1, ods. 2 Tr. zák., o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. októbra 2014, sp. zn. 5 To 12/2014, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Brezno rozsudkom z 15. apríla 2013, sp. zn. 1 T 193/2012, uznal obvineného Ing. S. S. za vinného z prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) eur.
3 Tr. zák. bol obvinenému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
1, ods. 2 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným Lesom Slovenskej republiky, š.p. Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 škodu vo výške 17.876,40 € a
1 Tr. por. aj trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca poškodeného JUDr. Miroslava Krišku, AK Brezno v celkovej výške 1.654,15 eur.
2 Tr. por. súd poškodené Lesy Slovenskej republiky, š.p. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. októbra 2014 rozsudkom, sp. zn. 5 To 12/2014 tak, že
1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o náhrade škody a
por. odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie na podnet poškodeného z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. v neprospech obvineného Ing. S. S., pretože
názoru ministra spravodlivosti bol napadnutým rozsudkom porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, § 321 ods. 1 písm. f/ a § 329 Tr. por. v prospech obvineného. V dôvodoch dovolania uvádza, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou krajského súdu v časti, v ktorej uvádza, že výrok o povinnosti obvineného nahradiť poškodenému škodu vo výške 17.876,40 eur je nadbytočný.
názoru dovolateľa krajský súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že obvinenému už bola uložená povinnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom, a to rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 24. mája 2007, sp. zn. 7Cb 191/2006. Takéto tvrdenie je
názoru dovolateľa v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého je zrejmé, že uvedeným rozsudkom Okresného súdu Brezno bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (poškodenému) sumu vo výške 538.544,28 Sk (17.876,40 eur) žalovanou spoločnosťou O., s.r.o., nie obvineným. Preto z tohto rozsudku nevyplýva pre obvineného žiadna povinnosť náhrady škody pre poškodeného, tak ako to konštatuje krajský súd.
názoru dovolateľa je nepochybné, že na rozhodnutie krajského súdu
1 písm. f/ Tr. por. neexistovali zákonné dôvody, pretože krajský súd mohol takýto výrok zrušiť len v tom prípade, ak je uplatnený nárok na náhradu škody v rozpore so zákonom. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 12/2014, zo dňa 14. októbra 2014, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, § 321 ods. 1 písm. f/ a § 329 Tr. por. v prospech obvineného Ing. S. S., aby
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne sa v písomnom vyjadrení stotožnil s dovolaním ministra spravodlivosti a navrhol dovolaniu vyhovieť. Obvinený Ing. S. S. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7. augusta 2015 prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu uviedol, že dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky považuje v celom rozsahu za nedôvodné, z procesnej stránky za neprípustné a preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej stanovenej lehote a na mieste, kde možno opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Zároveň však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., nakoľko je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 3 Tr. por. Minister spravodlivosti v podanom dovolaní namietal argumentáciu krajského súdu v tej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej krajský súd uvádza, že výrok o povinnosti obvineného nahradiť poškodenému škodu vo výške 17.876,40 eur je nadbytočný z toho dôvodu, že obvinenému už bola uložená povinnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom, a to rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa
1 Občianskeho zákonníka „právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)“. V zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.
výpisu z obchodného registra spoločnosti O. s.r.o. bol v rozhodnom období - od
zásad konkurzného a reštrukturalizačného konania). Z hľadiska objektívnej stránky ide o konanie, ktorým páchateľ zmarí, čo aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Uspokojením veriteľa je poskytnutie takého plnenia v jeho prospech, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu medzi ním a dlžníkom. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je platobne neschopný alebo nadmieru zadĺžený, plní jednému veriteľovi spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník, či už priamo ako fyzická osoba alebo ak je dlžníkom právnická osoba, tak štatutárny zástupca právnickej osoby (tzv. konanie za iného - § 128 ods. 8 Tr. zák.).
8, Tr. zák., posledná veta „ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná“. Škodou v prípade trestného činu zvýhodňovania veriteľa
Trestného zákona je hodnota zmarenej pohľadávky v tej jej časti, ktorá by bola inak pomerne uspokojená. Ustanovenia o náhrade škody sú procesného charakteru. K náhrade škody môže obvineného súd zaviazať v prípade, ak ho odsudzuje za trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. por. a nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poškodený si podaním zo dňa
1 Tr. por. aj k náhrade trov vzniknutých pribratím splnomocnenca poškodeného JUDr. Miroslava Krišku, AK Brezno v celkovej výške 1.654,15 eur. Okresný súd Brezno tak rozhodol napriek tomu, že v skutku odsudzujúceho rozsudku neurčil presne pomernú časť záväzku voči poškodeným Lesom Slovenskej republiky, š.p., ktorú bol obvinený spôsobilý uhradiť, ale konštatoval, že obvinený Ing. S. S. po splatnosti faktúr uhrádzal a uspokojoval pohľadávky iných veriteľov, hoci v období od 19. mája 2006 do 22. novembra 2007 mohol uspokojiť svoje záväzky voči poškodenému - predávajúcemu v celej výške.
kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Je zrejmé, že skutok, tak, ako je formulovaný v odsudzujúcom rozsudku prvostupňového súdu nenapĺňa znaky uvedenej skutkovej podstaty, pretože
neho dlžník - O. s. r. o. - nebol neschopný plniť svoje splatné záväzky, ale naopak - bol ich schopný plniť v celej výške. Tento skutkový nedostatok, ktorý však nebol napadnutý dovolaním ministra spravodlivosti, a preto sa ním dovolací súd nemohol zaoberať súc viazaný dovolaním, vytvoril prekážku, pre ktorú nebolo možné rozhodnúť o náhrade škody spôsobenej obvineným poškodenému trestným činom. Z tohto dôvodu - vychádzajúc z odsudzujceho rozsudku, že obvinený Ing. S. S. zvýhodnil iných veriteľov pred poškodeným Lesmi Slovenskej republiky, š.p., avšak v trestnom konaní nebolo zistené v akej presnej výške ich zvýhodnil a tým spôsobil škodu - je výrok krajského súdu o zrušení výroku o náhrade škody v súlade so zákonom. Na tom nič nemení ani nesprávne odôvodnenie tohto výroku krajským súdom. Rovnako výrok o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie je zákonným výrokom, pretože neneguje oprávnenosť nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorý je odlišný od nároku priznaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 191/2006, ale pre jeho neurčitosť a preto, že dokazovanie spojené s jeho vyčíslením by presahovalo rámec potrieb trestného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 3 Tr, por., preto dovolanie ministra spravodlivosti odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.