l písm. a) O.s.p. ako oneskorené odmietol. Z obsahu spisového materiálu mal preukázané, ţe v prejednávanej veci bol ţalovanému uznesením súdu prvého stupňa zo
2 O.s.p. je procesným rozhodnutím, ktoré sa v zmysle § 49 ods. 7 O.s.p. doručuje iba ustanovenému opatrovníkovi. Ak ustanovený opatrovník nepodá proti nemu odvolanie, stane sa právoplatným a na jeho základe súd ďalej koná uţ len s opatrovníkom. Iba jemu sa za osobu, ktorá je neznámeho pobytu, doručujú aj všetky písomnosti súdu, vrátane meritórneho rozhodnutia. Súd síce môţe
4 O.s.p. zrušiť uznesenie o ustanovení opatrovníka vtedy, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený, ale ak sa tak nestane, za osobu neznámeho pobytu koná do právoplatného skončenia konania vo veci samej ustanovený opatrovník. Po preskúmaní veci mal preukázané, ţe v predmetnom spore nebolo do právoplatného skončenia konania uznesenie zo
3 v spojení s § 58 ods. 1 O.s.p., jeho odvolanie bolo podané zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 204 ods. l O.s.p. Uviedol, ţe na tomto konštatovaní nič nemení tvrdenie ţalovaného, ţe napadnutý rozsudok sa mu dostal do dispozície prostredníctvom JUDr. L. Š. aţ
jeho názoru začala plynúť lehota na podanie odvolania, a preto nemal dôvod podávať návrh na odpustenie zmeškania lehoty. K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo
názoru ţalovaného aj tým, ţe súd prvého stupňa mu vo veci ustanovil opatrovníka bez toho, aby pre to boli splnené podmienky stanovené § 29 ods. 2 O.s.p., čím mu znemoţnil vyjadriť sa skutočnostiam tvrdeným ţalobkyňou v konaní. Nesprávny postup odvolacieho súdu, spočíval
názoru ţalovaného aj vo vykázaní jeho splnomocneného právneho zástupcu odvolacím súdom z pojednávacej miestnosti v konaní o odvolaní. Mal za to, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 písm. b) O.s.p., spočívajúcou v tom, ţe súdom ustanovený opatrovník vôbec nehájil jeho záujmy v predmetnom konaní. Taktieţ mal za to, ţe odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom pochybil v tom, ţe predmetnú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa pridrţal nesprávneho názoru súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia súdov niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia 4 5 Cdo 152/2010 na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 5 5 Cdo 152/2010 Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Odvolací súd je vţdy povinný zaoberať sa včasnosťou podania odvolania. Ak dospeje k záveru, ţe odvolanie je podané oneskorene, uznesením odvolanie odmietne. V prípade potreby vykoná pred svojím rozhodnutím šetrenie nevyhnutné na zistenie, či je odvolanie podané oneskorene. Ak sa nepodarí všetky rozhodné okolnosti spoľahlivo zistiť a ak ostane včasnosť odvolania sporná, odvolací súd nemôţe odvolanie odmietnuť. K odmietnutiu odvolania sú dané podmienky len vtedy, ak bude bez pochybností preukázané, ţe je oneskorené. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretoţe zistí, ţe odvolanie nebolo podané včas. Pokračovať v konaní o odvolaní môţe odvolací súd iba vtedy, ak s oneskorene podaným odvolaním účastník zároveň poţiada o odpustenie zmeškania lehoty a súd tejto jeho ţiadosti vyhovie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v predmetnej veci bol ţalovanému v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením súdu prvého stupňa zo
1 O.s.p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Odpustiť zmeškanie lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. je moţné len v prípade zákonných procesných lehôt a pokiaľ to zákon nevylučuje (napr. § 204 ods. 3 O.s.p., § 230 ods. 3 O.s.p., § 240 ods. 2 O.s.p. a pod.). Predpokladmi na odpustenie zmeškania lehoty je, ţe účastník zmeškal lehotu a z toho dôvodu bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, pričom dôvod zmeškania musí byť ospravedlniteľný a návrh na odpustenie zmeškania lehoty musí byť podaný včas, t.j. do pätnástich dní po odstránení prekáţky a s návrhom musí byť spojený zmeškaný úkon. O návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhoduje súd prvého stupňa formou uznesenia (§ 167 O.s.p.), ktoré sa doručuje len tomu účastníkovi, ktorý tento návrh podal. Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa odpustilo zmeškanie konkrétnej zákonnej lehoty, sa zo zákona priznávajú účinky pôvodne zmeškanému procesnému úkonu. Ak takéto uznesenie neexistuje, je záver, ţe odvolanie bolo podané oneskorene, nezvratný. Potom logicky, v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., nastáva jediný zákonom predvídaný dôsledok, totiţ, ţe odvolací súd takéto odvolanie odmietne bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti ním napadnutého rozhodnutia. Uplatnia sa tu totiţ účinky právoplatnosti rozhodnutia, najmä toho jej znaku, ktorým je zásadná nezmeniteľnosť rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté včasným odvolaním (§ 159 ods. 1 a 3 O.s.p. a § 206 O.s.p.). 7 5 Cdo 152/2010 V posudzovanej veci, ako vyplýva z obsahu spisu, ţalovaný spolu s opravným prostriedkom ţiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nepodal, preto dovolací súd postup odvolacieho súdu, majúci za následok odmietnutie podania, povaţuje za náleţitý. Vzhľadom k tomuto záveru je námietka ţalovaného týkajúca sa nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa spočívajúceho v ustanovení opatrovníka ţalovanému a následne k znemoţneniu ţalovaného vyjadriť sa v konaní k skutočnostiam tvrdeným ţalobkyňou, majúceho za následok odňatie moţnosti konať pred súdom, irelevantná. K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo dôjsť
jeho názoru aj tým, ţe odvolací súd nepripustil účasť právneho zástupcu ţalovaného na konaní pred odvolacím súdom. Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti tejto dovolacej námietky. Zo spisu je zrejmé, ţe ţalovaný udelil
hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manţelstva. Procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 Občianskeho zákonníka). Procesne spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú aj fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom. V preskúmavanej veci je zo spisu zrejmé, ţe ţalovaný nepatrí ani do jednej z kategórie osôb, ktorých spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená celkom alebo úplne, pretoţe ţalovaný je plnoletou fyzickou osobou, ktorá nebola spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne pozbavená. Ţalovaný svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) spočívajúcej v tom, ţe súdom ustanovený opatrovník nehájil jeho záujmy. Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Pokiaľ ţalovaný za inú vadu konania povaţuje aj nesprávnosť zistení skutkového stavu veci súdmi niţších stupňov, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových 9 5 Cdo 152/2010 zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ţalovaný ďalej namietal aj skutočnosť, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania. 10 5 Cdo 152/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. apríla 2011 JUDr. Vladimír Magura, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.