľnosti vo výmere 800 m2 dôvodiac, že prispel rodičom na jeho kúpu s odôvodnením, že v konaní neboli predložené žiadne doklady o tom, že pozemok vo výmere 800 m2 bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ finančne prispel rodičom na kúpu pozemku nemala vplyv na rozhodnutie odporcu a súd na ňu v prejednávanej veci nemohol prihliadnuť, pretože nejde o dôvod, ktorý by spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vo veci správne rozhodol, a preto napadnuté rozhodnutie pokladal za zákonné. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a neúspešnosti navrhovateľa v konaní. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie. Nesúhlasil s jeho právnym názorom, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie ani že vo veci správne rozhodol. Uviedol, že na kúpu nehnuteľnosti prispel peňažnými prostriedkami a súčasne poukázal na list svojho otca V. M. z
zákona č. 229/1991 Zb. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.
3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v medziach podaného odvolania preskúmal obsah súdneho a administratívneho spisu (v predloženom rozsahu) a dospel k záveru, že skutkové a právne závery uvádzané súdom prvého stupňa pokladá za vecne správne, súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia sa podrobne zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v návrhu, ktorými namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa stotožňuje a v celom rozsahu na ne poukazuje. K niektorým uvedeným skutočnostiam na odôvodnenie správnosti v zmysle § 219 ods. 2 OSP odvolací súd uvádza ďalšie dôvody. Pre konanie Okresného úradu, odbor pozemkový o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
1, 2 a 3 zákona č. 229/1991 Zb. platia všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok. Správny orgán
názoru odvolacieho súdu v danej veci postupoval v intenciách § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav.
1 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
1 zákona o pôde pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo vlastnícke alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci.
zákona o pôde ak osoba uvedená v odseku 1 nemôže jednoznačne preukázať svoj nárok výpisom z úradnej evidencie, zapíše ju okresný úrad ako domnelého vlastníka. Zákonodarca v právnej norme § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde ustanovuje zákonné podmienky na priznanie postavenia oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva, kto je oprávnenou osobou. Mienil zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnej dobe voči tým vlastníkom poľnohospodárskeho alebo lesného majetku alebo ich právnym nástupcom taxatívne ustanovených v poradí v § 4 ods. 2, ktorí boli ku dňu účinnosti zákona o pôde a najneskôr do uplynutia lehoty (§ 13 ods. 1) na uplatnenie reštitučných nárokov, t.j. do
2/ alebo
zákona o pôde, ak o náhradu požiadajú Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Prievidza. Tento poskytne desiatim právnym nástupcom po oprávnenej osobe za výmeru 953 m2 p. č. 1042/50 náhradu v celosti, ktorú si právni nástupcovia môžu rozdeliť
vlastného uváženia. Navrhovateľ v odvolaní rovnako ako aj v návrhu namietal, že jemu patrí z pôvodnej parcely výmer 800 m2 a zvyšok by sa delil medzi súrodencami vrátane aj s ním. Navrhovateľ uvedený nárok odôvodnil skutočnosťou, že nehnuteľnosť v tejto výmere kúpil, resp. prispel rodičom na kúpu svojimi peňažnými prostriedkami. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uvedenú námietku nepokladal za neoprávnenú rovnako ako aj námietku, že je potrebné ho pokladať ako domnelého vlastníka nehnuteľností s poukazom na § 4a zákona o pôde. Navrhovateľ nespochybnil skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo výmere 800 m2 v zmysle platného právneho poriadku nemal. Neuzavrel s predávajúcim kúpnu zmluvu, nedokumentoval svoje vlastnícke práva notárskou zápisnicou. Preto v zákonnej lehote v zmysle zákona o pôde neuplatnil reštitučný nárok, nebol ani zapísaný okresným úradom ako domnelý vlastník (§ 4a ods. 2 zákona o pôde). Navrhovateľ nebol teda oprávnenou osobou v reštitučnom konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom, odňatých nehnuteľností postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody v zmysle § 6 ods. 1 písm. r/ zákona o pôde. Touto oprávnenou osobou bol otec navrhovateľa V., ktorý dokumentoval svoje vlastníctvo príslušnými listinami. Na miesto oprávnenej osoby V. M., ktorý zomrel 15. januára 2002,
právoplatne ukončeného dedičského konania sa stali oprávnenými osobami jeho právny nástupcovia - deti, t.j. navrhovateľ spolu so svojimi súrodencami a to v celosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poznamenáva, že bude vecou občiansko-právneho konania vysporiadanie náhrady medzi právnymi nástupcami oprávnenej osoby v prípade, ak dôjde medzi nimi k rozporu o rozdelení resp. určení podielu náhrady
Ak Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu pokladal za zákonné,
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Preto rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 a § 219 ods. 1 potvrdil. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov tohto konania nevznikol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.