1 až 3 zákona č. 161/2005 Z.z. 5 Cdo 139/2010 2 o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.
1 Občianskeho zákonníka výzvu žalobkyne z
1 zákona č. 161/2005 Z.z. žalobkyni zaniklo z dôvodu jeho neuplatnenia právne relevantným spôsobom do
citovaného zákona; jej neurčitosť nebolo možné odstrániť ani pomocou interpretačného pravidla
2, ods. 3, Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z jej obsahu poukázal, že výzva neobsahuje žiadne konkrétne údaje o nehnuteľnostiach, nešpecifikuje katastrálne územia, v ktorých by sa tieto mali nachádzať, neuvádza ich parcelné čísla a rovnako nešpecifikuje a nepreukazuje niektorý reštitučný dôvod uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie R.C., T.A. a R.C.,B.N., prípustnosť ktorého odôvodnili s poukazom na § 237 písm. c/ a f/ O.s.p. a dovolanie odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spoločne namietali, že postupom súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom R.C.B.N. (§ 237 písm. f/ O.s.p) z dôvodu, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí bola v platnosti 5 Cdo 139/2010 3 Apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites Jeho svätosti pápeža Benedikta XVI. zo
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolaním nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie v uvedenom prípade nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci 5 Cdo 139/2010 5 súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád
ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania
a/, b/ d/, e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a existencia procesných vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. V dovolaní sa namieta, že konanie trpí vadou
ustanovenia § 237 písm. c/ a f/ O.s.p. Namietaná vada podľa § 237 písm. c/ O.s.p. mala spočívať v tom, že v čase rozhodovania súdov (vyhlásenia rozsudkov prvostupňovým i odvolacím súdom) bola v platnosti od 14. februára 2008 Apoštolská konštitúcia o územnej reorganizácii Rímskokatolickej cirkvi na Slovensku podľa ktorej právnym nástupcom žalobcu (R.C.,B.T.A.) sa stala R.C.B.N.. Pokiaľ súdy nepostupovali s takto označeným aktívne legitimovaným účastníkom na strane žalobcu konanie zaťažili vadou
f/ O.s.p. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka aktívnej legitimácie účastníkov konania (žalobcu) nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmnotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho 5 Cdo 139/2010 6 rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p.); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná pasívna legitimácia). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti
právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať práva a povinnosti aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (viď § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rímskokatolícka cirkev je právnickou osobou, ktorej zákon priznáva právnu subjektivitu ( obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 100/99, sp.zn. 3 Cdo 119/02, R 52/2005), preto je potrebné vychádzať zo stavu, že táto má aj spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.).
o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších zmien právnu subjektivitu majú aj organizačné zložky registrovaných cirkví a náboženských spoločností, tak ako to vyplýva z ich vnútorných predpisov.
Apoštolskej konštitúcie zo
O.s.p., prípadný nedostatok (vecne) aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je spôsobilý založiť vadu konania podľa § 237 písm. c/ O.s.p. V dovolaní R.C. (T.A. i B.N.) namietala, že súdy po vnútornej reorganizácii na základe Apoštolskej konštitúcie zo 14. februára 2008 v konaní nepokračovali so správnym subjektom, čím svojím postupom účastníkovi konania na strane žalobcu odňali možnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Ak dôjde v osobe niektorého účastníka k právnemu nástupníctvu, právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho účastníka. Súd skonštatuje, že došlo k zmene, o tejto nerozhoduje a k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov ( R 33/1994). Z oznámenia R.C.,T.A. z
f/ O.s.p. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba a súd nepokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, t.j. zámena účastníkov konania súdom nezodpovedá postupu
4 O.s.p., dochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom tomu, komu svedčí právne nástupníctvo - s kým mal ďalej súd v konaní postupovať. Procesná vada odnímajúca účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§237 písm. f/ O.s.p.) zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Pokiaľ ide o dovolacie námietky spochybňujúce správne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi treba uviesť, že toto predstavuje iba relevantný dovolací dôvod a samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania. So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu zrušil tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a odvolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 139/2010 9 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok V Bratislave 10. marca 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.