vdovecký dôchodok

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10So/5/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014200943 Dátum vydania rozhodnutia: 20.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200943.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o vdovecký dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/65/2014-11 zo dňa 15. októbra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/65/2014-11 zo dňa 15. októbra 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2014 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ako vecne správne a zákonné. Odporkyňa týmto rozhodnutím podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok pre nesplnenie zákonných podmienok. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukazujúc na § 293n zákona uviedol, že nakoľko manželka navrhovateľa H. V. zomrela XX. C. XXXX a navrhovateľ do troch rokov odo dňa jej smrti, t. j. do XX. C. XXXX nedovŕšil dôchodkový vek, ani nebol uznaný invalidným, nesplnil podmienky nároku na vdovecký dôchodok a teda nárok na vdovecký dôchodok mu nevznikol. Dôchodkový vek dovŕšil až dňa XX. S. XXXX. S poukazom na uvedené mal krajský súd za to, že žiadosť navrhovateľa bola rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2014 zamietnutá správne, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto toto rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne a zákonné. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorého obsahom bola žiadosť o opätovné prešetrenie a preskúmanie napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia odporkyne s odôvodnením, že jeho manželka mala odpracovaných viac ako 30 rokov a vychovala 4 deti. Namietal, že situácia nebola odporkyňou riadne prešetrená ako aj to, že mu neboli správne prepočítané roky vo výkone trestu, aj keď všetky doklady o tom predložil. Ďalej žiadal preskúmanie rozhodnutí o exekúciách, ktoré mu boli neprávom nariadené a ktoré platí doteraz. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu, rozhodol v jeho prospech a aby mu bol priznaný vdovecký dôchodok. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní považuje za neopodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí odporkyne. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2014 a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 2Sd/65/2014-11 zo dňa 15.10.2014 ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. januára 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 293n ods. 1 zákona vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

1. a)ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
2. b)ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
3. c)zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil preskúmavané rozhodnutia odporkyne, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozsah preskúmania je vymedzený odvolacími dôvodmi navrhovateľa, spočívajúcimi v tvrdení navrhovateľa, že jeho manželka mala odpracovaných viac než 30 rokov a vychovala 4 deti, ďalej že situácia nebola odporkyňou riadne prešetrená, že mu neboli správne prepočítané roky vo výkone trestu a zároveň namietal aj neprávom nariadené exekúcie na jeho osobu a žiadal o preskúmanie rozhodnutí o týchto exekúciách. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2014 zamietla žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok. Dôvodila tým, že ustanovenie § 293n zákona, týkajúce sa priznania vdoveckého dôchodku sa vzťahuje len na vdovca, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Konštatovala, že nakoľko manželka navrhovateľa zomrela dňa XX. C. XXXX a navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek až dňa XX. S. XXXX, teda po viac ako troch rokoch od smrti svojej manželky, nesplnil zákonné podmienky a preto mu nárok na vdovecký dôchodok nevznikol. Podobne ako krajský súd, aj odvolací súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne musí konštatovať, že odporkyňa vyhodnotila správne a v súlade s § 293n zákona, že navrhovateľ podmienky pre priznanie vdoveckého dôchodku nespĺňa a preto mu nárok na vdovecký dôchodok nebol priznaný. Z dávkového spisu má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek XX. S. XXXX, teda po viac ako šiestich rokoch od smrti manželky. Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Pochybnosti navrhovateľa sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Odporkyňa pri posudzovaní nároku na vdovecký dôchodok musí vychádzať z platných právnych predpisov, pričom posudzuje každý prípad individuálne. Nemožno brať do úvahy námietky navrhovateľa, nakoľko v ustanovení § 293n sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých možno nárok na vdovecký dôchodok priznať. Námietky navrhovateľa so splnením zákonných podmienok nesúvisia, preto ich odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal z vyššie uvedených dôvodov pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.