Obsah (5)

§ 104§ 246c§ 79§ 219§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/72/2015 Identifikačné číslo spisu: 1013200606 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 104ods.

1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie z dôvodu, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

1. apríla 2013 mu bolo doručené podanie navrhovateľa z
2. marca 2013, ktoré svojím obsahom mohlo byť odvolaním navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z
3. marca
4. Po doručení predvolania na pojednávanie navrhovateľ doručil krajskému súdu
5. marca 2015 podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že žiadne odvolanie proti rozhodnutiu odporcu nepodal. Pred otvorením pojednávania vo veci samej na otázku krajského súdu, či je jeho podanie z
6. marca 2013 odvolaním, prítomný navrhovateľ uviedol, že predmetné podanie bolo iba doplnením jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, teda odvolaním proti rozhodnutiu odporcu nebolo a zároveň zopakoval, že žiadnej odvolanie proti rozhodnutiu odporcu nepodal. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že v predmetnom konaní s poukazom na § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. absentuje návrh ako elementárna podmienka začatia konania na súdu, ktorá je neodstraniteľnou vadou konania, preto konanie

§ 104ods.

1 veta prvá O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol

ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.) nesúhlasiac s právnym názorum krajského súdu v plnom rozsahu z dôvodu porušenia jeho práv garantovaných v článku 46 ods. 3, ako aj 48 ods. 2 Ústavy SR. Uviedol, že podstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva, pričom toto právo je porušené v prípade, ak k prieťahom došlo zavinením orgánu štátu. Ďalej namietal nesprávnosť úradného postupu odporcu pre zavádzanie a neplnenie si svojich povinností, ako aj pre podvod a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Cestou najvyššieho súdu žiadal zrušiť Centrum právnej pomoci v Trenčíne a peniaze prideliť zdravotníctvu, ktoré občania potrebujú omnoho viac. Zároveň žiadal najvyšší súd, aby zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 10 000,- €. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 104ods.

1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

§ 79ods.

1 prvá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Z pripojeného súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci samej zisťoval, či sú splnené podmienky konania. V súlade s ustanovením § 79 ods. 1 veta prvá skúmal, či podanie navrhovateľa z

1. marca 2013 svojím obsahom mohlo byť odvolaním navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z
2. marca
3. Nakoľko navrhovateľ v podaní z
4. marca 2015, ktoré adresoval súdu po doručení predvolania na pojednávanie, ako aj na pojednávaní konanom
5. marca 2015 uviedol, že žiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu sp.zn.: 3N 1877/2013 Č.RZ.: 11236/2013 z
6. marca 2013 nepodal a upresnil, že jeho podanie z z
7. marca 2013 je doplnením žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, mal krajský súd preukázanú neodstraniteľnú vadu konaniu, ktorou je absencia návrhu na začatie konania vo veci samej. Ak účastník konania konania výslovne uvedie, že neprejavil svoju vôľu iniciovať súdny prieskum rozhodnutia, ktorý by mohol byť predmetom tohto konania, nie je odmietnutím právnej a súdnej ochrany v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ak súd zastaví konanie v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., pokiaľ v konaní, ktoré sa začína na návrh účastníka konania, tento absentuje, t.j. ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a bráni tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Najvyšší súd stotožniac sa so závermi krajského súdu konštatoval, že krajský súd rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd konanie zastavil. Preto odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/42/2013-34 z
8. marca 2015

§ 219O.s.p.

potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal a odporkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.