1 písm. k), písm.
2 s poukazom na § 7 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.01.2009 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 133 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
krajského súdu sú všetky námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe a v jej doplnení nedôvodné, a preto žalobu zamietol. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného ako aj s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že za vznik dopravnej nehody v danom prípade je zodpovedný žalobca, ktorý porušil ustanovenie § 18 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody.
názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania, z jednotlivých dôkazov a taktiež aj v ich vzájomnej súvislosti bolo riadne preukázané že v čase odbočovania žalobcu vľavo žalobca už nemohol vykonať odbočovací manéver bezpečne, pretože v čase, keď začal odbočovať mu v tom bránilo vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Pre posúdenie veci bolo podstatným zistenie, či svedok Q. O. začal vykonávať predchádzací manéver skôr, ako žalobca začal vykonávať manéver odbočovania vľavo. V konaní bolo preukázané, že Q. O. začal vykonávať predchádzací manéver skôr, ako žalobca začal vykonávať úkony súvisiace s odbočením vľavo, t. j. skôr ako sa začal radiť k pravej časti ľavého pruhu, začal brzdiť a začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy. V čase, keď Q. O. už predbiehal vozidlo Seat Altea a bol na jeho úrovni, až vtedy začal žalobca so svojím vozidlom Ford tieto úkony vykonávať, preto jednoznačne možno potvrdiť záver správnych orgánov, že bol to práve žalobca, ktorý nedodržal ustanovenia vyššie citovaných zákonných noriem, čím došlo k nežiaducemu následku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k), písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku. K jednotlivým žalobným bodom krajský súd uviedol, že čo sa týka námietky, že žalovaný uložil obvinenému sankciu
právneho predpisu neúčinného v čase rozhodovania o priestupku s poukazom na § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, krajský súd uviedol, že toto ustanovenie nerieši, ktoré znenie právneho predpisu (z časového hľadiska) sa má na daný prípad použiť, pretože toto je riešené v § 7 ods. 1 cit. zákona. Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch zakotvuje, že páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Teda správny orgán môže uložiť taký druh sankcie, ktorý je aktuálne zakotvený v právnej úprave v čase vydania rozhodnutia. V danom prípade v čase vydania druhostupňového rozhodnutia, t. j. 12.06.2012 bolo možné uložiť aj sankciu pokuty, aj sankciu zákazu činnosti tak, ako boli v danom prípade prvostupňovým správnym orgánom aj uložené. Preto túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Čo sa týka použitia právnej úpravy z pohľadu zodpovednosti za priestupok, ako už krajský súd uviedol, táto sa spravuje § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch. Tu sa použije právna úprava, ktorá je pre páchateľa priestupku priaznivejšia, t. j. buď právna úprava účinná v čase spáchania priestupku alebo právna úprava v čase vydania rozhodnutia. Keďže v danom prípade bola pre páchateľa priaznivejšia právna úprava v čase spáchania priestupku, správne prvostupňový správny orgán aplikoval zákon o priestupkoch účinný do 31.01.2009. Žalovaný správny orgán použitie priaznivejšej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za priestupok riadne odôvodnil vo svojom rozhodnutí, a to tým, že konanie žalobcu
právnej úpravy zákona o priestupkoch účinnej ku dňu spáchania priestupku by sa kvalifikovalo
1 písm. k) a 1), pričom v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia je možné za priestupok uložiť maximálne pokutu do 232,- Eur a zákaz činnosti do jedného roka. V prípade, že by sa postupovalo
právnej úpravy účinnej v čase vydania druhostupňového správneho rozhodnutia, skutok by sa kvalifikoval
1 písm. g) a za tento skutok by bolo možné
ods. 2 tohto ustanovenia uložiť pokutu od 150,- až do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Na námietku žalobcu, že opätovne mali byť po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Žiline rozsudkom č. k. 20S/32/2011-57 zo dňa 18.10.2011 vypočutí svedkovia Q. O. a B. B., krajský súd uviedol, že sa s touto námietkou nestotožnil. Títo svedkovia boli vypočutí bezprostredne po dopravnej nehode, pričom boli vypočutí na všetky relevantné okolnosti priebehu nehodového deja. Vzhľadom na krátky časový odstup od dopravnej nehody si vtedy najlepšie spomínali na detaily nehodového deja a ich výpovede boli najmenej skreslené. Okrem toho, krajský súd nezistil žiadne rozpory v ich výpovediach, ani vo vzťahu k ďalším dôkazom. Svedecké výpovede sú
názoru krajského súdu v súlade s listinnými dôkazmi, najmä s odborným stanoviskom a znaleckým posudkom. Ani svedecká výpoveď svedkyne B. neodporuje zistenému skutkovému stavu, že svedok O. predbiehal v ľavom pruhu v čase, keď sa žalobca iba chystal na odbočenie do ľavého pruhu. Práve naopak, táto svedecká výpoveď túto skutočnosť priamo potvrdzuje. Na námietku žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy, že odo dňa, kedy sa stal skutok, do rozhodovania o priestupku 04.04.2012 uplynuli viac ako tri roky, krajský súd túto námietku pokladal za neurčitú. Nie je z nej zrejmé, z akého dôvodu poukazuje žalobca na dĺžku správneho konania. Ak má na mysli možné uplynutie lehoty, ktoré by malo za následok zánik zodpovednosti za priestupok, táto lehota neuplynula, čo je zrejmé z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. lSžd/8/2013 zo dňa 18.02.2014, ktorý zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline v tejto veci zo dňa 11.12.2012, ktorý práve z dôvodu uplynutia tejto lehoty napadnuté rozhodnutie zrušil. Ak žalobca poukazuje na túto lehotu z dôvodu, že by mala vplyv na určenie výšky a druhu sankcie, krajský súd poukazuje na to, že pre určenie výšky a druhu sankcie nie sú relevantným kritériom dĺžka správneho konania ani prípadné zadržanie vodičského oprávnenia. Ak aj teda správne konanie trvá dlhšiu dobu a bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, tieto skutočnosti nemajú vplyv na podmienky zodpovednosti priestupcu za spáchaný priestupok ani na druh a výšku sankcie. Aj námietku, že druh a výška sankcie bola uložená s ohľadom na správanie sa žalobcu pred dopravnou nehodou krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre určenie druhu sankcie a jej výmery sa okrem iného prihliadne aj na osobu páchateľa, čo je jedno z kritérií relevantných pre určenie druhu sankcie a jej výmery (§ 12 ods. 1 zák. č, 372/1990 Zb.). Osobu páchateľa určitým spôsobom definuje aj to, ak v čase pred spáchaním konkrétneho priestupku spáchal iné priestupky alebo iné správne delikty. Preto, ak prvostupňový správny orgán v súlade so žalovaným vyhodnotil osobu páchateľa aj s ohľadom na skutočnosť, že v odstupe približne 18 mesiacov od riešeného priestupku spáchal žalobca iný priestupok, ktorý špecifikoval ako aj špecifikoval sankciu, ktorá mu bola zaň uložená, uvedené je plne v súlade so zákonom a nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na námietku žalobcu, že nie je možné presne určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, lebo existujú rozpory vo výpovediach svedkov B. a O. o momente dania znamenia o zmene smeru jazdy, ktoré žalobca dal, krajský súd uviedol, že z výpovede