dovolanie

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 24/2006 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana, sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému J. T., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo
3. apríla 2006, sp. zn. 1 To 6/2006, rozhodol t a k t o : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. T. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 258 ods.1 písm. b/ Tr. por. účinného do
4. januára 2006, rozhodol na základe odvolania obvineného J. T. o zrušení rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa
5. novembra 2005, sp. zn. 5 T 43/04, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do
6. januára
7. Za to mu bol podľa § 223 Tr. zák. účinného do
8. januára 2006, uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. (podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák.). Súčasne súd poškodených M. B., zastúpeného Mgr. Š. S. a S. P. s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych (podľa § 229 ods. 1 Tr. por.). Na základe ustanovenia § 259 ods. 3 Tr. por. krajský súd sám rozhodol o vine obvineného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do
9. januára 2006 a uložil mu za to podľa § 223 Tr. zák. 1 Tdo 24/2006 2 s použitím § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výške 8 000 Sk a pre prípad, že by obvinený výkon tohto trestu úmyselne zmaril bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Obvinený J. T. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods. l písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že napadnuté rozhod- nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že bol súdom odsúdený bez toho, aby bola preukázaná jeho vina, pretože nerešpektoval dôležité procesné pravidlo „in dubio pro reo“. Toto pravidlo sa týkalo v danom prípade otázok skutkových, pri preukazovaní znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do
10. januára 2006, keď žiadna skutočnosť nenasvedčuje, že obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 315/96 Z.z. o premávke vozidiel na pozemných komunikáciách. Skutočný stav tak ako bol uvedený v obža- lobe nebol orgánmi činnými v trestnom konaní zistený, pretože príslušný policajt dopravného inšpektorátu nevykonal konanie tak, aby sa riadne zabezpečili všetky skutočnosti dôležité pre posúdenie skutku. Do značnej miery rozporne s vyššie uvedeným uzatvára, že tento policajt posúdil skutok správne tak že, vzhľadom na miesto nehody sa nejedná o porušenie zákona o premávke vozidiel na pozemných komunikáciách, a teda rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. V ďalšej časti dôvodov dovolania obvinený namietal nezákonné vedenie prípravného konania, keďže vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonávané špecializovaným pracoviskom pre konanie o dopravných nehodách (okresný doprav- ný inšpektorát, resp. diaľničné oddelenie policajného zboru) a v tejto súvislosti poukázal na čl. 39 a nasl. nariadenia prezidenta policajného zboru číslo 10/
11. Na druhej strane dôvodí , že nešlo o jazdu na pozemnej komunikácii podľa zákona č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách a teda nie je možné aplikovať ustanove- nia zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách. V tejto súvislosti považuje závery znaleckého posudku za nedôveryhodné, ale súčasne poukazuje na jeho konštatovanie, že skutočnosť, že vodič na priekopu pri ceste 1 Tdo 24/2006 3 nereagoval alebo reagoval oneskorene je z technického hľadiska nevysvetliteľná. Nebolo jednoznačne preukázané ani či sa jednalo o potok alebo jarok ako súčasť cesty. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec tomuto vrátil, aby ju znovu prerokoval a rozhodol. Poškodený M. B. vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že rozsudok, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, ktoré mu spôsobil pri dopravnej nehode považuje za správny a navrhol, aby bolo jeho dovolanie odmietnuté. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom: Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu, ktorým bol obvinený J. