1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl. č. 32/1965 Zb."). Zistené skutkové okolnosti boli preto dôvodom, aby súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia spôsobené mu úrazom dňa 10. decembra 2000 ako účastníkovi dopravnej nehody, ktorú zavinila odporkyňa porušením dopravných predpisov ako vodička a prevádzkovateľka vozidla
1, § 427 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe u navrhovateľa došlo v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom k vyradeniu zo ţivota, ktorý vedie zdravý človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne zmenil, stratil moţnosť pracovať v profesii, ktorú si vybral a ako invalidný stratil aj moţnosť z dôvodu narušenia psychickej rovnováhy vybudovať si nový partnerský vzťah. Bol vylúčený z účasti sa na dovtedy beţných činnostiach a aktivitách, obmedzením hybnosti do určitej miery stratil sebestačnosť a z aktívneho a spoločenského človeka sa stal introvert. Psychické útrapy, vyvolané neistotou pri dlhotrvajúcom liečení, ktoré v podstate nebolo úspešné, boli sprevádzané komplikáciami a bolesťami na hranici ľudskej únosnosti. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe vzhľadom na závaţnosť následkov úrazu a intenzitu utrpených bolestí je namieste odškodnenie za utrpené bolesti a za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad limit stanovený v § 7 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Vzhľadom na utrpené bolesti a na bolestivosť vyjadrenú znalcom najvyšším stupňom, a prekonané štyri operácie a na to, ţe bolestivosť pretrváva a musí byť tlmená utišujúcimi liekmi, povaţoval za primerané zvýšenie náhrady na štvornásobok základného bodového ohodnotenia 685 bodov a navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal 6.821,35 € (685 bodov x 60,-Sk x 5 (základné ohodnotenie plus jeho 4 násobok). Pre závaţnosť následkov úrazu na ďalší ţivot navrhovateľa povaţoval za primerané mimoriadne zvýšiť odškodnenie aj za sťaţenie spoločenského uplatnenia pri základnom bodovom ohodnotení na 1205 bodov v sume 2.399,92 €,
2 vyhl. č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok a
3 tejto vyhlášky o ďalší štvornásobok, teda 14.399,52 € (1205 x 60,-Sk x 6). Súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 3. 256,32 €
1 O.s.p. zastavil z dôvodu, ţe vedľajší účastník na strane odporkyne túto sumu navrhovateľovi v priebehu konania uhradil. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p. 5 Cdo 170/2010 3 a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania potrebných na uplatňovanie jeho práv, za právne zastupovanie vo výške 2.984,86 € a za zloţený preddavok na trovy znaleckého dokazovania 132,78 € (4.000,-Sk), spolu 3.117,64 €. O povinnosti odporkyne nahradiť súdu trovy konania vynaloţené štátom 577,57 € (17.400,- Sk) rozhodol
1 O.s.p. a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 1.061,- €, rozhodol
2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Na odvolanie navrhovateľa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu a na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti vyhovujúcej časti prevyšujúcej 6.296,57 €, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2009, sp.zn. 4 Co 106/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 6.296,57 € zmenil tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem tejto prisúdenej sumy ešte sumu 6.131,23 € a vo zvyšku návrh zamietol. V ostatnej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania a náhrady trov konania štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V časti týkajúcej sa uloţenia povinnosti odporkyni zaplatiť súdny poplatok ho zmenil tak, ţe jej uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 784,21 €, do troch dní. Odporkyni uloţil aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 777,40 € k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, ţe u navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody došlo k trvalým a výrazným zmenám zdravotného stavu vo veku 39 rokov s následkami vyplývajúcimi z poúrazového obmedzenia pohybu
odvolacieho súdu vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania a zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, ţe u navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Rozdrobená zlomenina krčka pravej členkovej kosti a vykĺbenie tela členkovej kosti, a najzávaţnejšia z moţných komplikácií zlomením členkovej kosti, ktorou je tzv. avaskulárna nekróza vzdialených úlomkov zlomeniny s trvalými následkami, spočívajúcimi v nemoţnosti našľapovať na pravú dolnú končatinu a vo viklavosti členkového kĺbu pravej dolnej končatiny s trvalo nepriaznivou prognózou spôsobila, ţe navrhovateľ trpí trvalými bolesťami a je nútený uţívať lieky na utíšenie bolesti a protizápalové lieky. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade vzhľadom na dĺţku liečenia, ktorá nebola úspešná, prekonané operácie a najmä na to, ţe navrhovateľ má aj naďalej bolesti a nie je moţné očakávať zlepšenie jeho zdravia, je odkázaný na uţívanie utišujúcich a protizápalových liekov, znamená, ţe ide o prípad hodný osobitného zreteľa, v ktorom môţe súd odškodnenie 5 Cdo 170/2010 4 za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, ţe toto zvýšenie súdom prvého stupňa na 4-násobok je primerané, čo pri ohodnotení bolesti na 763,75 bodov predstavuje sumu 183.300,- Sk (6.084,45 €), t.j. 763,75 x 60 Sk x
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. odvolací súd rovnako uplatnil aj pri posudzovaní odvolania navrhovateľa, ktorý sa týmto domáhal priznania uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu. Potom, čo sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú bodovým ohodnotením v znaleckých posudkoch zaobstaraných v konaní na 4-násobok, je primerané a zodpovedá zisteným okolnostiam, odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a potvrdil zamietnutie ním napadnutej zvyšnej časti ţalobného návrhu súdom prvého stupňa