svedkyne B. jednoznačne vyplýva, že žalobca dal znamenie o zmene smeru jazdy v čase, keď po ľavej strane vozidla v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktorá ju predbehla. To znamená že už v tom čase bol svedok O. v ľavom pruhu a predbiehal svedkyňu B., keď žalobca začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy a radiť sa viac doľava ako i brzdiť. To, že žalobca tvrdí, že svedkyňa B. uviedla, že dal znamenie o zmene smeru jazdy už v čase, keď spomaľoval a premiestňoval sa k stredovej čiare, teda nie je vôbec v rozpore s jej výpoveďou, že práve v tom čase už bol svedok O. s celým objemom automobilu Škoda Octavia v ľavom jazdnom pruhu a predbiehal ju, lebo všetky tieto činnosti prebehli súčasne. Z uvedeného vyplýva, že žiadne rozpory vo svedeckých výpovediach neexistujú. Neexistujú také objektívne skutočnosti, pre ktoré by výpoveď svedkyne B. mala byť hodnotená ako nehodnoverná. Čo sa týka vyhodnotenia listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to znalecký posudok č. 64/2011 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, krajský súd uviedol, že tento listinný dôkaz uvažuje s viacerými variantmi priebehu skutkového deja, to znamená, že v konečnom dôsledku nie je možné z neho ustáliť skutkový stav rozhodný pre posúdenie zodpovednosti za priestupok. Znalecký posudok pracuje s variantom A a variantom B. Jedná sa teda len o tzv. nepriamy dôkaz alebo indíciu. Hypotetickosť tohto dôkazu spočíva v tom, že samotný spracovateľ tohto dôkazu uvádza, že priebeh dráhy vozidla Škoda Octavia sa nedá jednoznačne popísať, a preto ani jeho závery nemôžu jednoznačne určovať zodpovednosť, či už žalobcu alebo svedka O. za vznik dopravnej nehody. Napriek tomu aj pri hypotetickosti záverov tohto dôkazu však jednoznačne z neho vyplýva, že aj pri variante A aj pri variante B príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý vykonal manéver odbočenia v čase, keď už bol predchádzaný. Teda tento záver je v úplnom súlade s odborným vyjadrením č. 04/2009 znalca Ing. V. Q., ktorý príčinu dopravnej nehody definoval zhodne. Tiež zo znaleckého posudku vyplýva, že z technického hľadiska bol to žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škody Octavia. Rozdiel je ten, že pri variante A aj technika jazdy vodiča Škody Octavia z hľadiska včasnosti reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu nebola správna, keďže pri brzdení polovičnou hodnotou plného brzdného spomalenia by došlo k minutiu vozidiel. Pri variante B bola technika jazdy Q. O. vo všetkých ohľadoch správna a nebolo možné učiniť žiadne opatrenie, ktorým by bolo možné dopravnú nehodu eliminovať. Teda v každom prípade príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty kladenej mu za vinu a súčasne k ohrozeniu vodiča Q. O.. Čo sa týka reakcie vodiča O. na dopravnú situáciu pri variante A, išlo o včasnosť jeho reakcie na vzniknutú situáciu, ktorú ale spôsobil práve žalobca nesprávnym odbočovaním vľavo v čase, kedy ho už nemohol vykonať (pričom však tento variant nebol skutkovo preukázaný). Aj keby bol tento variant skutočne ako skutkový dej preukázaný, z ostatných posudzovaných hľadísk (z hľadiska rýchlosti jazdy aj včasnosti reakcie na samotný manéver odbočovania žalobcu) bola technika jazdy Q. O. správna - uvedené vyplýva priamo zo znaleckého posudku - a len tá skutočnosť, že hypoteticky mohol zrážke zabrániť brzdením, nezbavuje zodpovednosti za vznik dopravnej nehody žalobcu. Bol to totiž práve on, kto nemohol uskutočniť úkon odbočovania vľavo, keď už nemohol bezpečne odbočiť vľavo (keď už bol predbiehaný), a to bez ohľadu na to, že učinil konkrétne kroky, aby svoje okolie s týmto svojím zámerom oboznámil (zapnutie svetla označujúceho zmenu smeru jazdy, brzdenie či radenie sa vpravo). Uvedené vo svojom súhrne znamená, že všetky dôkazy, a to svedecké výpovede svedkov B., O., odborné stanovisko znalca Ing. V. Q. a taktiež aj závery listinného dôkazu - znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline vo vzťahu k preukázaniu, že žalobca odbočoval s vozidlom vľavo v čase, keď už bol predchádzaný Q. O. na Škode Octavia, sú v súlade a tento záver jednoznačne preukazujú. Na námietku žalobcu, že v danom mieste bola križovatka a preto svedok O. nemohol predbiehať v ľavom pruhu, krajský súd musel konštatovať, že takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, z odborného vyjadrenia znalca ako aj z fotodokumentácie, záznamu dopravnej nehody, náčrtku dopravnej nehody a plánika dopravnej nehody s rektifikovaným miestom dopravnej nehody vyplýva, že v smere jazdy všetkých troch motorových vozidiel nebolo dopravné značenie križovatky ani križovatky s vedľajšou cestou, a preto táto námietka žalobcu nemôže byť relevantná. Ani námietka uvedená v doplnení žaloby zo dňa 27.08.2012 spočívajúca v tom, že nemožno ustáliť, či predchádzací manéver Q. O. bol začatý skôr ako odbočovací manéver žalobcu, je nedôvodná a krajský súd sa s ňou vysporiadal vyššie v odôvodnení. Záver žalobcu, že z toho, že žalobca spomalil z rýchlosti 60 km za hodinu na 30 km za hodinu je zrejmé, že Q. O. začal obe pred sebou idúce vozidlá predchádzať potom, čo výrazne spomaľovali, a preto mal predpokladať, že pred ním idúce vozidlá môžu odbočovať na cestu firmy Stanfer, je ničím nepodložená. Zo správneho spisu vôbec nevyplýva, že by Q. O. začal predchádzať motorové vozidlá vtedy, keď žalobca spomalil na rýchlosť 30 km za hodinu. Práve naopak, z výpovede svedkyne B. vyplýva, že všetky úkony spojené s odbočovaním žalobcu doľava, teda i spomalenie, začal žalobca vykonávať v čase, keď vedľa nej v ľavom jazdnom pruhu celým svojím objemom už bolo vozidlo Škoda Octavia, ktoré šoféroval Q. O.. Samotný žalobca k tejto žalobnej námietke uvádza aj opačný prípad možného deja, čím chce preukázať správnosť svojho záveru uvedeného vyššie. Tvrdí, že v prípade výkladu, že žalobca začal spomaľovať až potom, čo už bol predchádzaný, dospejeme k záveru, že by nemohlo dôjsť k dopravnej nehode, nakoľko pri zrýchlení vozidla, ktoré predchádza spomaľujúce vozidlo, by došlo k bezpečnému predídeniu spomaľujúceho motorového vozidla. Uvedený záver taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania, najmä ničím nepodložený záver, že by nedošlo k dopravnej nehode, pretože by zrýchlenie vozidla Škoda Octavia bolo také, že by sa s odbočujúcim vozidlom Ford ani nestretlo, inak povedené, že by ho predišlo skôr ako by vodič vozidla Ford doľava odbočil. Z vykonaného dokazovania vyplýva
krajského súdu jednoznačný záver, že žalobca odbočoval s vozidlom vľavo v čase, keď už bol predchádzaný Škodou Octavia. Teda, že moment predchádzania Škody Octavia bol vykonaný skôr ako samotný moment odbočovania žalobcu vľavo. Dôsledkom týchto činností vodičov týchto vozidiel bola potom kolízia týchto vozidiel. Rýchlosť vodiča Škoda Octavia bola taká, že hoci išiel vyššou rýchlosťou ako vodič Forda, nestihol predbehnúť vozidlo Ford, a preto došlo k zrážke. Z výpovede svedkyne B. taktiež vôbec nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by žalobca začal odbočovať skôr, resp. zhodne s momentom, kedy začal Q. O. motorové vozidlá pred ním predchádzať. Konštatovanie žalobcu, že nie je možné určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania vo veci, keďže bolo preukázané, čo bolo príčinou dopravnej nehody a tiež to, že bol to práve žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škoda Octavia a nie naopak.
