ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcov ako nedôvodnú a náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP účastníkom nepriznal. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Obvodného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-OVBP-2013/108/506/ŠSS-Ka z 28. januára 2013, ktorým odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Bardejov č. sp. ŽP 2012/04083 z 19. novembra 2012, ktorým
1 písm.
ktorých postupoval a výsledkom konaní bolo rozhodnutie o odstránení predmetnej stavby.
krajského súdu s otázkou, či je stavba v súlade s verejným záujmom sa správne orgány dostatočne vysporiadali. Čo sa týka námietok v odvolaní žalobcov na tieto žalovaný reagoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a
názoru súdu sa so všetkými námietkami podávanými žalobcami v odvolaní vysporiadal dôsledne a o všetkých námietkach aj rozhodol. Boli to predovšetkým skutočnosti týkajúce sa podanej námietky jedného zo spoluvlastníkov susednej nehnuteľnosti a to N. K.. Prvostupňový súd uviedol, že čo sa týka postupu žalobcov, títo sa v riešení predmetnej veci obrátili viackrát na Okresnú prokuratúru v Bardejove, resp. na Krajskú prokuratúru v Prešove a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v Bratislave. Z výsledku odmietnutých podnetov jednoznačne vyplýva, že postup Mesta Bardejov, ako prvostupňového stavebného úradu a následne postup žalovaného a rozhodnutia nimi vydané boli v súlade tak so stavebným zákonom, ako aj so správnym poriadkom a v žiadnom prípade neboli porušené práva žalobcov v 1) a 2) rade. V tejto súvislosti súd poukázal na vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Prešove pod sp. zn. Kd 81/13-10 z 03.06.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podnet žalobcov v 1) a 2) rade bol odložený bez prijatia prokurátorských opatrení, nakoľko Krajská prokuratúra v Prešove konštatovala, že stavebníci nerešpektovali povinnosti určené stavebným úradom, ktorý nariadil odstránenie stavby v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona. Ďalej súd poukázal na písomné oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, netrestný odbor Bratislava zo dňa 30.07.2013 pod sp. zn. VI/2 Gd 154/13-12, ktorým generálna prokuratúra
2 zákona o prokuratúre oznámila žalobcom v 1) a 2) rade, že prípadné ďalšie podnety v predmetnej veci, pokiaľ v nej neuvedú nové skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude, pritom z písomného textu vyplýva, že nakoľko podávatelia podnetu nerešpektovali ustanovenie § 57 ods. 2 a § 88a ods. 2 a 6 stavebného zákona, stavebný úrad nemal inú možnosť, len nariadiť odstránenie stavby a na základe uvedeného Generálna prokuratúra SR podotkla, že opakované osočujúce tvrdenia o zneužívaní pracovného postavenia spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti N. K. sú nepodložené a zavádzajúce a
Generálnej prokuratúry SR ide o snahu ospravedlniť vlastné svojvoľné nerešpektovanie stavebného zákona zo strany žalobcov v 1) a 2) rade ako podávajúcich podnet. Taký istý výsledok podaného podnetu žalobcu v 1) rade oznámila Generálna prokuratúra SR 19. augusta 2013 pod č. VI/2 Gd 154/13 - 15, v zmysle ktorého oznámila, že s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. pokiaľ v podnetoch neuvedie podávateľ nové skutočnosti, prokuratúra ich vybavovať nebude. Čo sa týka vyjadrenia z 09.01.2014 pod sp. zn. VI/2 Gd 154/13-18, ktoré vyžiadal krajský súd, v tomto Generálna prokuratúra SR uviedla, že písomné podanie žalobcov v 1) a 2) rade z 11.09.2013 bolo doručené ako doplnenie nových skutočností, pričom posúdením obsahu podania
2 zákona o prokuratúre bolo prokurátorom zistené, že ide o účelový a zavádzajúci názov podania. Toto podanie neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by neboli známe vybavujúcim pri predchádzajúcich podnetoch a ktorých prešetrenie by mohlo priniesť iný spôsob vybavenia týchto podnetov v predmetnej veci. Z týchto dôvodov generálna prokuratúra podanie doručené 11.09.2013 v poradí ako druhý ďalší opakovaný podnet so zreteľom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre v platnom znení nevybavovala s tým, že zákon v takomto prípade neukladá podávateľovi o tejto okolnosti opakovane upovedomiť. Ako vyplýva z obsahu uvedeného oznámenia, generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť vybavenia predchádzajúceho podnetu Krajskou prokuratúrou v Prešove z 03.03.2013 pod č. k. Kd 81/13-10 vo veci postupu a rozhodnutí mesta Bardejov z 19.11.2012 č. ŽP 2012/04083 a Obvodného úradu Prešov z 28.01.2013 č. ObÚ-PO-OVBP-2013/108/506/ŠSS-Ka o nariadení odstrániť stavbu „Prístrešok pre motorové vozidlo“ tak, že opakovaný podnet bol zo strany generálnej prokuratúry odmietnutý ako neopodstatnený. Ako vyplýva z písomného oznámenia z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 03.02.2014 pod sp. zn. 06061/2014/B622-SV/06278 uviedol, že mu bolo doručené podanie z 12.09.2013 adresované Úradu vlády SR, kancelárii predsedu vlády, ktoré bolo označené ako dovolanie sa spravodlivosti cez televíziu „občan za dverami“, v ktorom namietali žalobcovia predpojatosť zamestnancov VÚC Prešov, ktorí
