1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa
právneho názoru krajského súdu skutkové zistenia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vychádzajú z riadne zdokumentovaného skutkového stavu a sú výsledkom ich riadneho vyhodnotenia. Krajský súd tiež považuje za správnu právnu kvalifikáciu predmetného skutkového stavu zo strany správnych orgánov. Ďalej krajský súd uviedol, že z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím konaním zapríčinil v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla vznik škody na vozidle Mgr. Z. J.. Svedok udalosti F. X., ale aj samotný žalobca popísali kontakt predného nárazníka vozidla žalobcu so zadným nárazníkom vozidla poškodeného pri vychádzaní žalobcu z parkovacieho miesta. Z fotodokumentácie vyhotovenej správnym orgánom prvého stupňa je zrejmé, že v dôsledku kontaktu vozidiel došlo k poškodeniu vozidla poškodeného minimálne v miere oderu laku zadného nárazníka v jeho pravej časti, ktorý je výrazný a neprehliadnuteľný. Žalobca sa bráni tým, že poškodenie vozidiel kontroloval, avšak žiadne nezistil, pričom tiež uviedol, že vozidlo poškodeného bolo značne znečistené. K uvedenému krajský súd uviedol, že znečistenie poškodeného vozidla v jeho zadnej časti je zrejmé i z predmetnej fotodokumentácie. Ak by toto znečistenie aj skutočne bránilo vizuálne posúdiť, či na poškodenom vozidle došlo k vzniku nejakej škody (čo sa krajskému súdu vzhľadom na rozsah poškodenia nejaví ako príliš pravdepodobné), žalobca mal postupovať tak, aby si túto okolnosť dôkladnejšie ozrejmil. V podobných prípadoch je viac než len obvyklé predpokladané miesto kontaktu vozidiel očistiť vhodným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, či k poškodeniu došlo alebo nie. Zanedbanie takejto minimálnej ostražitosti žalobca nemôže použiť na svoju obranu v tom smere, že o vzniku škody nezískal vedomosť, pretože jej zanedbaním sa vlastne o poškodení druhého vozidla ani nepresvedčil. Nízka pravdepodobnosť pravdivosti verzie žalobcu navyše vyplýva i z miery stopy kontaktu vozidiel na prednom nárazníku vozidla žalobcu, ktorú sa žalobca snažil bagatelizovať. Z predmetnej fotodokumentácie je stopa kontaktu na prednom nárazníku vozidla žalobcu natoľko zreteľná, že i táto skutočnosť mala žalobcu viesť k dôkladnejšej kontrole možného poškodenia vozidla poškodeného.
krajského súdu je teda nepochybné, že žalobca primárne spôsobil škodovú udalosť tak ako ju definuje § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Tým, že žalobca ako účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, mal povinnosť potom túto osobu - poškodeného v zmysle § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu. Keďže žalobca si uvedenú povinnosť
6 zákona o cestnej premávke nesplnil, predmetná udalosť v cestnej premávke nadobudla v zmysle § 64 ods. 2 písm.
2 písm. a) zákona o priestupkoch uloží pokuta od 300 € do 1300 € a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Príslušný správny orgán je za uvedený priestupok povinný uložiť obe sankcie, čo vyplýva z použitého direktívneho slovného spojenia zákona „sa uloží“, pričom zákon v uvedenom ustanovení neponecháva priestor pre fakultatívnu úvahu pri ukladaní sankcie použitím slovného spojenia „možno uložiť“, ako to robí v prípadoch
2 písm. b), c), e) a f). Keďže žalobcovi bola uložená pokuta ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v najnižšej sadzbe zákonného sankčného rozpätia, ďalšie úvahy o primeranosti uložených sankcií považuje krajský súd za bezpredmetné. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného i prvostupňového orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto
1 O.s.p. žalobcom podanú žalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne. Odvolanie je odôvodnené rovnakými skutočnosťami ako sú uvedené v žalobe. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky uvedené žalobcom v odvolaní sú nedôvodné, pričom poukazuje na preukázateľne zadokumentovanú materiálnu situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu, čím má za to, že zo strany žalobcu ide o účelovú snahu privodiť si len priaznivejšie rozhodnutie za spáchaný dopravný priestupok. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-NR-KDI-SK-6/2013 zo dňa 08.02.2013 je vydané v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 20.02.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
2 písm. zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok
odseku 1
1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností
6.