názoru krajského súdu je zavádzajúca námietka žalobcu, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu by vzišiel precedens, že vodiči predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo, majú vlastne prednosť jazdy. Samozrejme, takéto pravidlo zo zákona č. 315/1996 Z. z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, nevyplýva. Vyplýva z neho však povinnosť vodiča, ktorý odbočuje, neohroziť vodičov jazdiacich za ním. Ak nastane situácia, že takýto vodič je predbiehaný vodičom idúcim za ním v protismernom jazdnom pruhu, je jeho povinnosťou v zmysle § 18 ods. 1 cit. zákona vyčkať a neuskutočniť manéver odbočovania. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd zruší rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, Okresného dopravného inšpektorátu Martin č. p. OPR-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s rozhodnutím o oprave chyby č. p. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. p. KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012 a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V prípade, že odvolací súd nedospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom, navrhuje, aby vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie a postup prvostupňového súdu neboli správne, napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobca uvádza, že krajský súd označil za vinníka dopravnej nehody žalobcu, pričom mal za to, že predmetný záver vyplýva z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na výpoveď svedkyne B. krajský súd vyhodnotil postupnosť vo vykonávaných manévroch žalobcu a svedka O. tak, že predchádzací manéver bol zo strany svedka O. vykonávaný skôr ako manéver odbočovací zo strany žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že pre súd bola rozhodujúca výpoveď svedkyne B.,
ktorej súd ustálil, že až v čase, keď sa motorové vozidlo svedka O. nachádzalo vedľa motorového vozidla svedkyne B., keď ním bola predchádzaná, začal žalobca vykonávať odbočovací manéver, t. j. začal sa radiť k pravej časti ľavého pruhu, začal brzdiť a začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tento záver však nebol
názoru žalobcu nijako potvrdený z ostatných vykonaných dôkazov. Priamo z rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol žalobou, a to zo str. 13 a 14 tohto rozhodnutia vyplýva, že z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne popísať trajektóriu pohybu vozidla Škoda Octavia pred zrážkou, t. j. kde sa vozidlo v určitom časovom okamihu priečne nachádzalo. Žalovaný taktiež uviedol, že tvrdenie B. B., že znamenie o zmene smeru jazdy doľava malo vozidlo Ford Mondeo zapnuté včas, je možné klasifikovať ako subjektívne hodnotenie okamžitej situácie, pričom z objektívneho hľadiska toto nie je možné vyhodnotiť. Vzhľadom na uvedené nemožno
názoru žalobcu považovať napadnuté rozhodnutie súdu za správne, pokiaľ sa súd stotožnil s názorom žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, avšak bez vykonania iných dôkazov, resp. bez opakovania už vykonaných dôkazov, oprel svoje rozhodnutie o ničím nepreukázaný skutkový stav. Žalobca má za to, že v konaní nebolo ničím preukázané, okrem výpovede svedkyne B., ktorú žalovaný vyhodnotil ako subjektívnu, že žalobca začal odbočovať až keď motorové vozidlo svedka O. predchádzalo motorové vozidlo svedkyne B.. Predmetný skutkový stav nebol potvrdený ani znaleckým posudkom, ani odborným vyjadrením. Práve zo znaleckého posudku vyplýva, že priebeh dráhy vozidla Škoda Octavia sa nedá jednoznačne popísať, a preto súd posúdil tento dôkaz len ako hypotetický. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ako sa pohybovalo vozidlo svedka O., preto súd nemohol bez vykonania ďalších dôkazov dospieť k záveru, že predchádzací manéver bol vykonaný skôr ako manéver odbočovací. Jedine znalec by mohol vyhodnotiť, či vzhľadom na miesto stretu vozidiel, by bolo reálne možné, aby žalobca začal vykonávať odbočovací manéver až v momente, keď sa motorové vozidlo svedka O. nachádzalo vedľa motorového vozidla svedkyne B.. Vzhľadom na uvedené žalobca konštatuje, že krajský súd nevyhodnotil ani námietku žalobcu, že
žalovaného preukázaná skutočnosť, že Q. O. bol celým objemom svojho motorového vozidla už v ľavom jazdnom pruhu, kedy žalobca bol stále vo svojom jazdnom pruhu, a teda odbočovať začal, až keď bol predchádzaný a
str. 12 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného žalobca prešiel do ľavého jazdného pruhu priamo pred vozidlo Q. O., nezodpovedá miestu stretu vozidiel. Ak by mal
názoru žalovaného žalobca vojsť do cesty Q. O., ktorý ho predbiehal, potom by nemohol Q. O. naraziť do ľavého zadného rohu motorového vozidla žalobcu. Obdobne možno uviesť, že v prípade súdom konštatovaného skutkového stavu, že žalobca začal odbočovať, až keď sa vozidlo svedka O. nachádzalo vedľa vozidla svedkyne B., by miesto stretu vozidiel nemohlo byť také, ako bolo zadokumentované. Žalobca ďalej poukazuje na to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nepoužil ust. § 14 ods. 5 písm. e) zákona č. 315/1996 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody,
ktorého vodič nesmie predchádzať, ak je na križovatke a v tesnej blízkosti pre ňou; tento zákaz neplatí pre vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste alebo ak predchádza vpravo
odseku 1; na križovatke s riadenou premávkou vodič smie predchádzať len pri svetelnom signáli alebo pokyne „Voľno". Krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu, že v danom mieste bola križovatka ako irelevantnú s poukazom na to, že v smere jazdy všetkých troch motorových vozidiel nebolo dopravné značenie križovatky ani križovatky s vedľajšou cestou.
