a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že krajský súd, posudzujúc zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Správny poriadok“), z administratívneho spisu zistil, že z doručenky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie bolo doručované navrhovateľke poštou, odoslané na poštovú prepravu dňa 01.07.
1, prvá časť vety Správneho poriadku je povolaný na rozhodovanie o opravnom prostriedku príslušný krajský súd, tak tento v konaní aplikuje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a nie Správneho poriadku. Pre súd nevyplýva povinnosť postupovať podľa § 60 Správneho poriadku, ktorý upravuje povinnosť pre odvolací orgán preskúmať i oneskorene podané odvolanie z toho hľadiska, či nie sú splnené podmienky pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Z komentára k predmetnému ustanoveniu Správneho poriadku vyplýva, že ak by preskúmaním oneskorene podaného odvolania takéto podmienky boli zistené, potom druhostupňový orgán začne z vlastného podnetu takéto konanie, v opačnom prípade vybaví oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom. Druhostupňovým orgánom (odvolacím orgánom) nemôže byť súd, ktorý by ani nemohol začať z vlastného podnetu správne konanie. Pre súdne konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. je upravený formálny spôsob vybavenia oneskorene podaného odvolania, a to vydaním uznesenia podľa § 250p O.s.p. Pri posudzovaní včasnosti podania odvolania sa krajský súd stotožnil so stanoviskom odporcu, že ak odvolacia lehota začína plynúť odo dňa doručenia a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku za deň doručenia sa považuje tretí deň od uloženia zásielky, a to aj v prípade, keď sa adresát o uložení nedozvedel, podala navrhovateľka odvolanie oneskorene. Podľa názoru krajského súdu je vylúčené posudzovať včasnosť podania odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní (§ 47 ods. 2 O.s.p.), nakoľko sa nedoručuje súdne rozhodnutie. Navyše konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začína až podaním návrhu, t.j. podaním opravného prostriedku a najskôr odvtedy možno aplikovať ustanovenia O.s.p. Podporne krajský súd poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, ktorý považuje za deň doručenia posledný deň 15-dňovej lehoty od uloženia zásielky. Z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že ak si adresát zásielku v zákonom určenej lehote neprevezme, znáša sám následky počiatku plynutia odvolacej lehoty, napriek tomu, že poštové predpisy umožňujú prevzatie zásielky až do18 dní. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odmietol odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané podľa § 250p O.s.p. II. Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu právnej irelevantnosti výroku uznesenia, ako aj irelevantnosti odôvodnenia rozhodnutia. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že výrok uznesenia je v rozpore s § 2 O.s.p., § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., pretože krajský súd nepreskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu centra, nepreskúmal nedodržanie nárokov a práv a právom chránených záujmov navrhovateľky, nepreskúmal nedodržanie zákonných povinností centra, či je rozhodnutie centra v súlade so zákonmi, ústavnými zákonmi a nepreskúmal, či boli centrom dodržané základné ľudské práva a slobody. Ďalej navrhovateľka uviedla, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom, pričom poukázala na ustanovenia §3 a §250p O.s.p. a na judikatúru R 23/
1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Senát najvyššieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že na doručovanie rozhodnutí centra nie je možné aplikovať zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na doručovanie súdnych rozhodnutí. Zákon, ktorým sa upravuje doručovanie rozhodnutí centra ako správneho orgánu je výlučne Správny poriadok. Z tohto dôvodu ani navrhovateľkou uvedená judikatúra, týkajúca sa doručovania súdnych rozhodnutí v zmysle O.s.p., nemohla byť na túto právnu vec aplikovaná. Senát odvolacieho súdu taktiež nemohol prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, ktorá namietala, že výrok rozhodnutia je v rozpore v § 250a O.s.p., pretože uvedené ustanovenie sa vzťahuje na konanie vo veciach žalôb proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (upravené v rámci druhej hlavy piatej časti O.s.p.), pričom navrhovateľka podaným odvolaním (opravným prostriedkom) iniciovala konanie voči rozhodnutiu centra o odňatí nároku, ktoré je konaním v zmysle § 250l a nasl., t.j. konaním o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, upraveným v rámci tretej hlavy piatej časti O.s.p. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci sa doručuje do vlastných rúk adresátovi, v tomto prípade navrhovateľke. Za stavu, že centrum danú písomnosť doručovalo navrhovateľke v obálke s označením „Do vlastných rúk“, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že v prípade, ak zásielka do vlastných rúk nebola doručená doručovateľom na prvý pokus, doručovateľ adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Následne prebehne druhý pokus o doručenie zásielky. Ak sa nepodarí zásielku doručiť ani na druhý pokus, doručovateľ zásielku uloží na pošte, pričom znovu o tom adresáta upovedomí. Ak nedôjde k prevzatiu zásielky do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj v prípade, keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Doručovanie zásielky opakovane sa zabezpečuje prostredníctvom označenia na obálke „Opakované doručenie“. Poštová obálka, v ktorej sa navrhovateľke doručovalo rozhodnutie centra potrebné označenie obsahovala. Z doručenky, ktorá je obsahom administratívneho spisu centra, ako i z fotokópie obálky, v ktorej bolo predmetné rozhodnutie centra doručované, je zrejmé, že prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 03.07.2014. Druhý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 04.07.2014 a zásielka bola uložená na pošte dňa 04.07.2014. Na základe uvedeného aj odvolací súd skonštatoval, že postup centra i doručovateľa bol v súlade s daným ustanovením zákona, keď došlo k opakovanému pokusu o doručenie a k následnému uloženiu zásielky. Senát odvolacieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že z citovaných ustanovení Správneho poriadku, ani zo žiadnych iných ustanovení Správneho poriadku, ktorým sa spravuje doručovanie rozhodnutí centra, nevyplýva centru povinnosť označiť obálku navrhovateľkou požadovaným spôsobom „Rozhodnutie číslo …do 3 dní.“ Rozhodnutie bolo doručované v súlade s právnymi predpismi, na doručenke je uvedená spisová značka centra, registratúrny záznam daného rozhodnutia centra a značka zamestnanca, ktorý mal predmetnú vec pridelenú na vybavenie. Takýto spôsob označovania obálok, resp. doručeniek je bežnou praxou správnych orgánov. Za tohto stavu vo veci senát odvolacieho súdu skonštatoval, že nepochybil krajský súd, keď opravný prostriedok navrhovateľky ako oneskorene podaný podľa § 250p O.s.p. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody, považoval námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné a preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
1 vety prvej O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a odporcovi náhrada týchto trov zo zákona neprináleží. Záverom považuje senát odvolacieho súdu za potrebné uviesť, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia odvolacieho súdu v ňou limitovanej lehote, tejto jej požiadavke vzhľadom na vysoký nápad vecí na Najvyšší súd SR, ktoré si vybavované priebežne podľa poradia, nebolo možné vyhovieť. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.