názoru žalobcov ovplyvňovali rozhodovanie stavebného úradu mesta Bardejov a následne Obvodného úradu v Prešove, pričom ako vyplýva zo záveru uvedeného v oznámení, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR po vyhodnotení dôvodov podnet žalobcov v 1) a 2) rade, po preskúmaní spisového materiálu a právoplatného rozhodnutia žalovaného konštatovalo, že nemohlo vyhovieť podnetu žalobcov, a preto právoplatné rozhodnutie Obvodného úradu v Prešove ponechalo v platnosti. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR poukázalo na správny postup stavebného úradu, ako aj žalovaného v rámci dodržania zákonnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia viackrát (10.01.2014, 04.04.2014) ospravedlnili zo zdravotných dôvodov svoju neprítomnosť na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove, predsedníčka senátu požiadala písomným dožiadaním zo dňa 07.04.2014 o ich vypočutie Okresným súdom Bardejov, pretože ide o starších občanov, ktorí sú na tom zdravotne zle a je ich potrebné vypočuť k podanej žalobe na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2 S 15/2013, ktorú podali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Svätoslava Vaška, advokáta. Výsledok je zrejmý zo zápisnice, ktorá bola spísaná vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu v Bardejove Mgr. I.C. dňa 15.04.2014. Zo zápisnice vyplýva, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe a žiadajú rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite žaloby. Z dôvodu, že súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postup správnych orgánov ku dňu vydania uvedených rozhodnutí, prvostupňový súd považoval uvedený výsluch žalobcu v 1) rade dožiadaným súdom za dostatočný, pretože ako vyplýva z administratívneho spisu a zo spisového materiálu súdneho spisu 2S 15/2013 žalobcovia v 1) a 2) rade splnomocnili na ich zastupovanie advokáta JUDr. Svätoslava Vaška, ktorý s poukazom na ustanovenia zákona o advokácii bol povinný zastupovať žalobcov pred súdom. Ako vyplýva z príslušných ustanovení O.s.p. nie je predmetom súdneho konania to, aby vo veci boli vykonané dôkazy, pretože s poukazom na ustanovenie § 250b ods. 2 bolo potrebné žalobu podať na príslušnom krajskom súde do dvoch mesiacov a túto nie je možné dopĺňať, resp. nejakým spôsobom rozširovať. Na základe uvedených skutočností senát krajského súdu na pojednávaní dňa 02.05.2014 vykonaného za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov vo veci samej rozhodol a vychádzal z obsahu rozhodnutí správnych orgánov, z rozsiahleho administratívneho spisu predloženého žalovaným, z listinných dôkazov, ktoré si zabezpečil súd, ako aj z výpovede účastníkov konania, t.j. žalobcu v 1) rade, ktorý vypovedal pred dožiadaným Okresným súdom v Bardejove. Senát teda vychádzal pri svojom závere z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným, ako aj z postupu správnych orgánov v predmetnom konaní. Z tohto mal preukázané, že dňa 16.07.2012 bolo na Mesto Bardejov doručené ohlásenie drobnej stavby na stavbu prístrešku žalobcom C. G.. Dňa 01.08.2012 bola jedným so spoluvlastníkom susednej nehnuteľnosti podaná námietka k plánovanej výstavbe prístrešku - jej osadenia, kde žiadal prehodnotenie osadenia prístrešku a navrhol jeho osadenie mimo ich existujúceho okna. Na základe týchto skutočností stavebný úrad oznámil stavebníkom listom zo dňa 06.08.2012, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia a zároveň vyzval vlastníkov, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy požiadali o vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby v súlade s § 88a stavebného zákona a zároveň ich upozornil, že v prípade nedoloženia požadovaných dokladov stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 6 písm. a) stavebného zákona. Stavebník uvedenú výzvu nerešpektoval a stavebnému úradu nepredložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby ani doklady, ktoré stavebný úrad v uvedenej výzve žiadal. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na podklade predloženého spisového materiálu týkajúceho sa danej veci zistil, že stavebný úrad pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. S týmto záverom sa stotožnil aj súd.