ust. § 2 písm. n) zákona č. 315/1996 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody je križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú; za križovatku sa nepovažuje vyústenie poľnej cesty ani lesnej cesty na inú cestu. V zmysle citovaného ustanovenia zákona nemožno
názoru žalobcu zdôvodnenie súdu, že keďže sa v smere jazdy motorových vozidiel nenachádzalo dopravné značenie križovatky ani križovatky s vedľajšou cestou, potom nejde o križovatku, považovať za správne. Uvedené je
názoru žalobcu v rozpore so zákonom, a teda súd vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne vyhodnotenie povahy úseku cesty, v ktorom sa dopravná nehoda stala, má vplyv aj na nepoužitie správneho právneho predpisu, ktorým v danom prípade je aj ust. § 14 ods. 5 písm. e) zákona č. 315/1996 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody. Z uvedeného vyplýva, že okrem vyhodnotenia toho, ktorý manéver, či predchádzací alebo odbočovací, začal skôr, bolo potrebné vyhodnotiť aj to, či svedok O. bol v danom úseku cesty oprávnený predchádzať. Pokiaľ ide o povahu cesty, a to, či sa v danom úseku nachádzala križovatka rovnocenných ciest by mal konštatovať dopravný inžinier z príslušného dopravného inšpektorátu. Vykonanie takého dôkazu zo správneho spisu nevyplýva. Žalobca poukazuje na to, že zo znaleckého posudku č. 64/2011 vyplýva, že žalobca nevytvoril svedkovi O. náhlu prekážku. Ďalej žalobca poukazuje na to, že krajský súd sa nijakým spôsobom nezaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil názor Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.01.2008, sp. zn. 5Tdo/l0/2008, resp. ho nesprávne aplikoval. Významným pre rozhodovanie žalovaného, ale i pre rozhodovanie súdu je
názoru žalobcu nasledovný názor Najvyššieho súdu Českej republiky: „Po vodičovi vozidla nemožno požadovať, aby sa pri odbočovaní nepretržite či priebežne pozeral za seba a nevenoval sa náležite odbočovaciemu manévru, ako aj nesledoval, čo sa deje v smere jeho jazdy, čo je tiež veľmi podstatné. Pritom je nutné zdôrazniť, že vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnutý smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy, si majú počínať tak, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať včas." Zo správania žalobcu a spôsobu vedenia jeho motorového vozidla je jednoznačné, že sa plne venoval vedeniu svojho motorového vozidla a konal tak, aby odbočovací manéver vykonal bezpečne, nakoľko v čase keď začal odbočovať mu v tom nebránilo žiadne auto idúce za ním, v momente, keď už však bol v ľavom jazdnom pruhu, nemohol predpokladať, že do neho v mieste, kde odbočuje na druhú cestu, narazí vodič s motorovým vozidlom, ktoré ho chcelo predbehnúť.
názoru žalobcu sa krajský súd taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu voči tvrdeniu žalovaného uvedenému na str. 12 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného,
ktorého keby sa žalobca tesne pred začatím odbočovacieho úkonu tzn. pred prekonaním stredovej osi vozovky jeho vozidlom, pozrel do spätného zrkadla mal možnosť tam vozidlo Škody Octavia vidieť. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa pozrel do ľavého spätného zrkadla a tiež aj do stredného (vnútorného) zrkadla, v ktorých okrem vozidla Seat nevidel žiadne iné vozidlo. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky možno konštatovať, že svedok O. sa mal vzhľadom na odbočovací manéver žalobcu správať tak, aby naň zareagoval včas, t. j. správať sa tak, aby ku kolízii nedošlo, t. j. žalobcu v momente, keď odbočoval, nepredbiehať. III. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný po preštudovaní podaného odvolania skonštatoval, že podané odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa osobitne vyjadrovať. Z uvedeného dôvodu žalovaný zotrváva na svojich skorších vyjadreniach, ako aj na svojich názoroch podrobne uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.06.2012. IV. Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k), písm.
2 s odkazom na § 7 zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške 133 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, zo záznamov o podaní vysvetlenia žalobcu Q. O., B. B., z fotodokumentácie dopravnej nehody, zo záznamu z dopravnej nehody, z ohliadky dopravnej nehody, z náčrtku a plániku dopravnej nehody, z odborného vyjadrenia č. 04/2009 vypracovaného znalcom Ing. V. Q. a znaleckého posudku č. 64/2011 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z uvedených dôkazov ako aj z výsledkov ústneho pojednávania bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia. Prvostupňový orgán sa pri hodnotení odborného vyjadrenia znalca Ing. V. Q. a znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uvedenými dôkazmi dôkladne a rozsiahlo zaoberal. Zo záverov znaleckého vyjadrenia ako aj znaleckého posudku je zrejmé, že z technického hľadiska to bol žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škody Octavia. Vyhodnotením výpovedí žalobcu, Q. O. a B. B. je možné konštatovať, že dňa 06.12.2008 žalobca viedol vozidlo po ceste vedúcej z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom pri štrkovni chcel odbočiť doľava, na cestu vedúcu smerom k firme STANFER. Týmto úsekom cesty sa žalobca pohyboval rýchlosťou odhadom 60 až 70 km/hodinu, pred križovatkou (odbočením vľavo) spomalil na rýchlosť asi 30 km/h. Túto skutočnosť svoju výpoveďou potvrdila aj B. B., ktorá sa taktiež v čase skutku pohybovala s vozidlom Seat Altea po uvedenej ceste a svoju jazdu vykonávala za vozidlom žalobcu, za ktorým išla vo vzdialenosti dohadom 5 metrov. Za sebou videla jazdiť ešte jedno vozidlo, a to Škodu Octavia, ktoré šoféroval Q. O.. Zo spôsobu jazdy vozidla Škoda Octavia usúdila, že vodič tohto vozidla bude chcieť predchádzať hneď ako sa naskytne príležitosť. Aj Q. O. svojou výpoveďou potvrdil, že pred ním jazdilo vozidlo Seat a pred vozidlom Seat registroval ísť vozidlo Ford Mondeo. Obidve vozidlá (Ford Mondeo a Seat Altea) išli tesne za sebou a Q. O., bol so svojim vozidlom za vozidlom Seat vo vzdialenosti odhadom asi 10 metrov. Išiel rýchlosťou okolo 60 km/h, pretože aj vozidlá pred ním išli takouto rýchlosťou a v tomto čase nemohol pred sebou idúce vozidlá predchádzať, nakoľko
výpovede B. B. v tom čase išli v smere z obce Lipovec vozidlá. Keď mal Q. O. dostatočný rozhľad dopredu na bezpečné predídenie a oproti nešli žiadne vozidlá, tak sa Q. O. rozhodol pred ním idúce vozidlá predísť, a to bolo odhadom asi 150 metrov pred križovatkou na štrkovňu a firmu STANFER. Následne prešiel do ľavého jazdného pruhu.
