4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ bol zaistený do 13.02.2016. V odôvodnení odporca uviedol, že navrhovateľ bol kontrolovaný hliadkou dňa 22.12.2015, pričom nevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením cestovného dokladu, resp. iného dokladu. Navrhovateľ nemal na území Slovenskej republiky udelený pobyt. Odporca lustráciou v IS MIGRA zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Odporca dňa 22.10.2015 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa
1 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ je na území Slovenskej republiky žiadateľom o udelenie azylu a preto je dôvod na zabezpečenie prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Dublin III.“). Odporca skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle nariadenia Dublin III. a konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byt' uložená povinnosť
1 písm.
4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 13.02.2016. Počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska. Ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj samotnú prípravu prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie. Uviedol, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť ale je možné odhadnúť ju hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ opravný prostriedok
tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „O.s.p.“). K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ dňa 23.10.2015 požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel jeho zaistenia, a mal by byť prepustený zo zaistenia a umiestnený ako žiadateľ o azyl do Pobytového tábora Rohovce, krajský súd uviedol, že navrhovateľ je osobou, u ktorej je značné riziko jeho úteku, nakoľko už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky svojvoľne opustil tábor a odišiel z neho na neznáme miesto. Navrhovateľ je osobou bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nie je možné okamžite zistiť jeho totožnosť, čím napĺňa kritériá ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia do 13.02.2016, krajský súd uviedol, že v danej veci počas uvedenej doby odporca vykonával úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu navrhovateľa v zmysle nariadenia Dublin III. do Maďarskej republiky. Odporca začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa na účel zabezpečenia a prípravy alebo výkonu jeho prevozu
nariadenia Dublin III., pretože u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, vyplývajúce už z jeho nelegálnej migrácie po Európe. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt
zákona o pobyte cudzincov, nemá žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti. V posudzovanej veci u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, ktoré vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že nemá pri sebe cestovný doklad, povolenie na pobyt, platné víza alebo platné dlhodobé víza. Odporca dĺžku doby zaistenia stanovil do 13.02.2016, pričom počas tejto doby vykonal všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V danej veci ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj príprava prevozu, jeho technické, materiálne, personálne zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarska. Ani námietku týkajúcu sa neodôvodnenia existencie rizika úteku navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodnú vzhľadom na to, že riziko úteku navrhovateľa je opodstatnené, pretože navrhovateľ ako žiadateľ o azyl na území Maďarska napriek tejto skutočnosti uvedenú krajinu opustil a chce pokračovať v ceste do Spolkovej republiky Nemecko. Svojím systematickým konaním sleduje iba to, aby sa dostal do Spolkovej republiky Nemecko. Krajský súd dospel k záveru, že odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti uviedol, že povinnosť zistiť skutkový stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. II. Stručné zhrnutie odvolacích námietok Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov
2 písm.
2 zákona o pobyte cudzincov. Svoje tvrdenia podložil okrem iného aj výňatkom z rozsudku Krajského súdu v Bratislave 4Sp/4/2016 z 22.01.2016, v zmysle ktorého je povinnosťou odporcu odôvodniť riziko úteku navrhovateľa konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ mal za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko sa krajský súd nestotožnil ani s jednou námietkou uvedenou v podanom opravnom prostriedku a v celom rozsahu vyhovel všetkým skutočnostiam odôvodňujúcim zaistenie navrhovateľa, s ktorými tento nesúhlasí, poukázal na inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu a poukázal na konštantnú judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej zákonnosť pozbavenia osobnej slobody vyžaduje účelnosť, efektívnosť a primeranosť. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolacím námietkam K vyššie uvedeným námietkam navrhovateľa sa odporca vyjadril v podaní č. p.: PPZ-HCP-BA6-33-24/2016-AV z 21.02.2016, v ktorom uviedol, že právny zástupca navrhovateľa vo veľkej miere poukazuje na tie isté argumenty ako v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu vedeného pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-654-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015. Ďalej uviedol, že navrhovateľ bol zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
nariadenia Dublin III.. Žiadosť o udelenie azylu pre navrhovateľa bola rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2016. Nakoľko konanie vo veci zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
nariadenia Dublin III. stále trvalo bolo potrebné navrhovateľa rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6- 62-009/2016-AV opätovne zaistiť v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, so stanovenou dĺžkou zaistenia do 28.02.2016. V danom prípade nejde o konkrétny dátum doby zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia pričom ako je v samotnom napadnutom rozhodnutí uvedené dĺžka doby zaistenia bude na čas nevyhnutne potrebný. Taktiež odporca má povinnosť
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov po celý čas doby zaistenia skúmať či trvá účel zaistenia z čoho je povinnosť priamo na pleciach odporcu aby po celý čas zaistenia skúmal či účel zaistenia trvá. Dôvodom zaistenia navrhovateľa bolo začaté konanie vo veci jeho návratu na územie Maďarskej republiky
Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisií osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z. z.. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ bol dňa 03.02.2016 v čase o 13.00 hod. odovzdaný príslušným Maďarským orgánom na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čunovo - Rajka z čoho taktiež možno usúdiť, že zaistenie navrhovateľa bolo účelné, nakoľko sa podarilo docieliť sledovaný úmysel a to jeho návrat na územie Maďarska. Na základe vyššie uvedeného odporca navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. IV. Právny názor Najvyššieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa
1 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov „policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu
1 písm. c).“
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.“ Osobitným predpisom je
citovaného ustanovenia Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.
