5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi JUPITER SK s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 35 966 254 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 4 298,74 €. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. l, ods. 3, ods. 6, § 15 ods. 1, § 15b ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 2, § 29 ods. l, ods. 2, ods. 4, ods. 8, § 17 ods. l, ods. 3, ods. 5, § 30 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 30 ods. 3, ods. 6, ods. 7, § 44 ods. 6 písm. b/ bod l zákona o správe daní na úvod k žalobnej námietke, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z 25. marca 2009 nebolo doručené v súlade so zákonom uviedol, že správca dane postupom
5 zákona o správe daní doručoval predmetné oznámenie na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu. Z administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že na predmetnej zásielke nie je uvedený dátum uloženia zásielky na pošte a správca dane aj napriek tomu uplatnil fikciu doručenia písomnosti. Poukázal na to, že skutočnosť, že z návratky nie je možné zistiť dátum uloženia zásielky, predstavuje pochybenie zo strany pošty, avšak takéto pochybenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Daňový subjekt totiž nepochybne mal o výkone daňovej kontroly vedomosť, v konaní riadne vystupoval a využíval aktívne svoje práva, o čom svedčí napríklad aj námietka zaujatosti podaná 2. júna 2009, ako aj žaloba o preskúmanie rozhodnutí žalovaného, vedená pod sp.zn. 3S 335/2010, ktorú podal samotný účastník konania. Mal za to, že nejde o prípad, keď sa adresát písomnosti o tejto ani nedozvie, nevie o konaní a v dôsledku vadného postupu by utrpel ujmu na svojich právach napr. tým, že by zmeškal nejaký úkon. K námietke žalobkyne vo veci nevypočutia svedka Ing. Q. I. uviedol, že ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalovaný pôvodne predvolával ako svedka vo veci Ing. Q. I., štatutárneho zástupcu spoločnosti SLOVMONTAN, s.r.o. a následne sa správca dane na základe oznámenia zástupcu daňového subjektu (JUPITER SK) dozvedel, že zástupca daňového subjektu SLOVMONTAN, s.r.o. je dlhodobo v zahraničí. V tejto súvislosti súhlasil s postupom správcu dane, označiac ho za zákonný, ktorý konštatoval, že nevypočutie predmetného svedka nemôže mať vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru, nakoľko dodatočne vyrubil daň z dôvodu, že na základe predložených dokladov zistil, že miestom dodania sprostredkovateľskej služby spoločnosťou SLOVMONTAN, s.r.o., ktorej konateľom bol volaný svedok bolo zahraničie a
zákona č. 222/2004 Z.z. takáto služba nie je predmetom dane a preto následne od vypočutia tohto svedka upustil, resp. na základe tohto zistenia už nepovažoval svedeckú výpoveď Ing. I. za nevyhnutnú a ďalej už nezisťoval jeho aktuálny pobyt. K ďalšej námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava III nemohol vydať dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 pred tým, než bolo právoplatne rozhodnuté o opätovnej námietke zaujatosti zo 7. apríla 2010 konštatoval, že v preskúmavanej veci nepochybne došlo k procesnému pochybeniu zo strany žalovaného, keď nevyčkal na deň právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia konajúceho o opakovane podaných námietkach zaujatosti voči pracovníkom správcu dane a pokračujúc v konaní vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, upriamil pozornosť na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP zdôrazniac, že toto procesné pochybenie nemohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže vyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania o opakovane podaných námietkach zaujatosti by neprivodilo pre účastníkov priaznivejšie rozhodnutie a preto na túto vadu správneho orgánu neprihliadol. Záverom odvolávajúc sa na ustanovenie § 15 ods. 12 zákona o správe daní poukázal na to, že nakoľko sa daňový subjekt nedostavil na prerokovanie protokolu, daňová kontrola bola v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu ukončená zo zákona. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že postupom správcu dane nedošlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov daňového subjektu
ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a preto žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP.) Nesúhlasiac s právnym posúdením veci, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 z
3 citovaného zákona môže nastať iba v prípade, keď sú na to splnené všetky zákonom určené podmienky. Mala za to, že v danom prípade deň uloženia zásielky nie je možné s istotou a objektívne určiť a preto fikcia doručenia nemohla nastať (v proteste bolo poukázané na to, že k danému problému per analogiam existuje početná judikatúra súdov, ktorá sa týka doručovania
2 OSP v znení platnom a účinnom do
2 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. na základe faktúry č. 1/5/06 vystavenej spoločnosťou FM AGRO, spol. s r.o., ktorá v čase deklarovaného zdaniteľného obchodu nebola platiteľom DPH, nie je správne tvrdenie, z ktorého vychádzal krajský súd, keďže v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, nešlo o dodanie sprostredkovateľskej služby spoločnosťou SLOVMONTAN, spol. s r.o.. Zamietnutie žaloby na základe stanoviska správcu dane, týkajúceho sa inej právnej veci, preto žalobkyňa považovala za neodôvodnené. Poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvodila, že rozhodnutím č. 602/321/50469/2010 zo 16. apríla 2010 bolo konanie o námietkach zaujatosti Ing. Bc. N. G. voči Ing. H. I. a Ing. N. S. z 2. júna 2009 a zo 7. apríla 2010 zastavené, ak by však daňový subjekt opakovanie uviedol v námietkach zaujatosti proti zamestnancom správcu dane rovnaké dôvody na ich vylúčenie, ako v námietkach, o ktorých bolo už prv rozhodnuté, mohol by správca dane postupovať