výpovede žalobcu vo vzdialenosti odhadom asi 50 metrov pred križovatkou dal znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a začal s vozidlom Ford Mondeo spomaľovať. Ako náhle dal žalobca znamenie na zmenu smeru jazdy, tak sa pozrel do ľavého spätného zrkadla a tiež aj do stredného (vnútorného) zrkadla. V spätných zrkadlách nevidel žiadne vozidlo idúce za ním okrem vozidla Seat. Žalobca sa v tom čase radil už k stredovej čiare vozovky a keďže oproti nešli žiadne vozidlá, tak začal odbočovať plynulo doľava, pričom v tom čase mohol mať rýchlosť odhadom 30 až 40 km/h. Pred samotným odbočením sa ešte raz pozrel do ľavého spätného zrkadla. Skutočnosť, že žalobca pred samotným odbočením dal znamenie o zmene smeru jazdy ako aj to, že sa odbočením vľavo zaradil k stredovej čiare t. j. najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy potvrdila aj B. B.. Keď na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a toto vozidlo sa radilo viac doľava (v smere jeho jazdy) B. B. sa so svojím vozidlom začala radiť k pravému okraju vozovky, v tom čase si všimla, ako po jej ľavej strane, v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbehlo. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že Q. O. sa so svojim vozidlom Škoda Octavia (celým jeho objemom) už nachádzal v ľavom jazdnom pruhu tzn. vykonával úkon predchádzania, a to konkrétne na úrovni vozidla Seat Altea, a keďže toto vozidlo bolo tesne za vozidlom Ford, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford, keď toto začalo prechádzať do ľavého jazdného pruhu. Q. O. v tom čase s vozidlom brzdil, ale keď vozidlo Ford prešlo do ľavého jazdného pruhu, priamo pred vozidlo Škody Octavia Q. O., tak Q. O. narazil prednou časťou svojho vozidla do ľavého zadného rohu vozidla Ford. Výpovede žalobcu, Q. O. a B. B. podporuje aj listinný dôkaz „Odborné vyjadrenie č. 04/2009" v doplnení listinným dôkazom „Odborné vyjadrenie č. 23/2009 doplnok Odborného vyjadrenia č. 04/2009", z ktorého vyplýva, že vozidlo Škoda Octavia sa pred nehodovým dejom pohybovalo rýchlosťou 82,0 až 84.0 km/h (z výpovede Q. O. vyplýva, že sa pohyboval za vozidlom Seat rýchlosťou okolo 60 km/h. Odvolací orgán je názoru, že ak chcel Q. O. vykonať úkon predchádzania, tak musel aj zvýšiť rýchlosť svojho vozidla). V čase stretu (zrážky) sa vozidlo Ford Mondeo pohybovalo rýchlosťou na úrovni 35 až 40 km/h tzn. že na začiatku úkonu odbočovania vľavo bola rýchlosť vozidla Ford Mondeo mierne pod hodnotou rýchlosti pri tzn. cca 30 až 35 km/h (z výpovede žalobcu vyplýva, že pred križovatkou spomalil na rýchlosť asi 30 km/h). Žalobca začal s úkonom odbočenia nesprávnym spôsobom, predčasne, nadchádzaním cez protismermú výjazdovú časť vedľajšej cesty. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia Q. O., ktorý uviedol, že na Ford Mondeo začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a súčasne vozidlo Ford začalo predchádzať do ľavého jazdného pruhu, pričom sa nenachádzalo ešte ani na začiatku križovatky. Samotný úkon odbočenia vozidla Ford vľavo na prístupovú cestu k firme STANFER z polohy, ktorá jednoznačne preukazovala zámer vodiča - žalobcu (odbočenie vľavo) presiahnutím časti objemu vozidla Ford za hranicu stredu cesty III/01892 trval s najväčšou pravdepodobnosťou cca 1,3 až 1,5 sekundy. Poloha vozidla Škoda Octavia na začiatku úkonu odbočenia vľavo vozidla Ford, po prekonaní hranice stredu vozovky bola celým objemom vozidla na ľavej t. j. protismernej časti cesty III/01892. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď B. B., ktoré uviedla, že ako sa priblížili ku križovatke na vozidle Ford jazdiacom pred ňou začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava tzn. v danom čase sa vozidlo Ford nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu. V tom čase si B. B. všimla, ako po jej ľavej strane vozidla, v ľavom pruhu, prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia a B. B. hneď vedela, že dôjde k stretu. Ak sa žalobca skutočne pred samotným úkonom odbočenia vľavo tzn. v čase okolo 1,5 sekundy pred presiahnutím svojho vozidla za hranicu stredu vozovky III/01892 pozrel do ľavého spätného zrkadla, a spätné zrkadlá mal dobre nastavené, mal možnosť vidieť v ľavom (protismernom) jazdnom pruhu jazdiace vozidlo Škoda Octavia, pretože toto vozidlo sa v ľavom jazdnom pruhu nachádzalo celým svojím objemom. Odbočujúci vodič je povinný presvedčiť sa tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný. Vodič, ktorý sleduje priestor za sebou a vedľa seba pomocou spätných zrkadiel, má výhľad obmedzený plochou a nastavením zrkadiel. Mŕtvym uhlom sa nazýva priestor za vozidlom a vedľa neho, ktorý je v určitom momente nekontrolovateľný. Situácia v mŕtvom uhle sa za jazdy kontroluje obzretím sa cez rameno, pričom sa využívajú aj schopnosti periférneho videnia. Vodič vozidla Ford Mondeo mal reálnu možnosť zabrániť vzniku nehodového deja a následnej zrážke s ohľadom na skutočnosť, že odbočoval vľavo malou rýchlosťou cca 30 až 35km/h a z danej rýchlosti pokiaľ by žalobca v mieste, kde presiahol stredovú deliacu čiaru pri odbočení vľavo včas postrehol, že v ľavom jazdnom pruhu je predchádzaný vozidlom Škoda Octavia idúcim tým istým smerom, mal možnosť zabrániť zrážke, najmä okamžitou zmenou smeru jazdy vpravo, návratom do pôvodného priameho smeru jazdy v kombinácii so spomalením vozidla brzdením. Vodič vozidla Škoda Octavia mal možnosť zabrániť zrážke, pokiaľ by bol pred začiatkom nehodového deja najneskôr cca 4,5 až 5,0 sekúnd pred zrážku postrehol zámer vodiča vozidla Ford Mondeo odbočiť vľavo k firme STANFER a bol by danej skutočnosti prispôsobil režim jazdy napríklad spomalením, prípadne aj zastavením vozidla Škoda Octavia za pred ním jazdiacim vozidlom Seat resp. predchádzaním vľavo odbočujúceho vozidla Ford po jeho pravej strane. Z výpovede Q. O. však vyplýva, že sa pred ním jazdiace vozidlá (Seat Altea a Ford Mondeo) rozhodol predísť, keď bol odhadom asi 150 metrov pred križovatkou na štrkovňu a firmu STANFER. Až keď sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, na úrovni vozidla Seat Altea a keďže toto vozidlo jazdilo tesne za vozidlom Ford, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford Mondeo, tak zaregistroval, že pred ním idúce vozidlo Ford Mondeo pribrzdilo, čo videl
brzdových svetiel a na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava.
