2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. 2958-6/2014-BA zo dňa 25. apríla 2014, ktorým
3 a § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty, pretože po komplexnom prešetrení jeho zdravotného stavu a preliečení posudkový lekár nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu pre účely úrazovej renty, a jeho miera poklesu pracovnej schopnosti je naďalej v rozsahu 55 %. Pri rozhodovaní vychádzal krajský súd z obsahu pripojených administratívnych spisov, z ktorých zistil, že navrhovateľovi bola dňa
Po zhoršení zdravotného stavu na základe zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti
lekárskej správy posudkového lekára pobočky z 25.05.2010 na 55 % odporkyňa rozhodnutím z 30.06.2010 č. BA-89913/2010 zvýšila navrhovateľovi sumu úrazovej renty. Na základe ďalšej žiadosti navrhovateľa z 25.02.2014 o prehodnotenie úrazovej renty bol jeho zdravotný stav znova posúdený posudkovým lekárom pobočky, ktorý v lekárskej správe zo 16.04.2014 stanovil mieru poklesu pracovnej schopností naďalej v rozsahu 55 %, pričom vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach od 20.01.do 27.01.
250l ods. 2 O. s. p. za použitia § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi a ani odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vo včas podanom odvolaní navrhovateľ uviedol, že v administratívnom konaní žiadal posúdenie zmeny poklesu pracovnej schopnosti oproti poslednému posúdeniu dňa 25.05.2010 na základe záveru Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach (KPLaKT) zo dňa 10.12.2012 o progrese ochorenia. Navrhovateľ je toho názoru, že ak v roku 2010 odporkyňa akceptovala závery KPLaKT pre svoje rozhodnutie, ktorým
4 zákona navýšila pokles schopnosti na 55 %, potom by malo byť logicky pri ďalšej progresii ochorenia postupované obdobne, alebo v odôvodnení rozhodnutia by mala odporkyňa uviesť, prečo alebo v odôvodnení rozhodnutia by malo byť vysvetlené, z akých dôvodov nepovažuje ďalšie zhoršenie poškodenia zdravia za zmenu poklesu pracovnej schopnosti
4, čo z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé a má to za následok jeho nepreskúmateľnosť súdom. Navrhovateľ je toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhuje, aby odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie, v ktorom bude posúdený pokles schopnosti navrhovateľa na základe lekárskych správ KPLaKT z 10. 12.2012 a 27.01.2014 oproti stavu poškodenia zdravia zistenému k 25.05.2010. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia
uvedeného vyčíslenia. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s právnym názorom krajského súdu, ako je uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia. Zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k opravnému prostriedku, poukazuje na lekárske správy predložené v konaní s tým, že odvolacie námietky navrhovateľa boli objasnené v rámci doplnenia dokazovania zo strany odporkyne po podaní opravného prostriedku. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu
ako vecne správne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 08.10.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Uznesenie bolo verejne vyhlásené dňa 20.01.2016.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu.
4 zákona, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Ako vyplýva z obsahu spisov, navrhovateľovi bola dňa 18.08.2008 bola zistená choroba z povolania - ochorenie kosti, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobej nadmernej a jednostrannej záťaže. Na základe posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 05.05.2009 so záverom o miere poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s touto chorobou v rozsahu 50 % mu odporkyňa rozhodnutím z 30.05.2009 priznala úrazovú rentu. Na základe žiadosti navrhovateľa z 30.04.2010 bol jeho zdravotný stav znova posúdený pre účely úrazovej renty, pričom
lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie, vystavenej dňa
ktorej bol pacient v stabilizovanom a uspokojivom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti (bez konštatovania zhoršenia zdravotného stavu). Odporkyňa na základe lekárskej správy zo 16.04.2014 vydala dňa 25.04.2014 preskúmavané rozhodnutie o tom, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty (keďže nedošlo k zvýšeniu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti). Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku žiadal o zohľadnenie výsledkov, ktoré uviedla KPLaKT v lekárskom posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 10.12.2012. Následne bol jeho zdravotný stav znova posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 05.06.2014 s rovnakým záverom o miere poklesu pracovnej schopnosti 55 % a na základe dožiadania Odboru úrazového poistenia SPÚ Bratislava bola táto lekárska správa doplnená dňa 07.07.2014 s nezmeneným záverom. Hoci dôvod opravného prostriedku, zhodne s odvolaním, bol formulovaný jednoznačne - navrhovateľ žiadal prehodnotenie zdravotného stavu
posúdenia v roku 2010 so závermi vykonaných vyšetrení KPLaKT dňa 10.12.2012, v ktorých sa konštatuje progres ochorenia chorobou z povolania a ktoré viedli u navrhovateľa k výraznému bodovému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. I keď treba súhlasiť s konštatovaním odporkyne, ktoré prevzal aj krajský súd, že sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazová renta sú osobitné dávky, hodnotené
odlišných kritérií, toto konštatovanie nemožno bez ďalšieho akceptovať ako odpoveď na navrhovateľovu požiadavku. Z doteraz vykonaného dokazovania nemožno považovať záver o nezmenenej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa za presvedčivý; tento záver vychádza z prepúšťacej správy z roku 2014, z ktorej síce nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu, ale nie je zrejmé, či tento porovnáva s rokom 2012 alebo 2010, pričom
navrhovateľa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo práve v roku 2012. Nie je preto možné posúdiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne bez toho, aby jej posudkový lekár zhodnotil závery vyšetrení KPLaKT zo dňa 10.12.2012 aj pre účely úrazovej renty, resp. aby presvedčivo ozrejmil, prečo toto konštatované zhoršenie zdravotného stavu má vplyv iba na sťaženie spoločenského uplatnenia, ale pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti je nepoužiteľné (z doplnenia lekárskej správy nie je zrejmé, že by posudkový lekár obsahom týchto vyšetrení zaoberal). Odvolací súd a súdy vôbec nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p.) s tým, aby zabezpečil doplnenie posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa naznačeným smerom. Až po vykonanom doplňujúcom dokazovaní bude možné o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia znovu rozhodnúť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.