názoru prvostupňového súdu postup správnych orgánov v danom konaní bol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a na základe správne zisteného skutkového stavu veci a správneho postupu po zistení potrebných skutočností, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, resp. to že stavebníci v tomto prípade nesplnili povinnosti, ktoré im ukladá zákon a nepredložili stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby a tým nedodržali podmienky stanovené vo výzve zo dňa 28.08.2012, aby v lehote 60 dní predložili potrebné doklady a týmto svojim konaním podmienili následné vydanie rozhodnutia o odstránení stavby. Pokiaľ žalobcovia poukázali na ustanovenie § 126 stavebného zákona - v zmysle ktorého ak sa konanie
tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, je potrebné, aby stavebný úrad postupoval v konaní tak, aby tieto boli zabezpečené - prvostupňový súd zdôraznil, že práve žalobcovia v 1) a 2) rade sú porušovateľmi uvedeného ustanovenia, pretože zrealizovaním uvedenej stavby prístrešku, ako jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie, ktorá bola predložená účastníkmi konania, bránia vo výhľade z okna svojim susedom N. K. a D. K., ktorí sú spoluvlastníkmi susedného domu, ktorý stojí bezprostredne pri zrealizovanej stavbe prístrešku. Prvostupňový súd súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zdôraznil, že je potrebné, aby boli pri realizácii stavby a to už či jednoduchej alebo inej dodržané požiadavky uvedené v týchto ustanoveniach. Poukaz na ustanovenie § 6 vyhlášky žalobcami v žalobe, preto súd považoval za nedôvodný, pretože práve ich konaním neboli tieto podmienky jednak vyplývajúce z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ako aj s poukazom na obsah ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. naplnené. Pokiaľ žalobcovia namietali, že zabezpečenie doloženia dokladov bolo pre nich neúnosné a nákladné, súd uviedol, že v danej konkrétnej veci postačovalo to, aby žalobcovia podali písomnú žiadosť o dodatočné povolenie stavby a v rámci nej poukázali na tieto dôvody, prípadne na už nimi predložené doklady. Takýto postup však stavebníci nezvolili a v rozpore so zákonom stavbu zrealizovali. Súd konštatoval, že postupom správnych orgánov a následným vydaným rozhodnutím žalovaného neboli porušené subjektívne práva žalobcov v 1) a 2) rade. Porušenie subjektívnych práv, na ktoré žalobcovia poukázali v tomto konaní svojimi argumentmi jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale ani v samotnej žalobe jednoznačne nepreukázali. Jediným účastníkom, ktorý si v tomto konaní nesplnil svoje povinnosti bol stavebník C. G. a jeho manželka D.. Čo sa týka námietky predpojatosti N. K. v stavebnom konaní, prvostupňový súd konštatoval, že jednak žalobcovia túto námietku neuplatnili v stavebnom konaní, nepoukázali na ňu, preto sa ňou nezaoberali správne orgány, z dôvodu ktorého sa touto námietkou nezaoberal ani súd. Na margo veci zároveň uviedol, že uvedená námietka predpojatosti nebola v predmetnom stavebnom konaní ani zo strany štátneho dozoru nad zákonnosťou, ktorým je práve prokuratúra, preukázaná. Na základe týchto skutočností senát krajského súdu žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol
1 O.s.p. nakoľko žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov
2 písm. a), b), c),
názoru žalobcov rozhodol vo veci samej predčasne a skôr než sa oboznámil s výpoveďou žalobcu v
názoru žalobcov takým dôvodom, pre ktorý bez všetkého je potrebné určiť povinnosť uskutočniť stavbu na základe stavebného povolenia. Nakoľko pôvodne vlastník súhlas so stavbou udelil a námietku vzniesol pred tým ako bola stavba postavená, mal správny orgán skúmať, či podaná námietka nie je účelová, k čomu nedošlo. V piatom bode žalobcovia poukázali na nečinnosť správneho orgánu pri ohlásení drobnej stavby