výpovede žalobcu vo vzdialenosti odhadom asi 50 metrov pred križovatkou dal znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a začal s vozidlom spomaľovať. Z uvedeného vyplýva, že vozidlo Škoda Octavia sa už nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu, keď žalobca začal vykonávať úkony súvisiace s jeho úmyslom odbočiť vľavo. Za týchto skutkových okolností bol potom Q. O. povinný reagovať až na prekážku v podobe presahujúceho vozidla Ford Mondeo za stredovú os cesty. V tom čase sa vozidlo Škoda Octavia nachádzalo od miesta zrážky cca 32,0 až 35,0 metrov a z tejto pozície vodič vozidla Škoda Octavia pri štandardných podmienkach nemal možnosť zrážke zabrániť z rýchlosti, ktorou sa na začiatku nehodového deja pohyboval (cca 82 až 84 km/h). Za tejto situácie sa Q. O. mohol spoľahnúť na dodržanie dopravných predpisov žalobcu tzn. že žalobca bude sledovať situáciu v cestnej premávke a v čase cca 1,5 sekundy, pred samotným úkonom odbočenia vľavo sa pozrie do ľavého spätného zrkadla, v ktorom mal možnosť vidieť v ľavom (protismernom) jazdnom pruhu jazdiace vozidlo Škoda Octavia, pretože toto vozidlo sa v ľavom jazdnom pruhu nachádzalo celým svojím objemom. Odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že v danej veci je nepochybne preukázané, že žalobca dňa 06.12.2008 v čase o 11.25 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo evidenčné číslo Q. po ceste III/01892 v smere z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom odbočoval doľava, na cestu vedúcu k firme STANFER v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia evidenčné číslo Q., ktoré viedol Q. O. v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec po ceste č. III/01892. Následne došlo k stretu obidvoch uvedených vozidiel. Uvedeným konaním žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (platného do 31.1.2009). Porušením vyššie uvedených zákonných ustanovení žalobca spáchal priestupok
1 písm. k, písm. l), zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupok
ustanovenia § 22 ods. 1 písm.
1 písm. l), citovaného zákona sa výslovne počíta so vznikom bezprostredného negatívneho následku, ktorý spočíva buď v ohrození bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky, alebo v spôsobení dopravnej nehody. Na naplnenie skutkovej podstaty priestupku postačuje aspoň jeden z dvoch uvedených následkov, ak je spôsobený porušením právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri určovaní sankcie a jej výšky prihliadal správny orgán najmä na spôsob spáchania priestupku, mieru zavinenia a pohnútky t. j. že žalobca spáchal priestupok omisívne ako aj komisívne tzn. nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke a nedostatočne sa pri odbočovaní vľavo presvedčil, či tak môže bez nebezpečenstva urobiť a aj napriek tomuto začal vykonávať úkon odbočenia vľavo. Keby žalobca sledoval situáciu v cestnej premávke a v čase cca 1,5 sekundy, pred vykonaním samotného úkonu odbočenia vľavo sa pozrel do ľavého spätného zrkadla a toto zrkadlo mal dobre nastavené, tak mal možnosť vidieť v ľavom (protismernom) jazdnom pruhu jazdiace vozidlo Škoda Octavia, pretože toto vozidlo sa v tomto jazdnom pruhu nachádzalo celým svojím objemom. Žalobca mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody s ohľadom na skutočnosť, že odbočoval vľavo malou rýchlosťou cca 30 až 35 km/h a z danej rýchlosti, v mieste, kde presiahol stredovú deliacu čiaru pri odbočení vľavo včas nepostrehol, že v ľavom jazdnom pruhu je predchádzaný vozidlom Škoda Octavia idúcim tým istým smerom. Žalobca mal možnosť zabrániť zrážke najmä okamžitou zmenou smeru jazdy vpravo, návratom do pôvodného priameho smeru jazdy v kombinácii so spomalením vozidla brzdením. Správny orgán OR PZ ODI Martin pri určovaní sankcie a jej výšky prihliadal na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný tzn. že žalobca svojím konaním vystavil nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia nielen seba, ale aj Q. O. a B. B.. Neohrozením sa rozumie povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo. R. vľavo v čase, keď bol už žalobca predchádzaný, v ľavom jazdnom pruhu vozidlom Škoda Octavia nemohol účastník konania predpokladať ako budú vozidlá reagovať na vzájomný kontakt a aký bude ich ďalší pohyb. Energia uvoľnená pri zrážke je absorbovaná ľahším objektom a tým predstavuje zvýšené riziko pre vodičov ľahších vozidiel. Ako vyplýva z listinného dôkazu „Fotodokumentácia" č. p.: ORP-P-1235/DI-MT-09 v okolí miesta dopravnej nehody sa nachádza aj stromový porast, ktorý zvyšuje nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia a vzniku škody na majetku zúčastnených vozidiel pri vzájomnom kontakte medzi vozidlom a stromom. Správny orgán OR PZ ODI Martin pri stanovení sankcie a jej výšky prihliadal aj na následky spáchaného priestupku, t. j. že pri spáchaní uvedených priestupkov vznikla materiálna škoda na vozidle Ford Mondeo vo výške cca 995.82 € a na vozidle Škoda Octavia vznikla materiálna škoda vo výške cca 2655,51 €. Správny orgán OR PZ ODI Martin prihliadal aj na skutočnosť, že pri uvedenej dopravnej nehode nebol nikto zranený ako aj skutočnosť, že vyhodnotenie testu na alkohol bol negatívny. Správny orgán OR PZ ODI Martin pri stanovení sankcie a jej výšky prihliadal aj na osobu páchateľa, a to na skutočnosť, že dňa 29.06.2007 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- Sk za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (platného do 31.01.2009). V súvislosti s uvedeným porušením je potrebné poukázať na to, že toto ustanovenie patrí medzi základné povinnosti účastníka cestnej premávky tzn. aj vodiča. Následne, po cca 18 mesiacoch žalobca opäť porušil ustanovenia citovaného zákona, pričom následkom tohto porušenia vznikla dopravná nehoda tzn. že v tomto konkrétnom prípade aj škoda na majetku. Zhodnotením týchto skutočností je možné konštatovať, že pokuta uložená dňa 29.06.2007 nemala na žalobcu dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa žalobca správal v cestnej premávke disciplinovane, a preto bolo pri určovaní druhu sankcie a jej výšky potrebné pristúpiť k jej sprísneniu v domnení, že takto uložená sankcia bude mať na účastníka dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa v cestnej premávke správal disciplinovane.
ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (platného do 31.01.2009) za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, zákaz činnosti možno uložiť, ako možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
2 citovaného zákona za priestupok
1 písm. k) možno uložiť pokutu do 66,- € a za priestupok
l písm. l) možno uložiť pokutu do 232,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu jedného roka. Správny orgán OR PZ ODI Martin uložil sankciu t. j. pokutu vo výške 133,- €, ktorá bola uložená v hornej hranici možnej sadzby a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 4 mesiacov bol uložený v dolnej hranici možnej sadzby. Skutočnosti uloženia sankcie za spáchaný priestupok boli dôvodom na to, aby sankcia bola uložená tak, ako ju stanovil prvostupňový správny orgán. Uložená sankcia pri spáchaní priestupku
1 písm. k), písm. l.) zákona č. 372/1990 Zb. predpisov nie je taká vysoká, aby nastali v dôsledku jej uloženia likvidačné účinky vo vzťahu k páchateľovi priestupku. Vyhodnotením všetkých skutočností v súvislosti zo zistenými priestupkami správny orgán OR PZ ODI Martin dospel k záveru, že takto uložená sankcia bola uložená v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2, § 12 a § 22 zákona č. 372/1990 Zb. (platného do 31.01.2009), zodpovedá rozsahu zavinenia a je adekvátna zavineniu účastníka konania. Sankcia bola uložená v domnení, že takto uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 4 mesiacov bude mať na žalobcu dostatočný výchovný vplyv a žalobca sa už bude v budúcnosti v cestnej premávke správať disciplinovane. Striktne dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je bezpodmienečnou nevyhnutnosťou hlavne pre zabezpečenie bezpečnosti cestnej premávky. Správny orgán OR PZ ODI Martin zastáva názor, že skutočný stav veci bol zistený presne a úplne. Získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci. Existujúcimi dôkazmi a vykonaným dokazovaním bolo žalobcovi spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V rámci dokazovania boli vykonané všetky dôkazy, ktoré bolo možné vykonať a iné dôkazy než tie, ktoré boli vykonané nie je možné vykonať. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na závery prvostupňového správneho orgánu a skonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo nezistil dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán mohol konštatovať, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi ustálenými v prvostupňovom správnom konaní o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky protiprávneho konania, ktoré podrobne prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto, aby žalovaný duplicitne neopakoval už uvedené skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní sa zameral predovšetkým na námietky uvedené žalobcom v podanom odvolaní. K námietke, že „V odôvodnení na str. 21 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že Q. O. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 06.12.2008 v čase okolo 11.25 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia po ceste vedúcej z obce Vrútky do obce Lipovec a chcel ísť domov, do obce Lipovec. Ďalej na str. 22, že B. B. vo svojej výpovedi uviedla, že ako sa priblížili k prvej križovatke, zbadala ako na vozidle Ford Mondeo jazdiacom pred ňou začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava, a preto sa B. B. so svojím vozidlom začala radiť viac k pravému okraju vozovky. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. V zmysle § 14 ods. 5 písm. e) zákona č. 315/196 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody vodič nesmie predchádzať, ak je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou; tento zákaz neplatí pre vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste alebo ak predchádza vpravo
ods. 1. Na str. 4 napadnutého rozhodnutia sa
Odborného vyjadrenia č. 23/2009 doplnok odborného vyjadrenia č. 04/2009 uvádza, že vodič vozidla Škody Octavia mal možnosť zabrániť zrážke, pokiaľ by pred začiatkom nehodového deja, najneskôr cca 4,5 až 5,0 sekúnd pred zrážkou postrehol zámer vodiča vozidla Ford Mondeo odbočiť vľavo k firme STANFER a bol by danej skutočnosti prispôsobil režim jazdy napr. spomalením, prípadne aj zastavením vozidla Škoda Octavia za pred ním jazdiacim vozidlom Seat Altea resp. predchádzaním vľavo odbočujúceho vozidla Ford Mondeo po jeho pravej strane, ako to vykonala vodička vozidla Seat Altea.
2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Žalobca je názoru, že v prípade, ak by sa vodič vozidla Škoda Octavia plne venoval vedeniu vozidla a svoju jazdu by prispôsobil jazde vozidiel pred ním, a teda správal by sa tak ako vodička B. B. a predišiel vozidlo Ford Mondeo po pravej strane, predišiel by zrážke vozidiel“, žalovaný uvádza, že z predmetnej výpovede svedkyne B. B. vyplýva aj skutočnosť, že v tom čase, si ale všimla ako po ľavej strane jej vozidla, v ľavom jazdnom pruhu, prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbehlo a hneď vedela, že dôjde k stretu vozidla Škody Octavia s vozidlom Ford Mondeo. Z výpovede B. B. teda vyplýva, že v čase, keď zbadala na vozidle Ford Mondeo, jazdiacom pred ňou, blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava, si v tom čase všimla ako po ľavej strane jej vozidla, v ľavom jazdnom pruhu, prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbehlo, tzn. v čase, kedy si B. B. všimla znamenie na zmenu smeru jazdy na vozidle Ford Mondeo sa vozidlo Škoda Octavia preukázateľne nachádzalo už celým svojim objemom v ľavom jazdnom pruhu. Z výpovede Q. O., okrem skutočností uvedených v odvolacej námietke, vyplýva aj to, že keď sa nachádzal na úrovni vozidla Seat Altea, tak zaregistroval, že pred ním idúce vozidlo Ford Mondeo pribrzdilo, čo videl
brzdových svetiel a hneď Q. O. napadlo, či vodič vozidla Ford Mondeo nechce odbočovať doľava. V tom čase bol asi na úrovni vozidla Seat Altea, ale keďže toto bolo tesne za vozidlom Ford Mondeo, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford Mondeo. Keď Q. O. videl, že vozidlo Ford Mondeo pribrzdilo, taktiež začal s vozidlom brzdiť a hneď zaregistroval, že na vozidle Ford Mondeo začalo blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a súčasne vozidlo Ford Mondeo začalo prechádzať do ľavého jazdného pruhu. Vyhodnotením uvedených skutočností je možné konštatovať, že Q. O. sa venoval plne vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, a preto neporušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
1 citovaného zákona účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne závažnom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie.
2 písm. b) citovaného zákona účastník cestnej premávky je ďalej povinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.
