ktorej podiel 15/40-in z pôvodnej parcely získal L. N. - pôvodný navrhovateľ 2/.
rozhodnutia Obvodného úradu MNV Š.z 2. júla 1970 bola v prospech odporcu vyvlastnená časť pôvodnej parc. č. X. v katastrálnom území Š., o výmere 1 ha 76 árov. V texte tohto rozhodnutia sa uvádza, ţe ide o nezvestných, prípadne neţijúcich vlastníkov. Náhradu za vyvlastnený pozemok bol odporca povinný zloţiť do depozitu na Štátnom notárstve v S., avšak v priebehu súdneho konania nepreukázal, ţe si túto povinnosť aj splnil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe uvedené vyvlastňovacie konanie neprebehlo riadne a
právnych predpisov platných v rozhodnom čase (v roku 1970), nakoľko bolo vedené proti mŕtvym (A. N.), dedičstvo po ktorej bolo uţ v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení prejednané a nehnuteľnosť vyvlastnená v prospech odporcu bola vo vlastníctve dediča Ľ. N.. Po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení bolo odporcovi vydané stavebné povolenie na stavbu prevádzkových budov na novovytvorenej parc. č. X. dňa
1 O.s.p. O trovách konania štátu rozhodol
D 48/2009 na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov zamietol. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a navrhovateľom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 908, 29 € na účet súdu prvého stupňa, do troch dní. Poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom z
katastrálneho zákona. Odvolací súd dospel k záveru, ţe napriek pripustenej zmene petitu súdom prvého stupňa uznesením z 10. marca 2008, petit jeho rozsudku naďalej náleţitosti vkladuschopnej listiny nespĺňa, avšak s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 3/2003 (
ktorého neurčitosť či nezrozumiteľnosť ţalobného petitu nie je dôvodom pre zamietnutie ţaloby), vo veci konal. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú na danej určovacej ţalobe nesporne naliehavý právny záujem, keďţe odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú určenia, ţe patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Zároveň sa stotoţnil aj s právnym záverom súdu 5 Cdo 87/2010 4 prvého stupňa, ţe vlastníctvo dediča Ľ. N. k predmetnej parcele bolo zachované. Z dôvodu, ţe si Ľ. N. neuplatnil reštitučný nárok
príslušných ustanovení zákona, jedinou podstatnou otázkou v prejednávanej veci bolo právne sa vysporiadať s tým, či odporca splnil zákonné podmienky pre jej vydrţanie
zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník ), v znení platnom od
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie navrhovatelia 1/ aţ 4/, 5 Cdo 87/2010 5 ktoré odôvodnili tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu (dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.), ţiadali ho zmeniť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedli, ţe prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe podiely v sporných nehnuteľnostiach do dedičstva po Ľ. a L. N. patria. Nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom videli v nesprávnom právnom závere o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam odporcom vydrţaním. Namietli záver odvolacieho súdu, ţe petit rozsudku súdu prvého stupňa nie je vkladuschopnou listinou, nakoľko práve opačný záver vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v priebehu prvostupňového konania vypracovaný súdnym znalcom z odboru zememeračstvo Ing. J. G.. Stotoţnili sa s právnym záverom odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, ţe vlastnícke právo Ľ. N. odňaté nikdy nebolo, avšak za nelogické povaţovali následné tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe pôvodní navrhovatelia si svoj nárok mali uplatniť
reštitučných zákonov (zák. č. 229/91 Zb. alebo zák. č. 503/2003 Z.z.), keďţe pôvodní navrhovatelia v čase ich prijatia uţ neţili a nakoľko im vlastnícke právo odňaté nikdy nebolo, jeho vrátenia sa ani domáhať nemohli. Poukázali na skutočnosť, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ţiadnym spôsobom neodôvodnil záver o jednoznačnom preukázaní oprávnenej drţby odporcom, nakoľko neuviedol, čím táto oprávnenosť bola preukázaná. Nestotoţnili sa ani s tvrdením, ţe odporca nemal vedomosť o tom, ţe rozhodnutie o vyvlastnení nie je právoplatné, keď naopak odporca