4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov „štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.“
1 zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.“
1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“
1 správneho poriadku „správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“
3 správneho poriadku „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu a zohľadnení odvolacích námietok navrhovateľa dospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnom rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa. K námietke navrhovateľa, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že uvedenú námietku navrhovateľ bližšie nešpecifikoval v konaní pred odvolacím súdom. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo z takéhoto konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. 1 O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ však krajský súd vychádzal pri rozhodovaní iba z obsahu administratívneho spisu, nemožno takémuto postupu nič vytknúť. Naviac navrhovateľ ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nekonkretizoval, aké dôkazy mali byť krajským súdom k lepšiemu zisteniu skutkového stavu veci vykonané a preto za tejto situácie je možné takúto argumentáciu odmietnuť ako bezpredmetnú. Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď navrhovateľ túto námietku špecifikoval v podstate tým, že krajský súd v celom rozsahu vyhovel všetkým skutočnostiam odôvodňujúcich zaistenie navrhovateľa a nestotožnil sa ani s jedným odvolacím dôvodom navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Právo na súdnu ochranu nemožno chápať ako právo na úspech v konaní pred súdom. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, s ich vyhodnotením sa stotožnil aj odvolací súd a v podrobnostiach na tieto závery krajského súdu odkazuje s poukazom na ich správnosť. Podrobná argumentácia krajského súdu k jednotlivým námietkam navrhovateľa (časť I. tohto rozsudku), ktorou krajský súd objasnil z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľom uplatnené námietky za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa sa premietli do jeho právneho záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré potvrdil. Najvyšší súd preto nemohol považovať za vadu konania skutočnosť, že krajský súd sa nestotožnil ani s jedným odvolacím dôvodom, pretože objasnil podrobnou a vecne správnou argumentáciou, prečo nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa za dôvodné. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu, odvolací súd uvádza, že ani túto námietku navrhovateľ bližšie nešpecifikoval v konaní pred odvolacím súdom. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy navrhovateľa o tom, ako podrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí ísť o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Existenciu rizika úteku navrhovateľa odporca v napadnutom rozhodnutí odôvodnil doterajším konaním navrhovateľa, ktoré spočíva v tom, že tento najprv požiadal o udelenie azylu na území Maďarskej republiky, následne túto krajinu v priebehu azylového konania opustil a po zadržaní príslušníkmi štátnych orgánov Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu aj na jej území. Naviac zo záznamu o vykonaní lustrácie navrhovateľa v informačných systémoch pod š.: PPZ-HCP-BA6-654-002/2015-AV z 22.12.2015 vyplýva, že tento má okrem iného záznam v EURODAC-u, čo znamená, že už raz utiekol. Uvedená skutočnosť je vo všeobecnosti podstatným indikátorom vedúcim k rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho prevozu
nariadenia Dublin III., preto námietky navrhovateľa v tomto smere nebolo možné zohľadniť. Záver o vecnej správnosti rozhodnutia odporcu podporuje aj skutočnosť, že odporca riadne, v súlade s ust. § 89 ods. 1 písm.
ktorej bol navrhovateľ dňa 03.02.2016 v čase o 13.00 hod. odovzdaný príslušným Maďarským orgánom na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čunovo - Rajka, čo dôvodne nasvedčuje záveru, že účel, pre ktorý bol navrhovateľ zaistený t. j. príprava a výkon jeho prevozu
nariadenia Dublin III. bol tak naplnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z pohľadu uplatnených námietok navrhovateľa, ktoré určujú rozsah súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nezistil žiadne pochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a odporca v ňom dostatočným spôsobom vyjadril svoje úvahy relevantné pre rozhodnutie o zaistení navrhovateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu preto
ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, trovy odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.