2 zákona č. 327/2005 Z. z., poukazom na to, že na použitie ust. § 6b ods. 2 tohto zákona nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Ďalej krajský súd zistil, že navrhovateľ dňa 02.04.2014 požiadal centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v ôsmich veciach, ktoré napadli na Najvyššom súde Slovenskej republiky, Krajskom súde v Žiline, Okresnom súde v Žiline a Okresnom súde v Martine. V danom prípade navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti - sťažnosť proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/234/2008), Krajskému súdu v Žiline (sp. zn. 6Co/292/2005, 8Co/2/2008, 6Co/224/2008, 9Co/315/2013), Okresnému súdu v Žiline (sp. zn. 6C/99/2003, 18C/99/2003), Okresnému súdu v Martine (sp. zn. 5C/220/2007). Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi odporca nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v podstate z toho dôvodu, že nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, pričom odporca posudzoval žiadosť navrhovateľa súčasne v zmysle § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. a v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
2 tohto zákona, konštatujúc, že na použitie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať, prihliadnuť na celkovú situáciu žiadateľa. Krajský súd po preskúmavaní veci a postupu správneho orgánu - žalovaného dospel k záveru, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že právny rámec rozhodovacej činnosti odporcu nie je tvorený iba zákonnou úpravou, ale aj Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnené v zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.), ktoré ako pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo veciach poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia prístupu k súdom osobám, ktorým to materiálne podmienky neumožňujú. Mal za to, že je potrebné, aby odporca zohľadnil celkovú sociálnu situáciu navrhovateľa a nemôže sa postaviť do situácie „centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa, nakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a teda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, poukazom na to, že navrhovateľ a jeho manželka sú osoby s ťažký zdravotným postihnutím. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v konaní úspešný, priznal mu náhradu trov konania, pozostávajúce z cestovného, podania odvolania a kopírovania. II. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil a rozhodnutie č. 3752/2014-KaZA zo dňa 02.05.2014 potvrdil. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Trval na argumentácií uvedenej v napadnutom rozhodnutí vysloviac názor, že v preskúmavanej veci rozhodol v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z., ako aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odporca tvrdil, že centrum v danom prípade zvážilo možnosť poskytnutia právnej pomoci
ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorom je premietnuté právo každého občana na prístup k bezplatnej právnej pomoci v zmysle citovaných článkov Ústavy a Dohovoru, v prípade, ak síce podmienky poskytnutia bezplatnej právnej pomoci nespĺňa, avšak jeho sociálna situácia, zdravotný stav a okrem iného aj okolnosti samotného sporu, odôvodňujú priznanie právnej pomoci. Ďalej uviedol, že centrum
tohto ustanovenia postupovalo, a to aj napriek tomu, že centrum nemá povinnosť sa zaoberať možnosťou poskytnutia právnej pomoci
2, nakoľko jeho znenie nie je podstatnou a zákonom vyžadovanou náležitosťou rozhodnutia, keď zákon ponechal výlučne na úvahu centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/29/2012-49 zo dňa 22.03.2013. Konštatoval, že v konaní o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu centra bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia, teda či správny orgán konal v súlade so zákonom a či pri použití správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk daných zákonom. Vytýkal krajskému súdu, že v dôvodoch napadnutého rozsudku sa prakticky vôbec nezaoberal odôvodnením rozhodnutia, úvahou správneho orgánu v rámci posudzovania nároku
ustanovenia § 6b ods.
ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach a súčasne rozsahom určený predmetom konania a rozhodovania správnym orgánom a dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Senát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej v podstate nie je sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci z pohľadu aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., keď navrhovateľ tvrdil, že neprihliadnutie na jeho ťažké zdravotné postihnutie pri posudzovaní jeho hmotnej núdze je diskriminačné s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a medzinárodné predpisy EÚ a OSN.
čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vzhľadom k uvedenému je teda povinnosťou štátneho orgánu aplikujúceho právo ho interpretovať ústavne konformným spôsobom, vychádzajúc z účelu a cieľa zákonodarcom sledovaného v zákonnej úprave, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. upravujúcej nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci, a preto zameral pozornosť k správnosti postupu a rozhodovania žalovaného správneho orgánu, keď v danom prípade ustálil svoj právny záver o nepriznaní bezplatnej právnej pomoci navrhovateľovi aj z dôvodu aplikácie § 6b ods. 2 uvedeného zákona.
1, 2 zákona č. 327/2005 Z., ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch
1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení
osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1). Zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci (§ 2).