1 O.s.p. ako vecne správne. Vzhľadom na čiastočnú zmenu 5 Cdo 170/2010 5 rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku v časti, ktorou prvostupňový súd uloţil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1.061 €. Odvolací súd rozhodol
2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vychádzajúc zo sumy, v ktorej bol návrh dôvodný (zo sumy 15.684,13 €) a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 784,21 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi priznal právo na náhradu za tri úkony právnej sluţby (odvolanie, písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 9. decembra 2009) po 210,81 €, zo sumy priznanej v odvolacom konaní 6.131,23 €, spolu s tromi reţijnými paušálmi po 6,95 € a DPH vo výške 19%, teda spolu 777,40 €. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania
1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p.), ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v ustálení násobku primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, resp. vo výklade hmotnoprávnych ustanovení, z ktorého súdy oboch stupňov pri svojom rozhodovaní vychádzali. Súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, ţe súdy pri svojom rozhodovaní nezohľadnili jeho psychické traumy súvisiace so zranením, liečením a súčasným zdravotným stavom, podmieňujúcim jeho indispozície v beţnom ţivote, ako ani skutočnosť v priebehu konania nesporne preukázanú, ţe sa počas nehodového deja „obetoval“, aby zachránil ţivot a zdravie odporkyni. Navrhovateľ mal za to, ţe odporkyňa by mala recipročne znášať jeho ujmu tak, ţe bude jeho indispozíciu kompenzovať finančne v takej miere, aby mohol viesť dôstojný ţivot, z ktorého bol nesporne vyradený. Navrhovateľ sa stotoţnil s výpočtom náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia vykonaným súdom prvého stupňa (4-násobok), a odvolací súd tým, ţe výšku náhrady krátil o plnenie vyplatené navrhovateľovi v základnom odškodnení, mu síce priznal štvornásobok základného bodového ohodnotenia, ale rozhodol o plnení na úrovni trojnásobku. 5 Cdo 170/2010 6 Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, ţe ho navrhuje zamietnuť z dôvodu, ţe oba súdy v podstate návrhu navrhovateľa vyhoveli, pričom právo rozhodnúť o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia
3 vyhl. č. 32/1965 Zb., je výlučne v kompetencii súdu. Uviedla, ţe v dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať hodnotenie dôkazov vykonaného súdom prvého stupňa, ako ani odvolacím súdom, ako to v dovolaní uviedol navrhovateľ, domnievajúci sa, ţe oba súdy niţších stupňov nedostatočne vyhodnotili skutočnosti podmieňujúce rozhodovanie o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, ţe dovolanie navrhovateľa je nedôvodné, nakoľko zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu boli nároky navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia plne vysporiadané. Odvolací súd správne od ním ustálenej výšky náhrady škody odpočítal uţ raz poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom, ktoré nedopatrením súd prvého stupňa pri určení celkovej výšky plnenia neodrátal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa je z časti dôvodné. I keď rozsudok odvolacieho súdu, ktorý navrhovateľ napadol dovolaním, obsahuje viacero výrokov, dovolateľ nekonkretizoval, ktorý z nich napadol – rozsudok odvolacieho súdu napadol ako celok a ako celok ho ţiadal aj zrušiť. Dovolací súd preto vychádzal z toho, ţe rozsudok odvolacieho súdu je napadnutý vo všetkých jeho výrokoch; a preto otázku prípustnosti dovolania, smerujúceho proti jednotlivým výrokom, musel riešiť samostatne.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 170/2010 7 V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Napokon dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z porovnania rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd, i keď vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, ţe mení rozsudok súdu prvého stupňa, v skutočnosti ho v časti týkajúcej sa odškodnenia v sume 6.131,23 € potvrdil a zmenil ho iba v časti týkajúcej sa náhrady v rozsahu nad sumu 12.427,80 € (6.131,23 € + 6.296,57 €) tak, ţe návrh zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa totiţ v časti sumy 6.296,57 € odvolaním napadnutý nebol (navrhovateľ podal odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a vedľajší účastník na strane odporkyne do vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu 6.296,57 €), v tejto časti nadobudol právoplatnosť a preto odvolaciemu prieskumu táto časť priznanej istiny uţ nepodliehala. Ak teda navrhovateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu v celosti, t.j. aj v časti sumy, ktorá odvolaciemu prieskumu podliehať nemohla, nakoľko v tejto časti prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť (suma 6.296,57 €), dovolanie v tejto časti nie je subjektívne prípustné, a preto bolo dovolacím súdom v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuté. Dovolanie navrhovateľa smeruje aj proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bola odporkyni uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.131,23 €, teda proti takej časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v skutočnosti potvrdené. Dovolanie navrhovateľa v tejto časti nie je subjektívne prípustné, keďţe právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá totiţ ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach (R 40/1993). Riadiac sa právnou úpravou 5 Cdo 170/2010 8 dovolacieho konania sa dovolací súd uţ nezaoberal vecnou správnosťou tejto napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania navrhovateľa v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku návrh zamietol, vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným 5 Cdo 170/2010 9 sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. 5 Cdo 170/2010 10 Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
1 O.s.p. na pojednávaní
1 písm. a) O.s.p. (je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) po čiastočnom zopakovaní dokazovania výsluchom „navrhovateľa...“, uvedená skutočnosť, t.j. ţe by išlo o výsluch účastníka konania ako dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 9. decembra 2009, nevyplýva. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe
ustálenej súdnej praxe je potrebné rozlišovať medzi dôkazom, ktorým je len výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p. a prednesom účastníka konania v prejednávanej veci. 5 Cdo 170/2010 12 V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasledujúcich O.s.p. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu, vyplývajúce zo spisu, nedávajú (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. Dovolací súd však povaţuje k otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia za potrebné uviesť, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb., ktorú treba na daný prípad aplikovať, upravené spoločne. Táto vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 117/2000). Súdy oboch niţších stupňov dospeli v konaní k zhodnému názoru, ţe v prejednávanej veci sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia (obsah spisu svedčí o tom, ţe ich zhodný názor o splnení podmienok pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je správny). 5 Cdo 170/2010 13 Tak, ako odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1, veta druhá, vyhlášky č. 32/1965 Zb.), musí byť aj odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška č. 32/1965 Zb. tým, ţe rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. V prejednávanej veci súdy odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia. Ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (niţšia alebo vyššia). Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) v dôsledku zmeny náhľadu na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Za zmätočné je nutné povaţovať odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä v časti, v ktorej odvolací súd uvádza, z akého základného bodového ohodnotenia pri výpočte mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vychádzal. Zo spisu totiţ vyplýva, ţe odvolací súd pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s poukazom na rovnaké zistenia povaţoval 5 Cdo 170/2010 14 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti súdom prvého stupňa za primerané (primerane vysoké), povaţujúc za správne, ţe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z bodového ohodnotenia vykonaného znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom MUDr. M. V., ktorý bolesť navrhovateľa ustálil na 763,75 bodov. Z rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, ţe tento pri mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť navrhovateľa vychádzal z bodového ohodnotenia 685 bodov (čo napokon konštatuje odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 2), keď navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť priznal sumu 6.821,35 €, ktorá predstavuje 4- násobné mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia. V rozpore s uvedeným však odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, ţe súd prvého stupňa pri výpočte náhrady pochybil, keď pri zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia nevychádzal zo základného bodového ohodnotenia. Odvolací súd pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vychádzal z tých istých skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ uţ súd prvého stupňa, avšak na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľov nárok uplatnený titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia je primerané mimoriadne zvýšiť na 4-násobok pri základnom bodovom ohodnotení tejto zloţky 1205 bodmi a pri hodnote 60,- Sk za jeden bod, t.j. suma 9.599,68 € (1205 bodov x 60,- Sk x 4). Pokiaľ odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia za primerané vysoké a naopak, za neprimerané pravdepodobne povaţoval zvýšenie základného počtu bodov zisteného lekárom na dvojnásobok, ako to bolo v prejednávanej veci, mal v odôvodnení náleţite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o potrebe zmeniť náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd však len konštatoval, ţe za primerané povaţoval 4-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd zníţil násobok základného bodového ohodnotenia priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia, nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom v napadnutej časti (a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo v tejto časti postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci 5 Cdo 170/2010 15 (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.), i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania. Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým odvolací súd v ostatnej zamietajúcej časti, ako aj v časti týkajúcej sa trov konania náhrady a náhrady trov štátu, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolaním navrhovateľa nie je napadnutá zmeňujúca časť výroku rozsudku odvolacieho súdu, ale taká jeho potvrdzujúca časť, vo výroku ktorej odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nej je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je v ostanej zamietajúcej časti, ktorou bol prvostupňový rozsudok odvolacím súdom potvrdený,
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie navrhovateľa by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie totiţ ustanovuje, ţe dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, je postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie 5 Cdo 170/2010 16 prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľa v tejto (potvrdzujúcej) časti nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v tejto časti odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktoré boli napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania, zrušil
1 O.s.p. (spolu s nimi zrušil aj súvisiace výroky o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok a trovy konania štátu, ako aj výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom) a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 5 Cdo 170/2010 17 V Bratislave 17. marca 2011 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.