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde v Nitre, t.j. v mieste podľa § 370 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napada- né, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv- nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený dovolacími námietkami spochybňuje správnosť a zákonnosť vykona- nia vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody, najmä, že policajt dopravného 1 Tdo 24/2006 4 inšpektorátu nevykonal všetky potrebné úkony. Rovnako namietal aj ustálené skutkové okolnosti dopravnej nehody a v tejto súvislosti poukázal na nedostatočné hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany okresného a krajského súdu a domáha sa v konečnom dôsledku oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že predmet- nú dopravnú nehodu nezavinil a jej vzniku nemohol zabrániť. Obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíha- ný skutok - dopravnú nehodu nezavinil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por., je že rozhod- nutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutko- vých zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskumavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samot- nú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 1 Tdo 24/2006 5 Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného J. T. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skut- kové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. v znení zákona č. 553/2002 Z.z., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nespráv- nu právnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotno- právneho ustanovenia. V súvislosti s argumentáciou prezentovanou v odôvodnení dovolania, ktorá je založená na tvrdení, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, pretože vyšetrovanie dopravnej nehody nebolo vykonané okresným dopravným inšpektorá- tom (resp. diaľničným oddelením policajného zboru), ale iba policajtom dopravného inšpektorátu, ktorý však nevykonal všetky potrebné úkony, keďže k nehode nedošlo na pozemnej komunikácii podľa zákona č. 315/1996 Z.z. treba zdôrazniť nasledovné: Postup orgánov činných v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok, tak aby trestné činy boli náležite zistené (§ 1 ods. 1 Tr. por. účinného do
12. janu- ára 2006). Podľa § 161 ods. 1 Tr. por. účinného do
13. januára 2006 vyšetrovanie vykoná- va vyšetrovateľ Policajného zboru, skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán. 1 Tdo 24/2006 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci nezistil žiadne pochybe- nia prípravného konania, ktoré bolo vykonané zákonne a v náležitom rozsahu. Skutočnosť, že vyšetrovanie nevykonávali príslušníci príslušného dopravného inš- pektorátu nemôže a priori odôvodňovať rezultát o nezákonnosti vykonania príprav- ného konania resp. vykonania jeho niektorých konkrétnych úkonov, a to ani v prípade eventuálneho rozporu s interným nariadením prezidenta policajného zboru, upravujú- cim pracovnú špecializáciu jednotlivých zložiek policajného zboru. Nie je akceptovateľné ani tvrdenie dovolateľa že skutok, pre ktorý bol obvinený J. T. uznaný vinným sa nestal, podopierajúc svoju argumentáciu záverom o neapli- kovateľnosti ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách. Obvinený v predmetnom prípade bol uznaný vinným, že pri vychádzaní z poľa na verejnú účelovú komunikáciu plne sa nevenoval vedeniu motorového vozidla a sledovaniu situácie a v dôsledku toho narazil do priekopy nachádzajúcej sa pri tejto komunikácii, v dôsledku čoho spolujazdec utrpel viaceré poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti od
14. júla 2003 do
15. augu- sta
16. Vodič motorového vozidla jazdiaci v teréne mimo pozemnej komunikácie, (napríklad pri práci na poli) nemusí síce dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 315/96 Z.z., o premávke na pozemných komunikáciách, v takom prípa- de ale musí splniť povinnosti uvedené v § 5 Vyhlášky Slovenského úradu bezpeč- nosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel podľa ktorého ustanovenia pri jazde a činnostiach mimo pozemných komunikácií sa vodič musí správať disciplinovane a ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie stavu a povahe terénu , poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. V tejto súvislosti je potom treba zdôrazniť, že povinnosti vodiča mimo pozem- ných komunikácii vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení Vyhlášky č. 208/1991 Zb. obsahovo zásadne korešpondujú s ustanoveniami § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 315/1996 Z.z. vymedzujúcich povinnosti vodiča ako účastníka cestnej premávky. 1 Tdo 24/2006 7 Skutočnosť, že súdy vo svojich rozhodnutiach necitovali aj vyššie uvedenú vyhlášku možno považovať za ich nedostatok, avšak súčasne treba zdôrazniť, že sa jedná len o pochybenie, ktoré nemá relevantný dopad na právne posúdenie konania obvineného z hľadiska jeho následku. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného J. T., nie sú splnené dôvody jeho dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. toto na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
17. februára 2008 JUDr. Pavol T o m a n, v. r. predseda senátu Vypracoval JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: