Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 22. októbra 2015 sp.zn. 11 Co 868/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p., pričom podrobne rozviedol v čom tieto odvolacie dôvody spočívajú. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil
zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Uviedol, že rozhodnutiu prvostupňového súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia a že by aplikované zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
názoru odvolacieho súdu zodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., lebo dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky skutkové a právne otázky. Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti uviedol ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Citoval zákonné ustanovenia aplikované súdom prvého stupňa týkajúce sa zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka. Konštatoval, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaná 2/ porušila predkupné právo žalobkyne na kúpu predmetných nehnuteľností zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka, a to tým, že jej neponúkla ako podielovej spoluvlastníčke odkúpiť predmetné nehnuteľnosti, a to za rovnakú ponuku ako mala od žalovaného 1/, pričom žalovaná 2/ a žalovaný 1/ nie sú si osoby blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd uviedol, že skutočnosť neponúknutia predmetných nehnuteľností žalobkyni, ako aj skutočnosť, že nejde o blízke osoby, vyplynuli už zo samotnej výpovede žalovaných a žalobkyňa vo svojej výpovedi 16. januára 2014 len túto skutočnosť, tvrdenú jen právnym zástupcom, potvrdila. Vzhľadom na to sa odvolací stotožnil s tým, že pre skutkové a právne zhodnotenie danej právnej veci bol samotný výsluch žalobkyne16. januára 2014 iba podporný a vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne, ktorý správne
správy jej ošetrujúceho lekára umožňuje výsluch v jej domácom prostredí, už nebol potrebný. Aj keď odvolateľ poukazoval na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd poukázal na závery vyslovené v citovanom náleze ÚS SR. Napriek tomu, že žalovaní neboli o výsluchu žalobkyne 16. januára 2014 upovedomení a ich návrhu na jej opätovné vypočutie nebolo vyhovené, nedošlo
názoru odvolacieho súdu takýmto postupom k odňatiu im možnosti konať pred súdom, lebo na pojednávaní 20. marca 2014 boli s takýmto dôkazom oboznámení. Mali možnosť sa teda k nemu vyjadriť a žalobkyňou uvádzané skutočnosti namietať, čo neurobili. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti nemožno považovať za sporné, keďže vyplynuli aj z výpovedí žalovaných. Navyše z odvolania nemožno vyvodiť akú konfrontáciu so žalobkyňou mal žalovaný 1/ na mysli. Odvolací súd poukázal na znenie § 212 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada len vtedy, ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nie je daný prípad. Teda aj keď súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 122 O.s.p. a dôkaz - výsluch žalobkyne - vykonal mimo pojednávania bez toho, aby boli žalovaní o ňom upovedomení a ďalej nepripustil jej opätovný výsluch, s poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p., ako aj na citovaný nález ÚS SR sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že po skutkovej a právnej stránke veci mala výpoveď žalobkyne len podporný charakter. Uvedená vada konania nemala preto za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a námietka týkajúca sa účasti žalobkyne na svadbe je
názoru odvolacieho súdu irelevantná. Okresný súd Michalovce uznesením z 18. decembra 2015 č.k. 20 C 22/2013-219 uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 99, 50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 247, 08 € na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol
1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ odvolanie (čl. 236). Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Navrhol ho zrušiť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), a to spočívajúcim v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia.
jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, nespĺňajú požiadavku spravodlivého, teda riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia. Samotné rozhodnutie odvolacieho súdu je
neho vnútorne protirečivé, nekonzistentné, nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku arbitrárne. Takmer celé rozhodnutie je totiž postavené na obhajobe nezákonného postupu prvostupňového súdu výsluchom žalobkyne. Jeho návrhu na výsluch žalobkyne nebolo vyhovené, výsluch
neho sa odvolací súd mýli, ak tvrdí, že výpoveď žalobkyne má len podporný charakter, práve naopak, z jej výpovede môžu byť zistené skutočnosti významné pre náležité zistenie skutkového stavu, nakoľko samotné porušenie predkupného práva ešte nemusí znamenať neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaná 2/ sa v plnom rozsahu stotožnila s dovolaním . Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3, 4 O.s.p. Dovolaním žalovaného 1/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, vo výroku ktorého súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
3, 4 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ proti potvrdzujúcemu rozsudku vo veci samej nie je
ustanovenia § 238 O.s.p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a/až c/, e/ a g/ O.s.p. žalovaný 1/ nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd. Žalovaný 1/ namietal, že mu postupom odvolacieho súdu (spolu s postupom prvostupňového súdu) bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto svojím postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04 . Vadu konania
1 O.s.p. žalovaný 1/ vyvodzoval jednak z nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a tiež zo skutočnosti, že dôkaz - výsluch žalobkyne 16. januára 2014 - nebol vykonaný procesným spôsobom, ale v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti, ako základnými zásadami civilného konania. Tým, že bol vykonaný bez jeho prítomnosti a bez toho, aby bol o jeho vykonaní upovedomený, došlo k porušeniu jeho procesných práv (k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
ods. 2 ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovaniana pojednávaní okrem konania
4.
ods. 3 súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pojednávanie
vypočul a spísal zápisnicu (č.l. 131 spisu). Pojednávanie
návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/ spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Z obsahu dovolania žalovaného 1/ možno vyvodiť jeho námietku, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p. Pre tento záver svedčí i ustanovenie 243a ods. 2, veda druhá O.s.p., ktoré ustanovuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z § 132 O.s.p. vyplýva, že dôkazy hodnotí súd
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 až 5 O.s.p.). Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Keď najvyšší súd nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe súdnych spisov, preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu
príslušných zákonných ustanovení. Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa („súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke“). Podrobne sa vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami ktoré vyhodnotil z konkrétne uvedených dôvodov za nedôvodné. Vzhľadom na to sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti a presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietkam žalovaného 1/ doplnil aj ďalšie dôvody, čo mu ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. tiež umožňuje. Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ale treba uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Ako bolo uvedené zhora, odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa, preto nebol dôvod na postup
druhej vety citovaného stanoviska. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že potvrdzujúci rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týka aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.