Tento úkon stavebného úradu je ničotný a hľadí sa naň, akoby neexistoval. V deviatom bode odvolania znova poukázali na porušenie zásady uvedenej v § 3 ods. 4 správneho poriadku, pretože správny orgán bez preverenia veci na mieste samom určil, že na stavbu je potrebné stavebné povolenie, čo považovali za ľubovôľu a správny orgán sa rovnako ani nepokúsil o zmierlivé riešenie veci, hoci by to v tejto veci bolo možné, nakoľko žalobcovia vychádzali z toho, že sused nemá námietky voči stavbe, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedeli až z vyjadrenia stavebného úradu doručeného 17. augusta 2012, t.j. na 32 deň po ohlásení stavby. V desiatom bode odvolania žalobcovia konštatovali, že výzvou z 28. augusta 2012 ich stavebný úrad ako stavebníkov vyzval na predloženie dokladov
1 stavebného zákona. Doklady, ktoré požadoval stavebný úrad od žalobcov už boli stavebnému úradu predložené v rámci ohlásenia drobnej stavby, a to dvojmo. Požiadavka stavebného úradu na predloženie dokladu o tom, že zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom a osobitnými predpismi je nezrozumiteľná, nakoľko práve v konaní o dodatočnom povolení stavby je úlohou stavebného úradu zistiť, či stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto je
žalobcov otázne, kto by mal taký doklad vydať. Žalobcovia zdôrazňovali, že všetky doklady, ktoré stavebný úrad opätovne požadoval, už mal k dispozícii a mal z nich možnosť posúdiť, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom.
názoru žalobcov opätovné doručovanie tých istých dokladov je neekonomické a vyznačuje sa prílišnou formálnosťou. S uvedenou námietkou sa krajský súd nevysporiadal. V posledných bodoch jedenásť a dvanásť odvolania žalobcovia poukázali na nedostatočné vyhodnotenie a odôvodnenie uplatnených námietok žalobcov v správnom konaní, čím krajský nepostupoval v súlade s princípom ústavne konformného výkladu s prihliadnutím na zásadu rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci, ktorá je formulovaná v článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Stavebný úrad opomenul súkromie a pohodu bývania žalobcov, pretože práve oni sú obmedzovaní v užívaní súkromia, keďže z bočnej strany susediaceho domu je osadené okno priamo s výhľadom do dvora a domu žalobcov. Žalobcovia zároveň poukázali na skutočnosť, že stavebný úrad im ako stavebníkom nevrátil plán drobnej stavby vyhotovený architektom Ing. R., ktorý bol dvojmo dodaný stavebnému úradu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia uviedli, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevyrovnal so všetkými ich námietkami, vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že napriek uvedeným nedostatkom v postupe stavebného úradu, sú napadnuté rozhodnutia zákonné. Z uvedených dôvodov žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby po prejednaní veci vydal v súlade s § 250ja ods. 3 OSP rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/15/2013-121 z 2. mája 2014 zmení tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. ObÚ-PO-OVBP-2013/108/506/ŠSS-Ka z 28. januára 2013 v spojení s rozhodnutím mesta Bardejov sp. ŽP 2012/04083 z 19. novembra 2012 a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Do konania pribratý účastník konania D. K. vo svojom písomnom vyjadrení z 22. júla 2014 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu a mal za to, že rozhodnutie Mesta Bardejov č. sp. ŽP 2012/04083 z 19. novembra 2012, ako aj preskúmavané rozhodnutie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-PO-OVBP-2013/108/506/ŠSS-Ka z 28. januára 2013 sú vecne správne, vydané v súlade so zákonom a sú dostatočne odôvodnené a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/15/2013-121 z 2. mája 2014 potvrdil. IV. Do konania pribratý účastník N. K. vo svojom písomnom vyjadrení z 28. júla 2014, k prvým dvom bodom odvolania uviedol, že súd