ich názoru túto vedomosť mal od začiatku a skutočnosť, ţe sa ako vlastník správal ešte neznamená, ţe sa tak správal oprávnene. Uţ vo svojej ţiadosti o vyvlastnenie odporca totiţ uviedol, ţe vlastníci sú nezvestní alebo mŕtvi, z čoho plynie bezpochyby záver o tom, ţe si odporca musel byť vedomý toho, ţe mŕtvym osobám, resp. nezvestným nie je moţné doručiť ţiadne rozhodnutie. Odvolací súd neodôvodnil zrozumiteľným spôsobom ani ďalší svoj právny záver, ku ktorému dospel v napadnutom rozhodnutí a to, ţe presvedčenie odporcu je podloţené okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia a o jeho dobromyseľnosti, keď nie je zrejmé, aké okolnosti mal odvolací súd na mysli. To, ţe sa niekto správa ako vlastník a platí dane ešte neznamená, ţe je poctivý a dobromyseľný. Za poctivé a dobromyseľné nie je moţné povaţovať ani konanie odporcu, ktorý si podal ţiadosť o vyvlastnenie mŕtveho, keď jednoduchým dopytom mal moţnosť zistiť okruh jeho dedičov. Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľov uviedol, ţe navrhuje dovolanie zamietnuť. Poukázal na to, ţe v priebehu konania opätovne preukázal, ţe vlastníkov pozemkov zisťoval riadne a v prípade spornej parcely č. X., katastrálne územie Š., 5 Cdo 87/2010 6 sa mu to nepodarilo. Uviedol, ţe nemal vedomosť o tom, ţe vyvlastňovacie rozhodnutie nie je právoplatné a poukázal na skutočnosť, ţe v prípade, ak podmienky pre vyvlastnenie parcely č. X. v katastrálnom území Š.splnené neboli, nemal konajúci orgán rozhodnutie o vyvlastnení vydať. Obvodný úrad MNV Š.však
1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. Odporca zároveň nesúhlasil s návrhom navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ v časti týkajúcej sa náhrady trov konania s poukazom na skutočnosť, ţe odporca sa stal účastníkom konania bez svojho zavinenia, keďţe bol celé roky presvedčený o tom, ţe je vlastníkom sporných nehnuteľností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľov 1/, 2, 3/, 4/ je dôvodné.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 87/2010 7 V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie navrhovateľov je preto procesne prípustné, nakoľko smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená ani navrhovateľmi 1/, 2/, 3/ a 4/ v dovolaní namietaná. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Hoci vadu tejto povahy dovolatelia v dovolaní nenamietali, jej existencia vyšla v dovolacom konaní najavo. 5 Cdo 87/2010 8 Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). 5 Cdo 87/2010 9
1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
1 O.s.p. na pojednávaní
1 písm. a) O.s.p. (je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie). Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe
ustálenej súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p. a prednesom účastníka konania v prejednávanej veci. Za výsluch v zmysle uvedeného je moţné povaţovať iba výpoveď navrhovateľky 3/ a 4/, ktoré ako z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom vyplýva, boli ako účastníčky konania aj poučené
Pokiaľ však odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie zaloţil na inom skutkovom a následne právnom posúdení otázky vydrţania sporného pozemku odporcom ako súd prvého stupňa, potom je nutné poukázať na skutočnosť, ţe na odvolacom pojednávaní vykonané výsluchy navrhovateliek 3/ a 4/ (ktoré sú dôkazom
K otázke dobromyseľnosti vydrţania pozemku odporcom totiţ neuviedli ţiadne skutočnosti, z ktorých by mohol 5 Cdo 87/2010 11 odvolací súd dospieť k inému skutkovému a následne právnemu záveru ako súd prvého stupňa a prednesy právnych zástupcov sporových strán nie je moţné za dôkaz povaţovať. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pokiaľ dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ) je posúdiť, či súd (prvostupňový alebo odvolací) na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu normu a či ju správne interpretoval. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie súdu, t.j. ak na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutie spočíva. Dovolací súd však napriek tomu, ţe pre tzv. inú vadu nemá dostatočný podklad pre toto posúdenie, povaţuje za potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, ţe moţnosť 5 Cdo 87/2010 12 nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku aţ novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydrţania bol však obmedzený (vydrţanie bolo obmedzené na občanov, keďţe vlastníctvo nemohol k akémukoľvek predmetu vydrţaním nadobudnúť štát ani organizácia) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydrţania, keď nebolo moţné vydrţať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Jedinú výnimku tvorili pozemky, ku ktorým by sa mohlo zriadiť právo osobného uţívania, ktoré vydrţal v prospech štátu občan, pokiaľ ich mal po dobu 10 rokov nepretrţite v drţbe a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom uţívaní pozemku. Vydrţanie vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej či inej pôde), a to aj štátom, resp. právnickou osobou, umoţnila aţ novela Občianskeho zákonníka, zák. č. 509/1991 Zb., účinná od 1. januára 1992. Aj
