decembra 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného Q. A. a spol., pre prečin podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom
Trestného zákona, pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 5T 102/2010, o dovolaní obvineného Q. A., ktoré podal prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej, advokátky v Košiciach, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To 57/2014, takto rozhodol:
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To 57/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 293 ods. 3, ods. 5, ods. 8, ods. 10 Trestného poriadku, v neprospech obvineného Q. A..
2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To 57/2014, v časti týkajúcej sa obvineného Q. A., sa z r u š u j e . Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok v časti týkajúcej sa obvineného Q. A. obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 22. novembra 2013, sp. zn. 5T 102/2010, boli obvinení N. K., Q. P. K. a Q. A. uznaní za vinných z prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom
A. bol uznaný za vinného z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustili na skutkovom základe, že dňa
2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Zároveň obvinenej N. K. a obvinenej Q. P. K.
1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Obvinenému Q. A.
2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému Q. A. výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
1 Trestného poriadku súd uložil obvineným N. K., Q. P. K. a Q. A. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Q. B., nar. XX. P. XXXX v B., trvale bytom K., škodu vo výške 11 617,87 Eur.
2 Trestného poriadku poškodeného Q. B. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, čo do výroku o treste v neprospech obvineného Q. A., ktoré odvolanie prokurátor dodatočne písomne odôvodnil 19. marca 2014 a obvinená Q. P. K.. Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí rozsudkom z 10. septembra 2014, sp. zn. 7To 57/2014,
1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II z 22. novembra 2013, sp. zn. 5T 102/2010, vo výroku o treste obvineného Q. A. a
3 Trestného poriadku obvinenému uložil
2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti
Trestného zákona, nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo z
P. K. zamietol. Obvinený Q. A. podal písomným podaním z
1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Trestného poriadku. Obvinený namietol nesprávne posúdenie zisteného skutkového stavu a uviedol, že súd nesprávne rozhodol o nepodmienečnom treste odňatia slobody, ktorý mu bol uložený. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax,
ktorej po uplynutí doby viac ako osem rokov už nie je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože na prevýchovu páchateľa postačí aj uloženie podmienečného trestu. Skutky sa stali
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. Dovolací súd prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí
Trestného poriadku a preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania
1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Trestného poriadku uplatňované obvineným v dovolaní a zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom v neprospech obvineného Q. A. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obvinený uplatnil ako dovolací dôvod porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom
1 písm. c/ Trestného poriadku. Namietal vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu
1 písm. i/ Trestného poriadku namietol aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie a má prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Trestného poriadku). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (rozhodnutie uverejnené pod č. 7 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011). Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne a prostredníctvom obhajcu námietky v priebehu konania na súde prvého stupňa a rovnako proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Právo na obhajobu zároveň patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že opatrením Okresného súdu Košice II zo 7. mája 2010, sp. zn. 0Tp 480/2010 (č. l. 47 spisu) bol v prípravnom konaní z dôvodu povinnej obhajoby
ust. § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku ustanovený obvinenému Q. A. obhajca JUDr. Dušan Antol, advokát v Košiciach, pričom ustanovenie obhajcu bolo opatrením Okresného súdu Košice II z
4 Trestného poriadku dôvody
1 písm. a/ až písm. g/ Trestného poriadku nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Obvineným uplatnený dôvod dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku spočíva v porušení práva na obhajobu zásadným spôsobom. Skutočnosť, že prvostupňový súd nekonal so splnomocneným obhajcom obvineného už od hlavného pojednávania konaného dňa
1 písm. c/ Trestného poriadku. Najvyšší súd napriek tomu, že uvedené pochybenie okresného súdu zistil, na tento dôvod dovolania nemohol prihliadnuť, pre absenciu postupu obvineného
4 Trestného poriadku.
1 písm. d/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
ust. § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené podmienky, napĺňa dovolací dôvod
1 písm. d/ Trestného poriadku. Uvedený nezákonný postup v sebe zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj
ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku z dôvodu, že v uvedenej situácii je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku v pomere špeciality k § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (rozhodnutie uverejnené pod č. 6 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011). Po preskúmaní konania odvolacieho súdu, dovolací súd zistil, že dovolacie námietky obvineného sú, čo do ich základu opodstatnené, lebo verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Ako nedostatok v postupe krajského súdu možno v tomto smere hodnotiť i to, že tento v odôvodnení svojho rozhodnutia nielenže neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok na vykonanie zasadnutia v neprítomnosti obvineného, ale z jeho rozsudku nie je možno zistiť ani len samotný fakt, že k vykonaniu predmetného zasadnutia došlo bez prítomnosti obvineného. Trestný poriadok právo o prítomnosti na verejnom zasadnutí bližšie upravuje v § 293 Trestného poriadku, resp. aj v § 326 Trestného poriadku o konaní na odvolacom súde. Ustanovenie § 292 ods. 1 Trestného poriadku o príprave verejného zasadnutia výslovne neupravuje otázku prítomnosti obvineného na ňom. Nutnosť jeho účasti je potrebné posudzovať
toho, či súd v zmysle § 292 ods. 1 Trestného poriadku obvineného na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom zasadnutí upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie na verejné zasadnutie prichádza do úvahy v prípade osôb, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.
3 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie koná za prítomnosti obvineného. Jednu z výnimiek z vyššie citovanej zásady upravuje § 293 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. V súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na verejné zasadnutie konané
5 Trestného poriadku viazané jednak na podmienku riadneho a včasného doručenia upovedomenia a jednak na to, že obvinený bol o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti poučený. Ide o kumulatívne podmienky, a preto musia byť splnené súčasne. Spomenutá úprava sa pritom v plnom rozsahu vzťahuje aj na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, keďže ustanovenie § 326 Trestného poriadku o konaní na odvolacom súde neobsahuje osobitnú úpravu. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného nesmie byť súdne konanie ako celok dotknuté v takej miere a takým spôsobom, aby bolo pozbavené podstatných rysov a štandardov spravodlivého procesu. Právo obvineného osobne sa zúčastniť konania pred súdom je totiž i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva považované za základný prvok práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Najvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že k pochybeniu Krajského súdu v Košiciach došlo aj tým, že vykonal verejné zasadnutia bez prítomnosti obhajcu obvineného JUDr. Dušana Antola
10 Trestného poriadku (
1 Trestného poriadku, z dôvodu
1 písm. d/ Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a
septembra 2014, sp. zn. 7To 57/2014, v časti týkajúcej sa obvineného Q. A.. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd len pripomína, že rozsudok krajského súdu vo vzťahu k už právoplatne odsúdenej Q. P. K. ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku) najvyšší súd uvádza, že týmto sa nezaoberal, nakoľko po vrátení veci bude povinnosťou Krajského súdu v Košiciach vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a zaoberať sa obhajobnými námietkami obvineného, a to aj z hľadiska vyššie rozvedeného porušenia práva obvineného na obhajobu okresným súdom.
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Ako vyplýva z obsahu spisu, obvinený Q. A. sa v súčasnosti nachádza na území Maďarskej republiky (č. l. 651 spisu) a vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný trest nevykonáva, Okresný súd Košice II vydal na neho dňa 28. januára 2015 európsky zatýkací rozkaz (č. l. 653 spisu), nebol dôvod rozhodovať o väzbe obvineného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.