Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžo/51/2014 Identifikačné číslo spisu: 1012201770 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201
§ 10ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
§ 211a nasl.
O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Všeobecne záväzné nariadenia sú normatívne právne akty, ktoré obsahujú všeobecne záväzné pravidlá konania fyzických a právnických osôb, obmedzené územnou pôsobnosťou obce. Oprávnenie obce vydávať všeobecne záväzné nariadenie je upravené Ústavou Slovenskej republiky v čl. 68, podľa ktorého môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia, a to vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy SR, pri výkone štátnej správy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach. Oprávnenie obce vydávať všeobecne záväzné nariadenia je upravené aj v ustanovení § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Obec vo veciach územnej samosprávy vydáva všeobecne záväzné nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (§ 6 ods. 1). Podľa § 4 ods. 3 písm.
- f)a
- g)zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec pri výkone samosprávy najmä
- f)zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
- g)zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Podľa ust. § 6a ods. 2, písm. d),
- i)zákona č. 377/1990 o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, Bratislave je vyhradené
- d)zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti,
- i)zabezpečovať verejný poriadok na uliciach a iných verejných priestranstvách. Podľa § 7a ods. 2 § 7a ods. 2 písm.
- e)zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestskej časti je vyhradené
- e)zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev. V ustanovení § 1 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011 žalobca definoval obsah pojmu verejné priestranstvo pre účely nariadenia ako priestranstvo, ktoré je bežne verejne prístupné, slúžiace na verejné užívanie, s rešpektovaním obmedzení stanovenými inými právnymi predpismi (napríklad zákona o pravidlách cestnej premávky a podobne), najmä však cesty, chodníky, mosty, priechody, nadchody a podchody, schody, rampy, parkoviská, nábrežia, parky a lesoparky, cintoríny, trhoviská, námestia, trávnaté plochy, detské ihriská a podobne. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 všeobecne záväzného nariadenia obyvatelia mestskej časti, vlastníci nehnuteľností, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností sú povinní podieľať sa na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia a napomáhať udržiavať poriadok mestskej časti. V tejto súvislosti sú povinní najmä bezodkladne odstrániť akékoľvek znečistenie na priľahlom verejnom priestranstve do vzdialenosti 22 metrov od hranice užívanej nehnuteľnosti na všetky strany. Ich práva alebo nároky na náhradu škody voči tomu, kto znečistenie spôsobil ostávajú nedotknuté. Podľa ust. § 3d ods. 2 až 5 cestného zákona,
(2)Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.
(3)Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
(4)Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
(5)Správu pozemných komunikácií vykonávajú,
- a)ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba)
- b)ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, 2c)
- c)ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené,
- d)ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa ust. § 9 ods. 2 a 3 cestného zákona,
(2)Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
(3)Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami. Podľa čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky,
(2)Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3)Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa čl 13 ods. 1 písm.
- a)ústavy, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Z zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva že vlastníci, správcovia, alebo užívatelia nehnuteľností sú povinní bez prieťahov odstraňovať závady schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou len za splnenia podmienok:
- a)jedná sa o chodník priľahlý k nehnuteľnosti,
- b)nehnuteľnosť sa nachádza v súvisle zastavanom územní,
- c)hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou. V prípade ak nie je niektorá z uvedených podmienok splnená, povinnou osobou odstraňovať závady v schodnosti chodníkov je správca miestnych komunikácií. Žalovaný v § 3 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011, rozšíril povinnosti obyvateľov mestskej časti, vlastníkov, správcov, užívateľov nehnuteľností nad rámec zákona. Rozšíril povinnosti uvedených subjektov bezodkladne odstrániť akékoľvek znečistenie na priľahlom verejnom priestranstve bez ohľadu na charakter priľahlého verejného priestranstva, t.j. bez ohľadu na okolnosť, či je verejným priestranstvom chodník, iná komunikácia, zeleň a podobne. Zároveň nariadením rozšíril (v rozpore s § 9 ods. 2 cestného zákona) aj oblasť, ktorú je takýto subjekt povinný vyčistiť aj o verejný priestor, ktorý nie je priľahlým k užívanej nehnuteľnosti a to až do vzdialenosti 22 metrov všetkými smermi. Uložením povinnosti obyvateľom mestskej časti a nútiť ich aby konali niečo, čo zákon neukladá, porušil žalovaný svoju povinnosť konať len v súlade so zákonom a v jeho medziach. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací k záveru, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože na náhradu trov konania nemá zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.