ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zmenil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 7. marca 2011, č. j. SÚ/CS 16925/2010/2011/6/Pix o umiestnení stavby č. 572 „Bytový dom - nadstavba“ na S. ul. č. XX, v Bratislave, na parc. č. 10.525, súp. č. 557 a parc. č. 21.821/1, v kat. území J.. Po oboznámení sa s obsahom tak súdneho ako aj administratívneho spisu, krajský súd v danej veci skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Vychádzal z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým sa vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť ohľadne doručovania listín verejnou vyhláškou vzhľadom na väčší počet účastníkov stavebného konania. Žalobca mohol všetky svoje práva uplatniť v procesnom postavení účastníka konania a jeho práva boli v rámci odvolacieho správneho konania zhojené.
názoru krajského súdu uzavretím nájomnej zmluvy žalovaný ako stavebník zabezpečil parkovanie k plánovanej nadstavbe jedného mezonetového bytu, preto námietku žalobcu o nedostatku rozhodnutia žalovaného v oblasti statickej dopravy pokladal za nedôvodnú. Za nedôvodnú námietku žalobcu pokladal tiež jeho žiadosť o doplnenie svetlotechnického posudku na posúdenia vplyvu predmetnej nadstavby na susedné budovy. Žalobca nepreukázal tvrdenie, že svetlotechnický posudok nehodnotil nadstavbu a jej okolie komplexne. Správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov, ktorý bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý v posudku uviedol, že vplyv plánovanej nadstavby vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov, plánovaná nadstavba svojou polohou a výškou neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých bytov a jej vplyv vyhovuje tiež požiadavkám STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých miestností s dlhodobým pobytom ľudí a dovolený uhoľ tienenia nebude prekročený v rámci nadstavby. Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti stanoviska Technickej inšpekcie, a.s., Bratislava, ktorá vyhodnotila projektovú dokumentáciu k výťahu z hľadiska požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a zaujala k nej súhlasné stanovisko, krajský súd túto námietku pokladal za predčasnú. Hľadisko bezpečnosti prevádzky zdvíhacieho zariadenia bude posudzovaná v rámci stavebného konania a bude závisieť od konkrétneho typu, ktorý v včas aktuálnom nie je ani nemusí byť známy.
odôvodnenia rozsudku krajský súd predmetnú vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa
ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Za odvolací dôvod žalobca označil skutočnosť, že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Namietal, že krajský súd uskutočnil dňa
názoru žalobcu je výlučnou zodpovednosťou súdu zabezpečiť riadny chod kancelárie a uvádzaná skutočnosť nemôže byť na škodu práv účastníka konania. V ďalšej časti podaného odvolania, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššie súdu slovenskej republiky zo dňa
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského súdu, s prihliadnutím na zásadný, žalobcom namietaný odvolací dôvod spočívajúci v odňatí možnosti konať pred súdom.
2 OSP, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
1 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
3 OSP ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ treba vykladať v takom zmysle, že sa jedná o taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti.
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (podobne aj čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky), každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Uvedené právo účastníka však nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (ust. § 115 ods. 1 a 2 OSP). Súd však nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní „dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, hodnotí súd, a to vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý účastníkovi bráni byť prítomný na pojednávaní, musí účastník súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom. Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní, a ak mu vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,
ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (Nález Ústavného súdu SR zo dňa
ktorej žalobca v pozícií splnomocniteľa, výslovne vyjadril súhlas, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, a v prípade, že ich ustanoví viac, vyjadril súhlas, aby každý z nich konal samostatne. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nemal dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 OSP. Právny zástupca žalobcu žiadosť o odročenie pojednávania konajúcemu súdu neoznámil jednak bez zbytočného odkladu po tom, ako obdržal potvrdenie ošetrujúceho lekára o dočasnej práceneschopnosti, prípadne v priebehu práceneschopnosti v primeranej lehote pred určeným termínom prejednania veci, a jednak z dôvodu, že aj pre takúto nepredvídanú skutočnosť bola advokátovi odsúhlasená žalobcom možnosť určiť na zastupovanie v súdnom konaní substitúta. Naviac z predloženého vyjadrenia právneho zástupcu ošetrujúceho lekára zo dňa
3 veta druhá OSP, v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal pre jeho neúspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá právo na náhradu trov konania zo zákona. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.