3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v Prešove svoj nesúhlas s postúpením veci odôvodnil nasledovne: Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 3C/254/2014-23 z
jeho názoru je zrejmé, že nejde o správny orgán, ani orgán územnej či záujmovej samosprávy, a nejde ani o také fyzické či právnické osoby, ktorým by zákon ukladal právomoc rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch iných subjektov. Rovnako poukázal na obsah žaloby, či formuláciu petitu, z ktorých nevyplýva, že by bolo napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, Mestského úradu Svidník, ktorý ani nie je uvedený ako účastník konania. Krajský súd uviedol, že ustanovenia § 137 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona riešia situáciu, kedy sú v rámci stavebného konania vznesené účastníkmi konania občianskoprávne námietky, pričom tie nie sú účastníkmi konania vyriešené v rámci stavebného konania a nedôjde k dohode. V tejto situácii stavebný úrad odkáže účastníkov konania na podanie občianskoprávnej žaloby na všeobecný súd za účelom rozhodnutia vzniknutého sporu. Záverom krajský súd uviedol, že nie je príslušným na toto konanie a vecne a miestne príslušným súdom na konanie je Okresný súd Svidník, konajúci ako súd prvého stupňa v zmysle všeobecných ustanovení O.s.p. II.
3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie o vecnej príslušnosti (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 104a ods. 3 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. Z obsahu predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v predmetnom konaní sa žalobca návrhom doručeným dňa
stavebného úradu predmetné námietky by mohli znemožniť dodatočné povolenie stavby, ktorá je predmetom stavebného konania alebo by umožnili jej realizáciu len v podstatne inej miere či forme a zároveň stavebný úrad konanie prerušil. Okresný súd Svidník posúdil podaný návrh žalobcu ako žalobu
piatej časti O.s.p. a uznesením č. k. 3C/254/2014-23 z 19. decembra 2014 zastavil konanie, účastníkom nepriznal náhradu trov konania a po právoplatnosti rozhodnutia postúpil vec Krajskému súdu v Prešove, ktorý
jeho názoru je vecne príslušným na rozhodnutie o predmetnom návrhu.
1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade skúmal charakter podanej námietky vznesenej žalovanými v stavebnom konaní v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona. V tomto smere uvádza, že v konaniach
stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých
právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný úrad sa vždy pri ich uplatňovaní v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ k dohode nedôjde, odkáže účastníkov konania na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického charakteru, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietka vznesená žalovanými ako účastníkmi stavebného konania sa týka hlasovania vlastníkov bytového domu o realizácii stavby „vyrezanie stropného otvoru“. Žalovaní v tomto smere spochybnili dôkazy o hlasovaní vlastníkov bytového domu, resp. spochybnili dosiahnutú väčšinu hlasov vlastníkov bytov pri schvaľovaní tejto stavby, nie samotnú stavbu ako takú. Najvyšší súd konštatuje, že hlasovanie vlastníkov bytov, resp. spoločenstva vlastníkov bytov upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o ingerenciu súdu do rozhodovania zhromaždenia, resp. spoločenstva vlastníkov bytov, rozhodovanie spoločenstva je rýdzo súkromno-právnou skutočnosťou, v zásade bez verejnoprávnych aspektov. Výnimku predstavuje len zápis skutočností vyplývajúcich z rozhodnutí spoločenstva v príslušnom registri v rámci registrového konania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov o schválení stavby „vyrezanie stropného otvoru“ má súkromnoprávnu povahu a spoločenstvo ako také nerozhodovalo v oblasti verejnej správy, preto námietka vznesená vlastníkmi J. T. a U. T. má čisto občianskoprávny charakter a nenapĺňa znaky námietky územno-technického alebo stavebno-technického charakteru. V tomto smere ide o občianskoprávny spor medzi vlastníkmi bytového domu, medzi ktorými nedošlo k dohode o schválení stavby „vyrezanie stropného otvoru“ vo vchode č. XX v bytovom dome na KN C 202/265 v k.ú. Y.. Na predmetný spor preto nie je možné aplikovať ustanovenia správneho súdnictva upraveného v piatej časti O.s.p. Záverom dáva Najvyšší súd do pozornosti, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že predmetné konanie nespĺňa ani ďalšie znaky konania
piatej časti O.s.p., nakoľko žalovaným nie je správny orgán a neexistuje ani rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by malo byť predmetom preskúmania, resp. nejde ani o jeho nečinnosť, ani o ochranu pred nezákonným zásahom a pod., na ktoré sa aplikujú ustanovenia piatej časti O.s.p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104a ods. 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný. Na konanie je
1 O.s.p. vecne príslušným Okresný súd Svidník ako súd prvého stupňa konajúci v zmysle všeobecných ustanovení O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.