3 zákona č. 8/2009 Z.z., ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
2 zákona č. 8/2009 Z.z., účastník dopravnej nehody je povinný
6 zákona č. 8/2009 Z.z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p. ORPZ-NR-ODI2-Pr-1444/2012 zo dňa 20.12.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. b), písm.
2 písm. a), písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. Okresný dopravný inšpektorát v Nitre uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a rozsiahle dokazovanie (záznamy o podaní vysvetlenia účastníkov dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia svedka, záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé poškodenie vozidla, zápisnica z ústneho pojednávania), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník konania spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti a dopustil sa tým priestupkov
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), písm.
6 zákona č. 8/2009 Z.z.. V zmysle § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. V predmetnom prípade tieto povinnosti zo strany žalobcu ako účastníka konania splnené neboli, nakoľko nebolo vyplnené a podpísané tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody, tiež nebola bezodkladne upovedomená osoba, ktorej bola spôsobená škoda. K námietke účastníka, kde tento popisuje presvedčenie, že nespôsobil žiadnu škodu, žalovaný poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.11.2012, v ktorom žalobca priznal kontakt svojho vozidla z vozidlom poškodeného a v jeho závere prejavil vedomosť, že zavinil dopravnú nehodu a túto udalosť (rovnako ako aj na neskoršom pojednávaní) oľutoval. Žalovaný poukázal tiež na obsah záznamu o podaní vysvetlenia svedka p. X. zo dňa 19.11.2012 a na fotodokumentáciu, z ktorej je jednoznačne zrejmé poškodenie oboch vozidiel. Námietky o nevedomosti poškodenia preto žalovaný považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania v súlade s § 22 ods. 2 písm.
1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. je možné uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj s názorom krajského súdu a má za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Žalobca sa v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a v dôsledku tohto konania narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti odstaveného vozidla poškodeného Mgr. Z. J.. Následne si žalobca nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a s vozidlom z miesta dopravnej nehody odišiel. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Ku skutku sa vyjadril svedok p. F. X., ktorý popísal kontakt žalobcovho vozidla s vozidlom poškodeného a ešte uviedol, že chcel zastaviť žalobcu, ale ten sa na neho osopil a z miesta odišiel. Z výpovede svedka p. X. a z fotodokumentácie založenej v spise je zrejmé poškodenie oboch vozidiel. Poškodenie vozidla poškodeného je výrazné a neprehliadnuteľné. Žalobca sa bránil tým, že poškodenie vozidiel skontroloval, avšak žiadne nezistil, pričom uviedol, že vozidlo bolo značne znečistené. Najvyšší súd sa v tomto prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že ak by znečistenie vozidla bránilo vizuálne posúdiť, či na poškodenom vozidla došlo k vzniku škodovej udalosti, žalobca mal postupovať tak, aby si túto okolnosť dôkladne ozrejmil. Zo spôsobu nárazu vozidla žalobcu do vozidla poškodeného mohol žalobca vedieť, v akom mieste mohlo dôjsť k poškodenie vozidla a toto miesto aj dôkladnejšie skontrolovať. Tým, že žalobca zanedbal kontrolu poškodeného vozidla, nemôže použiť ako svoju obranu to, že o vzniku škodovej udalosti nemal vedomosť. Zanedbaním kontroly poškodeného vozidla sa žalobca o vzniku škodovej udalosti riadne nepresvedčil. Najvyšší súd považuje za nepochybné, že žalobca primárne spôsobil škodovú udalosť
3 zákona č. 8/2009 Z.z.. Z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosti uvedené v § 66 zákona č. 8/2009 Z.z., predmetná škodová udalosť v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. nadobudla charakter dopravnej nehody, ako to správne konštatoval i žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd má za preukázané, že žalovaný v správnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti dané mu zákonom č. 8/2009 Z.z. a tým sa dopustil priestupkov
1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za ktoré v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. stačí zavinenie z nedbanlivosti. K uloženej sankcii najvyšší súd uvádza, že žalobca sa dopustil dvoch priestupkov, a to priestupkov
1 písm. b), písm. g) zákona č. 372/1990 Zb..
2 zákona č. 372/1990 Zb. za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Z dôvodu, že sankcia uvedená v § 22 ods. 2 písm.
2 písm.
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.