Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/2/2016 Identifikačné číslo spisu: 8210204588 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Angelovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia „§ 238 ods. 3 O.s.p." a odôvodnil ho ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že zápisnica zo zasadnutia výboru pozemkového spoločenstva z

1. júla 2008 v bode 5 jednoznačne zakotvuje vôľu a úmysel členov spoločenstva poskytnúť žalobcovi za čistenie lesa nie len zaplatenie odmeny za prácu ale aj dodanie dreva. Členovia výboru tento návrh prednesený na zasadnutí schválili a žalobcovi takto vznikol nárok na predmetnú dodávku dreva. Na základe zápisnice z
2. júla 2008 sa žalovaný zaviazal na konkrétne peňažné plnenie nároku žalobcu a bol si vedomý svojej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ako aj následkov za nesplnenie tejto povinnosti. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalovaný svoju dlžnú povinnosť splnil až po rozhodnutí súdu. Aj keď žalobca rešpektuje právnu úpravu o povinnosti platiť úrok z omeškania treba poukázať na to, že žalovaný vedel, že je povinný poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie (za čistenie lesa) a to už v čase, kedy rozhodol o poskytnutí peňažného plnenia v prospech žalobcu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za oneskorené konania súdu prvého stupňa, ktorý napriek podaniu žaloby
3. augusta 2000 doručil túto žalovanému až
4. júna
5. Žalovaný vedel, že má poskytnúť peňažné plnenie za čistenie lesa žalovanému už od
6. júla 2008, teda od zasadnutia výboru pozemkového spoločenstva, a preto je rozhodnutie oboch súdov v otázke úroku z omeškania nesprávne. Žalobca sa domáhal aj náhrady trov konania. Po doručení výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku tento zaplatil, ale požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Je teda preukázané, že v žalobe sa domáhal aj náhrady trov konania. Táto spočívala v zaplatenom súdnom poplatku aj keď na pojednávaní
7. septembra 2013 na súde prvého stupňa žalobca uviedol, že si trovy konania neuplatňuje bolo to len z toho dôvodu, že mal na mysli iné, ďalšie trovy konania, preto je rozhodnutie oboch súdov aj v otázke náhrady trov konania nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolaním žalobcu 2/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (aj keď to žalobca v dovolaní nesprávne trvdí), ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods.1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods.1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Treba uviesť, že z hľadiska § 237 ods.1 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods.1 písm. a/ až g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Z obsahu dovolania žalobcu možno vyvodiť, že postupom odvolacieho súdu (i súdu prvého stupňa) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p, a to v dôsledku nesprávnych skutkových zistení súdov v prejednávanej veci a jej nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Žalobca v dovolaní taktiež namietal, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§241 ods.2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie, ktoré žalobca súdom vytýka, ale nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012).Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods.1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorá by bola v §237 O.s.p. uvedená ako dôvod prípustnosti dovolania. Keďže dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nepotvrdila sa existencia dovolateľom namietanej procesnej vady konania (inter alia) v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v § 237 ods.1 O.s.p., najvyšší súd odmietol ich dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo procesne úspešnému žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.), Tento však podal návrh na rozhodnutie o ich priznaní (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a žiadne trovy dovolacieho konania nevyčíslil. Preto najvyšší súd trovy tohto štádia konania žalovanému nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.