jeho názoru neodňal žalobcom možnosť konať pred súdom, nakoľko žalobcovia boli riadne predvolaní na pojednávanie, avšak opätovne ospravedlňovali svoju neúčasť. Navyše boli zastúpení advokátom, ktorý mal zastupovať žalobcov aj v prípade ich neprítomnosti, pričom žalobca 1) bol pred vydaním rozhodnutia vypočutý súdnou úradníčkou dožiadaného Okresného súdu Bardejov. K bodu 3 odvolania skonštatoval, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov a vydané rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Vo vzťahu k bodu 4 odvolania uviedol, že síce súhlasil so stavbou, ale v súhlasnom stanovisku neuviedol, že stavba môže byť postavená pod oknom rodinného domu. Pri ústnom jednaní sa so žalobcom v 1. rade dohodol, že stavbu môže postaviť, ale mimo okna. Nakoľko žalobca túto pripomienku nedodržal, uplatnil námietku. Stavebný úrad na základe svojej úvahy zváži, či na ohlásenú drobnú stavbu sa vyžaduje stavebné povolenie, alebo stačí jej ohlásenie. Práve pri určení, že je potrebné stavebné povolenie prihliadal na jeho námietku, aby stavba nebola osadená priamo pod oknom. Zároveň uviedol, že v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Aj napriek tomu, že žalobcovia nemali doručené predmetné oznámenie stavbu uskutočnili, pričom pokračovali v stavbe aj vtedy, keď stavebný úrad doručil žalobcom vyjadrenie, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. K ďalším bodom v odvolaní sa N. K. nevedel vyjadriť pre neznalosť celého administratívneho spisu. Nesúhlasil s námietkou žalobcov, že správny orgán si špekulatívne a zavádzajúco prispôsoboval hlavne sled času (dátumov) na listinách, nakoľko datovanie listiny a jej doručenie sú dve odlišné skutočnosti. Doručenie listiny závisí predovšetkým od žalobcov, či si zásielku prevezmú pri doručení, resp. v lehotách platných pre doručovanie, alebo či si zásielku neprevezmú vôbec. K deviatemu bodu v odvolaní uviedol, že zmierlivé riešenie veci so žalobcami nie je možné, nakoľko žalobcovia môžu osadiť stavbu na svojom pozemku, ale mimo okna jeho rodinného domu. K bodu 11 odvolania uviedol, že stavebný úrad vyhodnotil ním vznesenú námietku správne tak, že je potrebné zo strany žalobcov požiadať o dodatočné povolenie stavby a následne po nerešpektovaní predmetnej výzvy zo strany žalobcov postupoval správne, ak rozhodnutím nariadil odstránenie stavby. Stavba postavená priamo pod oknami domu úplne zatienila izbu, pričom okno je jediným zdrojom svetla do izby. Uviedol, že tým, že okno je osadené s výhľadom do dvora žalobcov sa nedá nič robiť. Dom je postavený v súlade s projektovou dokumentáciou a v súlade so stavebným povolením. Predmetný rodinný dom bol prvý, ktorý bol na jestvujúcej ulici postavený. Ak žalobcom vadil pohľad z okna rodinného domu na ich pozemok, mali možnosť v čase výstavby svojho domu postaviť ho tak, aby nemali kontakt so žiadnym susedom, ani s nimi. Žalobcovia v konaní neuviedli dôvod, ktorý spôsobuje obmedzovanie ich súkromia. Naopak stavba, ktorú žalobcovia postavili pod oknom, znižuje kvalitu bývania v rodinnom dome jednak tým, že v izbe nie je iný zdroj svetla a jednak tým, že zamedzením prístupu svetla je predpoklad vzniku vlhkosti v izbe a vytvárania plesní na stenách izby. K poslednému bodu odvolania sa nevedel vyjadriť. Záverom skonštatoval, že rozhodnutie súdu je vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a rozhodnutie Mesta Bardejov a následne aj preskúmavané rozhodnutie sú vydané v súlade so zákonom a sú dostatočne odôvodnené. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. V. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril. VI. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu - Obvodného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-OVBP-2013/108/506/ŠSS-Ka z
1
1 Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2
čl. 1
čl. 2 ods. 2
čl. 152 ods. 4 Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre dodatočné povolenie stavby - Prístreška pre motorové osobné vozidlo žalobcov, resp. pre ich nesplnenie, či nastali zákonné podmienky na odstránenie predmetnej stavby v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 88
stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
2 písm. a) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.
1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2
2 veta prvá stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené
odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.
1 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
2
1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
6 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.