1 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., avšak takéto porovnanie námietok zaujatosti Ing. Bc. N. G. voči Ing. H. I. a Ing. N. S. z
2 písm. e/ OSP zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného navrhla najvyššiemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/14124-90336/2010/991050-r z
žalovaného nepochybné, že zásielka - oznámenie o začatí daňovej kontroly bola uložená na pošte a zákonným spôsobom
3 zákona č. 511/1992 Zb. bola doručená. K upusteniu od výsluchu svedka Ing. Q. I. uviedol, že po zaslaní predvolania Ing. I., konateľovi spoločností SLOVMONTAN spol. s r.o. a FM AGRO spol. s r.o., bolo správcom dane zistené, že daňový subjekt JUPITER SK s.r.o. si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 1/5/06, vystavenej spoločnosťou FM AGRO spol. s r.o., pretože
vyjadrenia t.č. miestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Bratislava I, FM AGRO spol. s r.o. nebola platiteľom DPH, nakoľko registrácia jej bola ukončená ku dňu
ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré nepredpokladá určenie iného dňa na prerokovanie protokolu, ako je uvedený vo výzve správcu dane, považoval napriek tomu, že sa daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil na prerokovanie protokolu, daňovú kontrolu, v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu, t.j.
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 4 298,74 € platiteľovi JUPITER SK s.r.o. Krajská prokuratúra v Bratislave na základe podnetu platiteľa dane obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. podala dňa
3 zákona o správe daní a tou druhou je vydanie dodatočného platobnému výmeru pred právoplatnosťou rozhodnutia o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane, ktoré daňovú kontrolu na základe poverenia zo dňa
5 zákona o správe daní tak, že podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie Ing. V. C. nevyhovel a Ing. V. C., vedúcu oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I - IV. štvrťrok 2006 nevylúčil. Následne Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. 602/321/82701/2009 z 22. júla 2009 opäť rozhodol
5 zákona o správe daní tak, že podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie Ing. H. I. a Ing. N. S. nevyhovel a Ing. H. I. a Ing. N. S., kontrolórky oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania veci súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I - IV. štvrťrok 2006 nevylúčil. Dňa
1 zákona o správe daní vznesená námietka zaujatosti voči Ing. I. a Ing. S. pre hrubé a vedomé porušovanie zásady zákonnosti. O námietke zaujatosti rozhodol Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím číslo 602/321/5469/2010 z
5 zákona o správe daní zastavené z dôvodu, že odvolanie, napriek poučeniu, v akej lehote a v akom smere má byť odvolanie doplnené, ako aj o následkoch nevyhovenia výzvy, doplnené v naznačenom smere nebolo. Daňový subjekt
3 zákona o správe daní ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si ne vyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Citované ustanovenie zákona o správe daní prísne upravuje zákonné podmienky, splnenie ktorých sa vyžaduje na stanovenie fikcie doručenia, ako následku nevyzdvihnutia písomnosti v zákonom určenej pätnásťdňovej lehote. Poslaním inštitútu fikcie doručenia je zabrániť obštrukcii účastníkov konania, ktorým nevyzdvihnutie písomnosti, dôležitej pre splnenie atribútu zákonnosti samotného konania, môže byt' na prospech. Na strane druhej však možno s istotou určiť, že zásielka bola adresátovi doručená na základe fikcie doručenia, len v prípade splnenia zákonného postupu, ktorý pozostáva z troch na seba následne nadväzujúcich medzistupňov. Prvý medzistupeň je reprezentovaný skutočnosťou, že adresát písomnosti, ktorá ma byt' doručená do vlastných rúk nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje. V takom prípade ho doručovateľ vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Druhým medzistupňom je bezvýslednosť nového pokusu o doručenie, ktorý je následne príčinou nástupu tretieho medzistupňa v podobe skutočnosti, že doručovateľ písomnosť uloží na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Splnenie všetkých medzistupňov má za následok doručenie písomnosti posledným dňom pätnásťdňovej lehoty plynúcej od uloženia písomnosti za predpokladu, že si adresát písomnosť v tejto lehote neprevezme. Z návratky doručenky mal najvyšší súd preukázané, že doručovateľ uskutočnil neúspešný pokus o doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly s výzvou o opakované doručenie dňa 30. augusta 2009, následne sa dňa 31. marca 2009 uskutočnilo opakované doručenie. Pokiaľ ide o vyznačenie dňa uloženia zásielky, na doručenke je uvedené „späť“. Zároveň však z doručenky jasne vyplýva, že zásielka bola doručená Daňovému úradu Bratislava III dňa 22. apríla 2009. Taktiež z obálky pre najvyšší súd vyplýva, že úložná doba trvala do 18. apríla 2009, teda zásielka sa nevrátila „späť“ pred uvedeným dňom.
