Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/19/2015 Identifikačné číslo spisu: 3014200204 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

jeho názoru sú v jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov okolnosti dôvodné na oslobodenie v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP). Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1, veta prvá OSP).

§ 138ods.

1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Krajský súd mal z predložených a zadovážených dokladov (príjmy pozostávajúce z dôchodkových dávok, vlastníctvo bytu, chalupy a pozemkov, výdavky na úhradu pravidelných mesačných platieb) za to, že žalobca nespĺňa zákonom požadované predpoklady na to, aby bol v celom rozsahu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Obsahom súdneho spisu je preukázané, že žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/264/2012 uplatňuje bližšie neurčeným návrhom svoje práva k nehnuteľnostiam, rozhodovanie o ktorých je predmetom správneho konania právoplatne ukončeného rozhodnutím č. Xo 18/

1. Za podanie návrhu v civilnom konaní nesporne zaplatil súdny poplatok 99,50 €. Súdne konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy (a o návrhu na prikázanie zaevidovať do katastra nehnuteľností vlastnícke právo žalobcu) bolo začaté na základe podania žalobcu zo dňa
2. novembra 2013, zaslaného pôvodne k sp. zn. 15C/264/
3. Podanie bolo na základe prípisu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trenčín (zrejme nahrádzajúceho uznesenie o vylúčení návrhu na samostatné konanie, z ktorého by bolo možné ozrejmiť prípadný súvis medzi civilným návrhom prejednávaným v konaní sp. zn. 15C/264/2012 a návrhom na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy), zapísané ako nový návrh

§ 247OSP zapísané do registra „C“ pod sp.

zn. 15C/221/

1. Následne bola vec postúpená na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu vecne príslušnému. Žalobca v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
2. apríla 2014 uviedol, že v konaní sp. zn. 15C/264/2012 dňa
3. júna 2013 (v ktorom zaplatil za podanie návrhu súdny poplatok 99,50 €) žiadal pripustenie zmeny žalobného návrhu v rozsahu zodpovedajúcom prekvalifikovaniu návrhu na žalobu na prieskum súdneho rozhodnutia v rozsahu doplnenom podaním zo dňa
4. novembra
5. Proti uzneseniu o nepripustení zmeny návrhu dňa
6. júna 2013 podal odvolanie. Za odvolanie mu bolo uložené zaplatiť súdny poplatok 99,50 €, voči čomu sa odvolal, dňa
7. septembra
8. Ďalšie odvolanie podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/264/2012-56 zo dňa
9. novembra 2013 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Považoval za preukázané, že v tej istej veci už raz zaplatil súdny poplatok, čo je dôvodom na oslobodenie od platenia ďalších súdnych poplatkov. Krajský súd sa s námietkou nezohľadnenia odvolacieho konania vo veci nepripustenia zmeny žalobného návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/264/2012 vysporiadal stručným konštatovaním, že zaplatenie súdneho poplatku v civilnom konaní nemá vplyv na splnenie si poplatkovej povinnosti žalobcu v správnom konaní, nakoľko sa jedná o dve samostatne prebiehajúce konania.

§ 247OSP

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 250bods.

1 OSP Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, z vyššie uvedených zásad a z obsahu spisového materiálu, ako aj s ohľadom na výšku súdneho poplatku sa stotožnil so záverom, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho príjmy ako aj celkové majetkové pomery a osobné pomery s ohľadom na výšku súdneho poplatku a opísané okolnosti vedenia súvisiaceho konania odôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné doplniť argumentáciu krajského súdu v otázke nemožnosti zohľadniť zaplatenie súdneho poplatku v civilnom konaní, ktoré žalobca považuje za konanie o tej istej veci o nasledovné: Žalobca tvrdí, že v konaní sp. zn. 15C/264/2012 žiadal dňa 20. júna 2013 zmenu žalobného návrhu tak, aby sa predmetom súdneho konania stalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Takéto tvrdenie nemá logické opodstatnenie, nakoľko predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby

§ 247

OSP sa môže stať až právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie č. Xo 18/2013/But bolo vydané dňa

1. novembra 2013, dokonca potvrdzované prvostupňové rozhodnutie č. X 134/2013 bolo vydané
2. septembra 2013, je teda logicky nemožné, aby žalobca
3. júna 2013 žiadal ich prieskum cestou žiadosti o pripustenie zmeny žalobného návrhu v konaní sp. zn. 15C/264/
4. Vyššieuvedené doplnenie podporujúce správnosť vysloveného záveru krajského súdu však hraničí s dopĺňaním odôvodnenia jeho rozhodnutia a nič nemení na skutočnosti, že bolo povinnosťou krajského súdu v rozhodnutí svoje konštatovanie dostatočne odôvodniť spôsobom zrozumiteľným účastníkovi konania, aby nedochádzalo len z titulu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia k vedeniu odvolacieho konania prípadne zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie. Nakoľko sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.