ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané vedúcou
1 písm.
1 veta druhá OSP, avšak žalobkyni, i keď mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania. Za dôvod osobitného zreteľa pre takýto postup považoval súd fakt, že žalobkyňa sa skutku, v ktorom sa videlo disciplinárne previnenie, dopustila a súd sa stotožnil len s jednou z jej viacerých námietok uvedených v žalobe. Žalovanému
ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve neprináleží. II. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.
jeho názoru dopustila disciplinárneho previnenia z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku tým, že nepredložila dozorujúcej prokurátorke vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou proti uzneseniam o vznesení obvinenia na rozhodnutie. Vo vzťahu k disciplinárnemu obvineniu žalobkyne vo vzťahu k jej nečinnosti, ktorou mala spôsobiť prieťahy v konaní poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nezohľadnil vykonanie nezanedbateľného počtu úkonov vykonaných žalobkyňou v čase rozhodnom pre disciplinárne konanie a, že oba správne orgány iba stroho odkázali na signalizáciu prokuratúry. Žalobkyňa v konaní pred súdom opätovne poukázala na to, že vtedy konajúci vyšetrovateľ p. X. i napriek tomu, že obvinený si podal sťažnosť voči uzneseniam o vznesení obvinenia, spisový materiál nezaslal na Okresnú prokuratúru Bratislava IV na rozhodnutie o sťažnosti a ani na previerku rýchlosti a plynulosti konania a na túto skutočnosť ju neupovedomila ani vedúca, hoci mala vedomosť o tom, že prokurátorka už urgovala zaslanie spisového materiálu k previerke rýchlosti a plynulosti konania. V konečnom dôsledku bola sťažnosť obvineného S. zo strany dozorujúcej prokurátorky zamietnutá ako nedôvodná, a teda predložením dvoch sťažností proti uzneseniam o vznesení obvinenia, ktoré boli okrem iného podané priamo do zápisnice o jeho výsluchu, nie ako samostatné podanie, spolu s vyšetrovacím spisom k previerke nedošlo k zásahu do jeho práva na obhajobu. Túto skutočnosť krajský súd pri svojom rozhodnutí dostatočne nezohľadnil. Úvaha krajského súdu, kde žalobu považuje za dôvodnú len v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, je nesprávna. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav, z ktorého potom vychádzali pri svojom rozhodovaní, nesprávne a nedostatočne, v rozpore s obsahom spisového materiálu. Žalobkyňa poukázala aj na nedostatok v prvej časti výroku rozsudku, kde krajský súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, pričom ale mal vzhľadom na odôvodnenie, kde konštatuje, že aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyjadrenie, ako rozhodujúci správny orgán prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolností, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia, jeho následky a na doterajší postoj žalobkyne k plneniu služobných povinností, zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie
ustanovenia § 250j ods. 2 OSP tak, ako to žiadala žalobkyňa. V prípade ak žalovaný pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobkyne nezruší prvostupňové rozhodnutie, bude tak žalobkyni odňatá možnosť zaujať stanovisko a vyjadriť svoj právny názor tak, ako má túto možnosť v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa napadla aj druhú časť výroku predmetného rozsudku, kde krajský súd nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania, a to čo i len sčasti, teda pomerne. Nakoľko došlo k samotnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, a keď mala vo veci žalobkyňa úspech, ako to krajský súd aj sám konštatuje, bolo potrebné priznať právo na náhradu trov konania aspoň v polovičnej výške, nakoľko z dvoch disciplinárnych obvinení jedno spochybnil. Ustanovenie § 250k ods. 1 OSP, o ktoré sa opiera krajský súd však umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia priznal účastníkovi konania v prípade čiastočného úspechu vo veci, aj náhradu trov konania sčasti. Zákon nešpecifikuje prípady hodné osobitného zreteľa, a to ani exemplifikatívne, čo však ale neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (III. ÚS 212/09-26, VI. ÚS 248/08).
názoru žalobkyne, krajský súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými nálezmi Ústavného súdu SR. Ďalej žalobkyňa uviedla, že účelom náhrady trov konania je kompenzovať účastníkovi konania výdavky, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, proti ktorému sa musel brániť súdnou cestou. V konečnom dôsledku ide o aplikáciu základnej zásady,
ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo a konanie v súlade s právom nesmie byť na ujmu. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten úspešný účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené, pričom meritórnym návrhom je to, čoho sa účastník domáha, nie argumenty a dôvody, o ktoré svoj návrh opiera (II. ÚS 181/2011-35). Žalobkyňa poukázala na to, že navrhovala zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a k tomuto zrušeniu skutočne zo strany krajského súdu aj došlo. III. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z
73/1998 Z.z. konanie zastaviť, lebo odpadli dôvody konania začatého z podnetu oprávneného orgánu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne vo veci samej nie je možné priznať úspech. Zároveň v súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne v časti o nepriznaní náhrady trov konania odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné. Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdil Disciplinárny rozkaz č. 8 z 3. augusta 2012, ktorým bolo žalobkyni uložené v zmysle § 53 ods. 1 písm.
čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
2 OSP, pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
1 OSP,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
3 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
2 zákona č. 73/1998 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
4 zákona č. 73/1998 Z.z., poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený;
73/1998 Z.z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie.
2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.
2 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. (ďalej len „Trestný poriadok“), ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo
odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.
2 Trestného poriadku, policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.
3 Trestného poriadku, okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.
2, písm. b), c), d), e) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní dopĺňa nasledovné: Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, nakoľko krajský súd vychádzal len z ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) OSP, t.j. že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa v žalobnom petite navrhovala zrušenie napadnutého rozhodnutia aj
ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
2 písm. d) OSP. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na nesprávnosť prvej časti výroku tým, že krajský súd zrušením druhostupňového správneho rozhodnutia nezrušil zároveň aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, odvolací súd k tejto námietke žalobkyne uvádza, že správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP), pričom z ustanovenia § 250j ods. 3 OSP pri zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu obligatórne nevyplýva aj zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Odvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu v prvej výrokovej časti ako vecne správny
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V súvislosti s odvolaním žalobkyne v časti o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd považoval jej odvolanie za dôvodné, preto rozsudok v časti o nepriznaní náhrady trov konania postupom
ust. § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 220 OSP zmenil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd zrušil rozsudok z dôvodu uvádzaného v žalobe (§ 250j ods. 2 písm.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich zo sumy zaplatenej titulom súdneho poplatku za žalobu v sume 70,- € a z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom v prvostupňovom konaní v celkovej sume 463,70 €. Trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 11 ods. 4 veta prvá a ust. § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) predstavuje odmena advokáta za dva úkony právnej služby v roku 2012 (1/ prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012, 2/ podanie žaloby) - 2 x 127,16 € a k tomu zodpovedajúci režijný paušál - 2 x 7,63 € a jeden úkon právnej služby v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.