tejto novely sú podmienkami vydrţania
platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci drţiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydrţanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, ţe zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným drţiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrţí. Účelom vydrţania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydrţania a spôsobilého subjektu vydrţania základnými predpokladmi vydrţania sú oprávnená drţba a nepretrţitosť tejto oprávnenej drţby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným drţiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, ţe drţiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či drţiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vţdy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vţdy brať do úvahy, či drţiteľ pri beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od kaţdého poţadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí. O dobromyseľnosti moţno hovoriť tam, kde drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od kaţdého poţadovať. Omyl môţe byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl drţiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa drţiteľ ujal drţby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne moţno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 5 Cdo 87/2010 14 Odvolací súd však napriek tomu, ţe v napadnutom rozhodnutí cituje zákonné podmienky, ktoré je pre vydrţanie nutné splniť (spôsobilý predmet vydrţania, oprávnenosť drţby a jej nepretrţitosť počas celej zákonom stanovenej doby), ich súčasné splnenie právne posúdil nedostatočne a zmätočným spôsobom. Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) v dôsledku zmeny náhľadu na otázku vydrţania svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR).
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., teda vyplýva poţiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo okrem iného stručné a výstiţné vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a zároveň potreba premietnuť jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) do záveru o skutkovom stave veci do tzv. do skutkovej vety, ktorý záver stručne a výstiţne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní 5 Cdo 87/2010 15 so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu vydrţaním, pričom za nepreskúmateľné je nutné povaţovať odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä v časti, v ktorej dospel k záveru, ţe odporcovi majúcemu predmetný pozemok v drţbe od septembra 1970, vydrţacia doba uplynula v septembri 1980. V odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň úplne absentuje náleţité zhodnotenie zisteného skutkového stavu
jediného zákonného ustanovenia, ktoré súd na prejednávanú vec aplikoval. V rozpore so zákonnou zásadou presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia totiţ odvolací súd iba uviedol, ţe v prejednávanej veci ide o spôsobilý predmet vydrţania, avšak právne posúdenie tohto záveru sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza. Absentuje v ňom i právne posúdenie záveru, ţe odporca bol oprávneným drţiteľom, ktorá skutočnosť mala byť v priebehu prvostupňového konania jednoznačne preukázaná. Akými okolnosťami resp. právnymi skutočnosťami bola oprávnenosť drţby odporcu preukázaná a
tvrdenia odvolacieho súdu dokonca jednoznačne, však odvolací súd vo svojom rozhodnutí neuviedol. Závaţného pochybenia sa odvolací súd dopustil aj tým, ţe v rozpore so zásadou presvedčivého odôvodnenia rozsudku k otázke dobromyseľnosti odporcu iba uviedol, ţe o poctivosti nadobudnutia spornej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva svedčia okolnosti, aké, však opätovne neuviedol. Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.), i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil
2 O.s.p. a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. marca 2011 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu 5 Cdo 87/2010 16 Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.