názoru najvyššieho súdu uloženie zásielky sa uskutoční v deň, v ktorý opakované doručenie zásielky zostane bezvýsledné, keďže doručovateľ už písomnosť následne adresátovi nedoručuje. Pokiaľ v danom prípade doručovateľ vyznačil namiesto dňa uloženia zásielky po jej opakovanom doručení, ktoré sa uskutočnilo dňa 31. marca 2009, slovný výraz „späť“, nemožno vzhľadom na už uvedené argumenty vyhodnotiť toto doručovanie vo vzťahu k stanoveniu fikcie doručenia ako vadné, majúce v konečnom dôsledku na následok nedoručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly daňovému subjektu. Podmienky splnenia fikcie doručenia je potrebné skúmať vždy v závislosti od konkrétnosti toho ktorého prípadu a nie je možné ich paušalizovať. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil za irelevantnú.
l zákona o správe daní zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
3 zákona o správe daní zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
5 zákona o správe daní o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
6 zákona o správe daní proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca
odseku 5 nie je prípustné odvolanie. Relevantnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je námietka zaujatosti vznesená daňovým subjektom elektronickou formou dňa 2. apríla 2010 a osobným podaním dňa 7. apríla 2010, v ktorej uviedol, že: „... vznáša námietku zaujatosti
l zákona o správe daní a poplatkov proti Ing. I. a Ing. S. pre hrubé a vedomé porušenie zásady zákonnosti. ...“ Pre porovnanie daňový subjekt dňa 2. júna 2009 vzniesol námietku zaujatosti s návrhom na vylúčenie Ing. I., Ing. S. a Ing. C. z dôvodu, že sú
jeho názoru zaujaté, nie sú garantom dodržiavania zákonnosti a nezaujatosti, a to všetko s akcentom na fiktívnu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 602/321/122036/
1 písm. e/ tak, že zastavia daňové konanie vo veci vznesenej námietky zaujatosti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Proti tomuto rozhodnutiu, na rozdiel od rozhodnutia o námietke zaujatosti vydaného v súlade s § 24 ods. 5 zákona o správe daní, je prípustné odvolanie (§ 25 ods. 3). Je pravdou, že v danom prípade bol dodatočný platobný výmer vydaný dňa
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o dani z pridanej hodnoty“) právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 zákona o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Posúdiac obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že toto spĺňa všetky vyššie uvedené atribúty. Rovnako, pokiaľ ide o ďalšie námietky účastníka, majúce povahu prístupu k súdnemu a administratívnemu spisu, vrátane jeho práva na prístup k prílohám k žalobe a k vyjadreniu žalovaného, najvyšší súd posudzujúc ich relevanciu vo vzťahu k žiaducemu následku v podobe zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa udáva, že tieto námietky sú bez právneho významu. Vo vzťahu k nezaslaniu príloh najvyšší súd po ich posúdení uvádza, že všetkými prílohami, ktoré boli priložené k žalobe účastník disponuje a pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe účastníkovi, má najvyšší súd za to, že nakoľko práva účastníka v danom konaní boli chránené žalobkyňou, ktorá predmetným vyjadrením žalovaného disponovala, neodňal týmto postupom súd prvého stupňa spoločnosti JUPITER SK s.r.o. možnosť konať pred súdom. Rovnako pokiaľ ide o nemožnosť nazretia do administratívneho spisu, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v daňovom konaní, ani v súdnom konaní nebola listinným dôkazom „fiktívna zápisnica“ o ústnom pojednávaní zo dňa 11. decembra 2007, ktorá mala byť vypracovaná Ing. I. a Ing. S., naviac súd prvého stupňa vrátil administratívny spis až 21. januára 2013, t.j. 11 dní po uskutočnenom pojednávaní. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S/188/2011 z 30. októbra 2012, kde na tom istom skutkovom základe, krajský súd
2 písm. e/ OSP zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/222/14125-90337/2010/991050-r z
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. l a 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.