1, 2 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci
odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
1 až 6 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byt' staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum
možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť
tohto zákona. Účastníkom konania je žiadateľ. Žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej
miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti
odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí
osobitného predpisu (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní -správny poriadok, v znení neskorších predpisov).
ods.1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade nepostupoval náležite v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z., a teda ani v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, vo veci si nezadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní nepostupoval dostatočne v súčinnosti s navrhovateľom, v odôvodnení rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal s otázkami navrhovateľa nastolenými v jeho žiadosti a posudzujúc žiadosť navrhovateľa súčasne v intenciách ustanovenia § 6b ods. 2 zákona si pre ustálenie svojho záveru nezabezpečil dostatok skutkových podkladov a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite neodôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za predčasné a teda nesúladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď v danom prípade rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa
2 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril právomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola zistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre priznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum nemôže zbaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol súhlasiť s argumentáciou odporcu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že centrum nemá povinnosť sa zaoberať možnosťou poskytnutia právnej pomoci
2, nakoľko jeho znenie nie je podstatnou a zákonom vyžadovanou náležitosťou rozhodnutia, keď zákon ponechal výlučne na úvahu centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Odvolací súd sa stotožnil s konštatáciou súdu prvého stupňa, že skutočnosť, že právna pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať a prihliadnuť na celkovú situáciu žiadateľa. Odvolací súd síce súhlasí s tvrdením odporcu, že v konaní o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu centra je úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia, teda či správny orgán konal v súlade so zákonom a či pri použití správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk daných zákonom, avšak povinnosťou správneho úradu pre ustálenie právneho záveru aj na základe správnej úvahy je vychádzať zo skutkových podkladov preukazujúcich v prejednávanom prípade materiálnu pravdu a svoju správnu úvahu aj náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné, aby odporca zohľadnil celkovú sociálnu situáciu navrhovateľa a nemôže sa postaviť do situácie „centrum bližšie neskúmalo majetkové pomery žiadateľa, nakoľko príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, a teda žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, poukazom na to, že navrhovateľ a jeho manželka sú osoby s ťažký zdravotným postihnutím. Žalovaný správny orgán svoju správnu úvahu nemôže odôvodniť len tým, že žiadateľ nemá právny nárok na priznanie právnej pomoci pri aplikácii § 6b zákona č. 327/2005 Z. z., ako aj že v danom prípade nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
2 tohto zákona. Takéto odôvodnenie právnej úvahy odporcu vykazuje znaky formalizmu a arbitrárnosti, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou odporcu, ktorou namietal, že pokiaľ krajský súd poukazuje na nesúlad zákona č. 327/2005 Z. z. s Ústavou a Dohovorom, tu je potrebné zdôrazniť, že nie je v právomoci centra posudzovať prípadný nesúlad a pokiaľ je krajský súd názoru, že tu je nesúlad, môže sám iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku, krajský súd konštatoval, že právny rámec rozhodovacej činnosti odporcu nie je tvorený iba zákonnou úpravou, ale aj Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnené v zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.), ktoré ako pramene práva tvoria základný rámec rozhodovacej činnosti odporcu vo veciach poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia prístupu k súdom osobám, ktorým to materiálne podmienky neumožňujú. Z uvedenej konštatácie súdu prvého stupňa nie je možné vyvodiť záver súdu prvého stupňa o nesúlade zákona č. 327/2005 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky alebo s Dohovorom, ale zdôraznenie potreby konformného výkladu zákona s ústavou a s medzinárodnými zmluvami pri aplikácii relevantnej právnej úpravy. V danej súvislosti odvolací súd dáva opätovne do pozornosti odporcu, že zákonodarca v zákone o právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých fyzických osôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré za splnenia zákonnom ustanovených podmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácie, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a právom chránených záujmov, teda aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode. Zákonodarca súčasne tak ustanovuje aj kritériá,
ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami a kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci. Odvolací súd nemohol prihliadať ani na argumentáciu odporcu, pokiaľ poukazoval na iné rozhodnutia súdov. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré odporca v odvolaní poukázal a ktorými najvyšší súd rozhodoval v obdobnej veci. Odvolací súd však nemohol prihliadať na závery najvyššieho súdu uvedené v citovaných rozhodnutiach, pretože najvyšší súd v týchto rozhodnutiach ustálil svoj právny záver, vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci a v procese súdneho prieskumu veci bol viazaný rozsahom opravného prostriedku navrhovateľa a postupom a rozhodovaním odporcu, ktorý bol rozdielny ako v danom prípade. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poznamenáva, že súd v procese súdneho prieskumu je viazaný konkrétnymi okolnosťami prípadu posudzovanej veci a súdny prieskum môže vykonať výlučne v rozsahu námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku, pričom je súčasne viazaný rozsahom predmetu postupu a rozhodnutia správneho orgánu a teda aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako individuálneho správneho aktu. Preto, ak v danom preskúmavanom prípade žalovaný správny orgán posudzujúc nárok navrhovateľa v intenciách ust. § 6b zákona č. 327/2005 Z. z. ustálil svoj záver, správnosť ktorého opravným prostriedkom namietal navrhovateľ, bolo povinnosťou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu aj z pohľadu tejto námietky navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 151 ods.1,2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože ich náhradu si v tomto konaní neuplatnil a ich výšku nevyčíslil. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.