2 citovaného zákona úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti bol Q. O. povinný (rovnako ako aj vodič vozidla Ford Mondeo) dbať na dopravné značky. V listinnom dôkaze „Znalecký posudok č. 64/2011" strana 64 je uvedené, že: „Pri dodatočnej ohliadke miesta dopravnej nehody bolo spracovateľmi tohto znaleckého posudku zistené, že cesta vedúca k firme STANFER je na druhej strane ukončená dopravnou značkou. Je teda možné predpokladať, že táto cesta je z hľadiska premávky na pozemných komunikáciách plnohodnotnou komunikáciou a nenapĺňa pojem slov poľná cesta, lesná cesta, miesto mimo cesty.“ V súvislosti s touto skutočnosťou žalovaný považuje za relevantné uviesť, že znalec nesmie sám vykonávať dôkazy, pretože
4 zákona č. 71/1967 vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Taktiež znalcovi neprislúcha riešiť právne otázky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti spracovatelia citovaného znaleckého posudku neboli oprávnení vykonať preverovanie cesty vedúcej k firme STANFER a rovnako neboli oprávnení urobiť právne hodnotenie tejto cesty v tom zmysle, že ide o plnohodnotnú komunikáciu, pretože toto prislúcha správnemu orgánu. Odvolací orgán sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že účastníci cestnej premávky, ktorí sa po ceste III/01892 v čase dopravnej nehody pohybovali boli povinní sa riadiť umiestneným dopravným značením, ktoré im poskytovalo potrebné informácie a tomuto dopravnému značeniu prispôsobiť svoje správanie sa v cestnej premávke. V čase začiatku vykonania odbočovacieho úkonu žalobcom bol vodič vozidla Škoda Octavia už celým objemom svojho vozidla v protismernom jazdnom pruhu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Q. O. vedel, že v danom úseku je križovatka, pretože túto informáciu mu umiestnené dopravné značenie neposkytovalo, rovnako ju neposkytovalo ani vodičovi - žalobcovi. To, že zúčastnené osoby subjektívne označujú odbočenie k firme STANFER ako križovatku neznamená, že toto ako miesto aj križovatkou je z hľadiska cestnej premávky. Toto miesto mohlo byť ako križovatka označené iba príslušným dopravným značením, tak ako uviedol prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Na tejto skutočnosti nemení nič ani okolnosť, že cesta III/01892 je cesta, ktorú Q. O. pozná, pretože je to cesta, ktorá vedie k nemu domov. Vzhľadom na tieto okolnosti to bol práve žalobca, ktorý bol povinný pri odbočovaní vľavo dbať na potrebnú zvýšenú opatrnosť. Ďalej žalovaný poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. b), § 61 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z a na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K námietke žalobcu k zásade obmedzenej dôvery v doprave žalovaný opätovne poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z. Ak účastník cestnej premávky dodržiava povinnosti, ktoré mu zákon ukladá, potom môže dôvodne očakávať takéto plnenie si povinností aj od ostatných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade ak účastník cestnej premávky porušujúci predpisy spolieha, že ostatní účastníci predpisy neporušia, dôvera v nich ho zbavuje viny na vznik dopravnej nehody, pretože pri vzniku dopravnej nehody sa dôsledne analyzuje konanie smerujúce k vzniku nehodového deja všetkých účastníkov nehodového deja a v prípade zistenia nezákonného konania sa vyvodí administratívno-právna zodpovednosť voči každému, kto porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Aj v tomto prípade sa skúmala miera zodpovednosti jednotlivých účastníkov nehodového deja na jeho vzniku a protiprávne konanie Q. O. z dôkazov tvoriacich administratívny spis nevyplynulo. V prípade, že by z administratívneho spisu vyplynulo porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov Q. O., prvostupňový správny orgán by začal voči nemu správne konanie z úradnej povinnosti. K uzneseniu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Tdo/10/2008 zo dňa 23.01.2008 žalovaný uviedol, že sa nestotožnil so záverom žalobcu, že pri odbočovaní vľavo sa vodič odbočujúceho vozidla má prakticky neustále pozerať do spätných zrkadiel, ale zastáva názor, že odbočujúci vodič je povinný sa tesne pred začatím odbočovacieho úkonu tzn. bezprostredne pred presiahnutím stredovej osi vozovky svojim vozidlom, pozrieť do spätného zrkadla, či skrížením svojho vozidla na vozovke nevytvorí v protijazdnom pruhu prekážku pre vodiča, ktorý tento jazdný pruh používa napríklad na predchádzanie, ako to bolo v tomto prípade. Za účelom bezpečného odbočenia doľava môže vodič odbočujúceho vozidla svoje vozidlo aj zastaviť. Pri odbočovaní vľavo si odbočujúci vodič nesmie na úkor bezpečnosti premávky pre seba vynucovať neprerušenú jazdu aj keď,
zákona o cestnej premávke, by bol v práve. Zachovanie bezpečnosti cestnej premávky patrí medzi základné povinnosti účastníka cestnej premávky. Takáto požiadavka kladená na odbočujúceho vodiča je v súlade s povinnosťami účastníka cestnej premávky správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Nie je možné vodiča, ktorý nedostatočne sleduje cestnú premávku, konkrétne premávku za svojim vozidlom a vedľa svojho vozidla, zbaviť zodpovednosti za spôsobenie dopravnej nehody (spôsobenie prípadného zranenia, materiálnej škody) s tým, že na vodiča sú kladené nereálne nároky, pretože takýto vodič má v záujme zachovania bezpečnosti cestnej premávky možnosť pred samotným vykonaním odbočovacieho úkonu vľavo svoje vozidlo aj zastaviť vo svojom jazdnom pruhu a dôsledne sa presvedčiť o bezpečnosti vykonania odbočovacieho úkonu vľavo napríklad aj pootočením sa vrchnou časťou tela vľavo. Ak za takýchto okolnosti vodič motorového vozidla, ktorý povinnosti uložené mu všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pociťuje ako nereálne nároky kladené naňho ako na vodiča, potom stojí za zváženie, či je vôbec spôsobilý vykonávať činnosť vodiča s prihliadnutím na skutočnosť, že vozidlo je možné považovať za zbraň, ktorým je možné urobiť útok voči telu iného účastníka cestnej premávky dôraznejším. K námietke účastníka konania v zastúpení s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, že vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnutý smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy, si majú počínať, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať včas je potrebné uviesť, že z výpovede B. B. vyplýva, že v čase keď zbadala na vozidle Ford Mondeo, jazdiacom pred ňou, blikať znamenie na zmenu smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava, si v tom čase všimla ako po ľavej strane jej vozidla, v ľavom jazdnom pruhu, prešlo okolo nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbehlo. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj Q. O. tzn. v čase kedy si B. B. všimla znamenie na zmenu smeru jazdy na vozidle Ford Mondeo sa vozidlo Škoda Octavia preukázateľne nachádzalo už celým svojim objemom v ľavom jazdnom pruhu tzn. už vykonávalo predchádzací manéver. Za týchto okolnosti, v súlade s bezpečnosťou cestnej premávky (nakoľko sa vodič vozidla Škoda Octavia nachádzal v jazdnom pruhu určenom pre smer jazdy z obce Lipovec
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.