1, 2, 3 stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s námietkami žalobcov ako účastníkov správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Pri stavbách, na ktoré sa nevyžaduje stavebné povolenie a stačí len ohlásenie, môže stavebník uskutočniť stavbu alebo iné stavebné úpravy len na základe písomného ohlásenia na príslušnom stavebnom úrade. Deň ohlásenia je dňom, keď ohlásenie bolo podané na príslušnom stavebnom úrade alebo odovzdané na poštovú prepravu. Samotným ohlásením však nevzniká stavebníkovi oprávnenie uskutočniť stavbu. To mu vzniká až doručením písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Po ohlásení sa teda nevykonáva stavebné konanie a nevydáva sa ani rozhodnutie
správneho poriadku, iba sa doručí písomné oznámenie, na základe ktorého môže stavebník uskutočniť stavbu. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať, nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. Stavebníkovi sa doručuje do vlastných rúk ako dôležitá písomnosť. Žalobcovia v tomto prípade si splnili svoju zákonnú povinnosť, keď predtým ako začali stavať prístrešok ohlásili stavbu príslušnému stavebnému úradu, t.j. Mestu Bardejov na predpísanom tlačive spolu so všetkými požadovanými dokladmi. Následne však mali počkať na doručenie písomného oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu stavby. Tým, že žalobcovia nesprávne vyhodnotili situáciu a začali stavať, porušili § 57 ods. 2 stavebného zákona. K námietke žalobcov, že správny orgán nerozhodol bezodkladne, resp. v lehote do 30 dní v zmysle správneho poriadku, ani ich neupovedomil o predĺžení lehoty na rozhodnutie, odvolací súd konštatuje, že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania
ustanovenia § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči vykonaniu jednoduchej stavby, jej zmeny, drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác reklamného zariadenia (§ 56 písm. j) stavebného zákona), nemá formu rozhodnutia. Na postup stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie, sa primerane vzťahujú len ustanovenia o základných pravidlách správneho konania
správneho poriadku, preto správny orgán nebol povinný konať v uvedených lehotách. Následne stavebný úrad vo vyjadrení zo
kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. V súlade s § 3 správneho poriadku pre riadne objasnenie veci a zistenie skutočného stavu môže
potreby vykonať miestne zisťovanie a ústne pojednávanie. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil, a ďalej postupuje
ustanovení upravujúcich stavebné konanie. Dňom, keď stavebník požadované údaje a doklady predloží, je začaté stavebné konanie. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu možno povoliť. Vyhodnocuje sa pri tom jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnou dokumentáciou, resp. s využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na záväzné stanoviská dotknutých orgánov a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť, inak nariadi stavbu odstrániť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
zákona, a preto v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby. Rovnako z ustanovenia § 88a ods. 6 písm. a) stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Ani jednu z týchto povinností žalobcovia nesplnili, preto stavebný úrad konal v súlade so zákonom, ktorý v tomto prípade jednoznačný a nariadil odstránenie stavby rozhodnutím, ktoré má všetky požadované zákonné náležitosti. V súvislosti s povinnosťou žalobcov predložiť žiadosť o dodatočné stavebné povolenie poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 As 46/2006-75, [1202/2007 Sb. NSS]: „Dodatečné stavební povolení může být vydáno jen při splnění podmínek daných stavebním zákonem a příslušným prováděcím předpisem, tj. pouze v případě, že stavebník podá žádost o dodatečné povolení stavby, resp. dodatečné povolení změny stavby, a předloží k ní podklady ve stejném rozsahu jako k žádosti o stavební povolení.“ Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy, pričom posudzuje najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Zákonodarca taxatívne neupravuje rozsah požadovaných dokladov. Stavebný úrad pri ich určení vychádza z charakteru posudzovanej stavby a z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté. Pokiaľ stavebník v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby je nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby. Rovnaký postup sa vzťahuje aj na stavby postavené bez písomného oznámenia stavebného úradu
2, ktoré treba ohlásiť. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
vypočutý ako účastník konania. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca 1) uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch uvádzaných v žalobe v celom rozsahu a žiada, aby krajský súd rozhodol v súlade s petitom žaloby. Žalobcovia 1), 2) svoju neprítomnosť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove, ktoré sa uskutočnilo
tvrdenia žalobcu 1), „by to manželka nezvládla“, ale po vzájomnej telefonickej dohode s pracovníčkou Informačného centra Okresného súdu Bardejov sa mal výsluch žalobcov 1), 2) uskutočniť na súde
3 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 246c veta prvá OSP a s ust. § 224 ods. 1 OSP v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve upravuje vznik nároku na náhradu trov konania iba proti žalovanému správnemu orgánu, nie proti žalobcovi, ktorý podal žalobu a ňou disponuje. Špecifické postavenie ďalšieho účastníka v konaní spôsobuje, že trovy konania, ktoré mu vznikli, znáša zo svojho. S poukazom na uvedené odvolací súd o náhrade trov do konania pribratých účastníkov rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a náhradu trov konania im nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.