1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) a
1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku; súčasne mu
1 a § 80 zákona o sociálnom poistení od 24. augusta 2012 priznala invalidný dôchodok v sume 217,90 € mesačne a
5 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že od
zákona o sociálnom zabezpečení a
zákona o sociálnom poistení ho uznal za invalidného s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav navrhovateľa bol následne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov dňa 20. augusta 2013, ktorý v lekárskej správe konštatoval, že vzhľadom na diskrepantné odborné vyšetrenia z rajónnej kardiologickej ambulancie a Východoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb ohľadne zaradenia poškodenia srdcového svalu
stupňa jeho funkčnej schopnosti (svetová klasifikácia NYHA), požiadal o špecializované vyšetrenie srdcového svalu navrhovateľa záťažovou perfúznou scintigrafiou myokardu po podaní 99m Tc Myoview+gated SPECT na pracovisku nukleárnej medicíny Wesper s.r.o. Košice. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ bol od roku 2001 uznaný za čiastočne invalidného po revaskularizačnej operácii koronárnych tepien pri dvojcievnom postihnutí a pred rekonštrukčným výkonom sa liečil cca 20 rokov na sekundárne zvýšený krvný tlak po traumatickom odstránení pravej obličky, neskôr so známkami chronického zápalu aj v pravej solitárnej obličke, t.č. v štádiu
K/DOQI I. - II. štádium a pri stabilizovanom stave
nefrologických nálezov. V roku 2007 bolo u navrhovateľa opätovne vykonané rekoronarografické vyšetrenie na základe subjektívne udávaných bolestí na hrudníku, pri ktorom oba štepy sa potvrdili ako funkčné pri trojcievnom koronárnom postihnutí. Naďalej bola doporučená konzervatívna liečba. V roku 2012 po prepustení zo zamestnania sa stav navrhovateľa zhoršil po psychickej stránke. Pre nespavosť a reaktívne depresívny stav bol aj hospitalizovaný za účelom správneho nastavenia liečby. Dokumentovaná bola stredne ťažká epizóda depresie. Vyšetrenie pomocou záťažovej perfúznej scintigrafie myokardu
posudkového lekára nedokumentuje presvedčivé známky záťažovej ischémie myokardu a pri celkovom zhodnotení je index TID v norme. Kardiológ sa vyjadril o zaradení navrhovateľa do skupiny s mierne zvýšeným rizikom eventuálnej kardiálnej príhody. Navrhovateľ pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 20. augusta 2013 predložil nález z kardiologického vyšetrenia z Východoslovenského ústavu srdcových chorôb, bolo mu odporučené rekoronarografické vyšetrenie a aj prípadné kardiochirurgické riešenie, s ktorým navrhovateľ súhlasil. Posudkový lekár konštatoval, že napriek tomu, že angína pectoris je
CCS zaradená do III. stupňa, bez dôkazových vyšetrení vo Výskumnom ústave srdcových chorôb považuje naďalej zaradenie rozhodujúceho ochorenia do položky, do ktorej patrí srdcový sval po vykonanej operácii, zvládajúci stredne ťažkú záťaž, ako zaradenie naďalej správne, pričom sa v posudku odvolal na výsledok záťažovej perfúznej scintigrafie myokardu. Ochorenie solitárnej obličky je stabilizované, bez zhoršenia klinického obrazu za posledné tri roky. Tieto ochorenia, ale najmä reaktívna depresia, majú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, preto mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 10 %. Po overení kardiologického nálezu posudkový lekár ústredia považoval posudok vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves za správny. Navrhovateľ naďalej nie je invalidný
3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidným
3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení a invalidným
ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že zdravotnému stavu navrhovateľa zodpovedá 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
kapitoly IX., oddiel A, položka 8, písm. b), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, zvýšená o 10% pre depresiu a ochorenie obličky
8 zákona o sociálnom poistení na celkových 60%, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako súladné so zákonom potvrdil
2 O.s.p. Námietku navrhovateľa k výpočtu invalidného dôchodku a jeho výške krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na aktuálnu dôchodkovú hodnotu 9,8182 eur platnú k
o 7 eur na celkovú sumu 217,90 eur mesačne, ktorá suma je vyššia ako suma doteraz poberaného čiastočného invalidného dôchodku (196,20 eur), priznaného
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Preto konštatoval, že odporkyňa rozhodla správne, keď postupovala v zhode s ustanovením § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol nesprávnosť záveru, že plný invalidný dôchodok mu neprislúcha z dôvodu, že jeho zdravotný stav nepatrí do NYHA III, lebo z potvrdení odborných lekárov vyplýva, že tento stupeň mu prislúcha, čo písomne doložil. Zaradenie do NYHA III vyplýva z novopripojených dvoch správ kardiológa z 15. novembra 2013 a 22. mája 2014, ktoré sú
jeho názoru dôležitejšie než rozhodnutie posudkového lekára, ktorý rozhodol o zaradení do NYHA II bez toho, aby ho vôbec videl. Argumentoval, že ak aj človek vyjde na 2. poschodie, nie je to potvrdením toho, že zdravotný stav sa zlepšil, pretože nie každý deň sa mu to podarí bez problémov. Namietol tiež, že sa mu nezdá v poriadku prepočet čiastočného invalidného dôchodku, ktorý by
rovnice použitej pri výpočte invalidného dôchodku pri 60% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšiel 175€, a pritom poberal 196€. Nárast dôchodku navrhovateľ označil za neprimerane nízky. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, keď dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní za opodstatnené nepovažovala. Namietala, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje jeho správnosť. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu dopĺňa (§ 209 ods. 2 O.s.p.):
5, ods. 6 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Z obsahu administratívnych spisov odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ bol od 20. decembra 2001 uznaný čiastočne invalidným
3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a rozhodnutím odporkyne z
1 zákona č. 461/2003 Z. z. so záverom, že je naďalej čiastočne invalidný
3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že čiastočný invalidný dôchodok, priznaný
zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať s invalidným dôchodkom, na ktorý vznikol nárok
o sociálnom poistení. Z toho dôvodu nemožno porovnávať ani výšku týchto dvoch rozdielne vypočítavaných dôchodkov. Pri posúdení zdravotného stavu dňa
3 zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne bol od 07. augusta 2012 uznaný invalidným
461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písmena b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, teda pre stav po srdcovej operácii (revaskularizačné operácie, stavy po koronárnej angioplastike) v rozsahu 50% miery poklesu, navýšenej o 10% pre depresívne epizódy. Na základe uvedeného posudku odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím z 13. februára 2013 zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie (čiastočného) invalidného dôchodku, teda priznanie invalidného dôchodku
a priznala mu invalidný dôchodok
461/2003 Z. z. a v súlade s § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dvoch rôznych dôchodkových dávok podmienených nepriaznivým zdravotným stavom rozhodla o zániku nároku na dovtedy poberaný nižší čiastočný invalidný dôchodok. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, namietajúc, že jeho zdravotné postihnutie malo byť klasifikované ako III. stupeň NYHA.
4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona).
8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a jeho výšky je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Krajský súd si na základe navrhovateľom predloženej prepúšťacej správy z Kliniky kardiológie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a kontrolného kardiologického vyšetrenia z
2 O.s.p. potvrdil z dôvodov uvedených v rozsudku krajského súdu, keď ani v odvolacom konaní predložené správy z kontrolných kardiologických vyšetrení nepotvrdili dlhodobé zhoršenie oproti stavu posúdenému naposledy posudkovým lekárom ústredia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov konania
1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.