1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov pretože ich nevyčíslila v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia napadnutého rozsudku a z obsahu spisu nevyplývalo, žeby navrhovateľke vznikli iné trovy konania. Výrok o trovách napadla navrhovateľka odvolaním zo dňa 25.11.2015, z dôvodu
2 písm. f/, t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka nesúhlasila s argumentom krajského súdu, že oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 19.10.2015 a namietala, že táto informácia zverejnená nebola, o čom predložila súhrn oznamov z daného dňa, medzi ktorými oznámenie o vyhlásení rozsudku nebolo. Uviedla, že sa táto informácia nenachádza ani v zozname pojednávaní a vyhlásení rozhodnutí na deň 26.10.2015. Krajský súd mal postupovať tak, že po vyhlásení rozsudku mal zaslať výzvu na vyčíslenie trov konania, v rámci ktorej by právna zástupkyňa bola povinná trovy vyčísliť. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že dňa 24.11.2015, t. j. v lehote troch pracovných dní odo dňa kedy sa dozvedela o tom, že súd vo veci rozhodol, trovy právneho zastúpenia vyčíslila.
jej názoru bolo postupom krajského súdu porušené ust. § 142 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") a súd nesprávne aplikoval ust. § 151 ods. 2 O.s.p. Navrhla aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o nepriznaní práva na náhradu trov konania zmenil a nariadil odporcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 296,44 EUR. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľky smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.
4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/107/2015-41 zo dňa 26.10.2015 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-HCP-BB7-184-025/2015-AV zo dňa 18.09.2015
2 písm. e), ods. 3 O.s.p.
1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. e) O.s p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu
nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/107/2015-41 zo dňa 26.10.2015 odmietnuť
1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250s veta druhá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky
1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.